Maria Cruz, ktorej všetci hovoria Mamacruz (Kiti Mánver) je bohabojná katolíčka, celé dni trávi v kostole, farárovi na objednávku šije odev na sochy, napríklad pre Pannu Máriu, a pracuje pre kostol. Pritom je to veľmi skúsená krajčírka, s dobrým vkusom, len sa nedokáže vymaniť spod noriem, ktoré jej vštepila španielska rigorózna spoločnosť. Mamacruz sa denne s veľkou námahou oblieka do korzetu a útrpne znáša svojho mĺkveho manžela, ktorý ruší jej spánok nepríjemným chrápaním. Je to žena plná života, vzorne sa stará o vnučku Victoriu (Inés Benítez), s ktorou mláti puberta, lebo jej matka Calorlota (Silvia Acosta) si plní svoj sen vo Viedni ako baletka.

Španielska režisérka Patricia Ortega (El regresso, Nemožné) sa rozhodna pre originalitu, sčasti groteskne zobrazila neobohratú tému – sexualitu postaršej generácie. Zbožná žena, jednej noci, keď Eduardo (Pepe Quero) neznesiteľne chrápe, ťukne náhodou v notebooku na pofidérnu stránku a tá obráti jej život hore nohami. Neodolá vábeniu a prihlási sa do skupiny na sexuálnu terapiu. Zoznámi sa s normálnymi ženami, ktoré to ešte nezabalili, niektoré sú vdovy, niektoré osamotené, ale všetky ešte túžia po sexe. Keďže chlapa asi ťažko splašia tak preberajú rôzne formy masturbácie. Mamacruz je zo začiatku trochu vyľakaná, ale neodolá, začne sa o seba starať, nové zážitky ju preberú k životu a aj jej myslenie sa začína uberať trochu iným smerom. Predošlý život jej však, ako kameň na duši, trochu ruší radosť z nových zážitkov. Žena, ktorá nikdy nemala skutočné priateľky, zrazu zistí, že nie ja na svete sama, problémy, ktoré prežíva s nudným manželom ju až tak netrápia, prosto nájde samú seba začína žiť a viac rozumieť ľuďom.

Film sa uvádza ako komédia, myslím si však, že by presnejšie bolo tragikomédia. Mamacruz, je okrem vtipného naratívu, aj kritickou úvahou o škodlivosti zažitých náboženských dogiem. Nič voči veriacim, nábožným ľuďom, nech vyznávajú to čo im je najbližšie, kritika je zameraná voči fanatizmu a dogmatizmu. Napríklad voči veriacemu katolíkovi niet výhrad, nebezpečný začína byť, keď sa suverénne hlása tmárstvo, oživuje časy, ktoré sa už dávno vyrovnali s nezmyslami. Či už pristúpime k téme z psychologického, teologického alebo jednoducho humanistického hľadiska je tento zdanlivo nenápadný film viac ako podnetný. Prečo je nutné túto tému znovu oživovať a zaoberať sa ňou, lebo aj po stáročiach, z času na čas, nečakane ako gejzír vytrysknú na povrch mnohé dávno zabudnuté a pochované bludy a dogmy a snaha ich znovu prebudiť a zaviesť do života je až šokujúca. Človek oprostený od konvencii sa nestačí čudovať, ako sa im darí. Žasneme s čím sa moderná spoločnosť v 21. storočí musí znovu zaoberať. Príbeh Marie Cruz a jej priateliek je fascinujúco jednoducho postavený na konfrontácii zadubených noriem s pokrokom, kde sexualita nie je tabu, ale súčasť života, a to aj v staršom veku, a to je najväčší prínos tohto provokujúceho, ale podnetného dielka.

Snímka pristupuje k sexualite seniorov s taktom a jemne, nepohoršuje, skôr vyvolá úsmev. Keď si dámy rozdávajú masturbačné pomôcky, nevedia čo s nimi, chvíľu trvá kým prídu na rôzne finesy. Žiačky sú to učenlivé a chtivé nových nepoznaných zážitkov. Mamacruz v istom momente aj zaváha a ide sa vyspovedať k neznámemu farárovi zo svojich „hriechov“, ale nové priateľky neopusti. Je to zrazu jej rodina. Dokonca si ju viac začne všímať aj ťuťmák manžel, jej život nadobudne iný zmysel, iný smer. Viac chápe pubertálne správanie vnučky a nový pohľad na život ju zblíži aj s dcérou. Mimoriadne emotívna je scéna, keď ušije krásnu blúzku pre smrteľne chorú priateľku. Tá ju láskavo odmietne, lebo vie, že si ju už nikdy neoblečie a taktne to Marie vráti s komentárom, že jej viac pristane. Nič viac sa nepridáva, sentimentalita sa v tomto filme nenosí, oblúkom sa jej tvorcovia vyhýbajú. Cieľom snímky Mamacruz je síce pôsobiť na city, no bez pátosu a veľkých dramatických scén. Deje sa to nenápadne, tak taktne, ako sa len dá hovoriť o neskorej sexualite zrelých ľudí, ktorí sú už dávno za zenitom, ale túžby a chuť do života ešte nestratili.

Sila filmu je v dobre napísanom scenári režisérkou a scenáristkou Patriciou Ortegou v spolupráci s Josém Ortuñom. To predovšetkým. No ťažisko leží na pleciach Kiti Mánver. Herečka sa od roku 1970 objavila vo viac ako 100 filmov a televíznych inscenáciách. Jej Mamacruz je na začiatku zbožná žena, kostol je jej život, len noci sú smutné. S dcérou sa zhovárajú len cez notebook, vnučka priletí domoc azasa odletí. Pornostránka, ktorá ju zaujala a láka, je zároveň jedinou cestou vymaniť sa zo začarovaného kruhu. Paradoxne znamená pre ňu slobodu, ktorú nikdy nepoznala a neodvážila sa o nej ani snívať. Sloboda, ktorá jej spadla z neba je úsmevná a zároveň aj mrazivá. Kiti Mánver sa úlohy zhostila mimoriadne citlivo a hodnoverne. Jej prerodu veríme a nepochybujeme, že robí pre svoje dobro, ale aj celej rodiny. Kamera Fran Fernándeza Parda je striedma, tempo filmu je pomalé, hudba vhodne doplňuje celkovú atmosféru.

Mamacruz, žena, ktorá sa na staré kolená nájde, je emancipačnou snímkou o seniorkách, ktoré svoj život, možno aj pre nepriaznivé okolnosti, zabudli žiť a snažia sa dohnať to čo zameškali. Ich cestu Patriacia Ortega mapuje bez toho, aby niekto urazila, s citom a jemne. Pre staršie ročníky je to zároveň nádej, že nič nie je stratené. Ale pripravte sa aj na prekvapenie...

Mamacruz, Španielsko, 2023
Dĺžka: 84 minút
Réžia: Patricia Ortega
Scenár: Patricia Ortega, José Ortuño
Kamera: Fran Fernández Pardo
Hudba: Paloma Peñarrubia
Strih: Fátima de los Santos
Zvuk: Daniela Fung Macchi
Kostýmy: Esther Vaquero
Produkcia: José Alba, Olmo Figueredo, Carlos Rosado Sibon
Hrajú: Kiti Mánver, Chema del Barco, María José Mariscal, Pepe Quero, Loles Gutiérrez, Silvia Acosta, Paula Díaz
Distribúcia: ASFK
Premiéra v SR: 22. februára 2024
Foto: ASFK