Žena stredných rokov nosí kvietkované šaty, zelený sveter, letné sandále, tašku a neodmysliteľný klobúk. Toto je všetko čo má a ešte zobcovú flautu. Kde sa vzala Francúzska Iris (Isabelle Huppert) v Južnej Kórey to nevie nikto, iba ona sama. O Iris sa do konca filmu Nájdené v preklade popredného juhokórejského režiséra Sang-soo Honga nedozvieme nič. Jedno je isté, že sa snaží zamestnať ako učiteľka francúzštiny a začína sa jej aj dariť. Navyše si vymyslela novú metódu vyučovania, ktorá podľa nej oveľa rýchlejšie utkvie v pamäti žiakov, ako memorovanie všedných a nudných fráz.

Divák počas jej novátorských vyučovacích metód neraz zauvažuje, či je to hodina francúzštiny alebo skrytá lekcia psychoterapie. Prvou žiačkou je mladé dievča, ktoré sa učí hrať na klavíri. Iris jej ako prvú otázku položí, že čo cítila počas hry. Dievča povie, že radosť. A potom vyzvedá ďalej a dozvie sa, že aj hrdosť, aj hnev, že to lepšie nevie. Chce byt totiž slávnou klaviristkou. Pri manželoch, kde je dominantná žena, sa po neustálom vypytovaní dopracuje takisto k pocitu hnevu, že to nedokážu lepšie a k podobným odpovediam sa dopracuje u všetkých adeptov výučby francúzštiny. Iris si pritom robí poznámky, napíše všetkým texty a žiaci sa ich majú naučiť. Je presvedčená o tom, že keď ich myšlienky, ktoré sa naučia, hlboko zasiahnu oveľa ľahšie preniknú aj do jazyka, skôr si osvoja štruktúru cudzej reči. Zvláštne, ale môže fungovať. Učiteľka francúzštiny takmer všetkých očarí, nielen inovatívnou metódou vyučovania, ale aj ako dobrý partner na diskusiu, ľahšie sa pri nej otvoria, konverzácia ide plynule, zároveň sa je aj nechtiac vyspovedajú a za lekciu štedro zaplatia. Pritom vysvitne, že Iris miluje ľahké kórejské víno makkoli, kým domácim stačí pohár až dva, ona vraj vypije denne až liter a pol. A čuduj sa svete ostane triezva, len domácemu pánovi sa krúti hlava. Všeličo je zvláštne na tejto žene - miluje prechádzať sa sama, najradšej leží v zelenej tráve, podobnej jej svetru, potulky po meste ju upokojujú.

Iris po prvom veľmi úspešnom pracovnom dni sa vracia do nejakého bytu, kde ju očakáva mladík Inguk (Yunhee Cho), bývajú spolu síce len ako dobrí priatelia, ona ho povzbudzuje v písaní poézie, on jej pomáha nájsť si prácu. On jej denne pečie chlieb, ona robí šaláty, Prvý veľký zárobok chce dať chlapcovi, ktorý sa trochu dráha. Zrejme im obom svitá na lepšie časy, keď zrazu túto idylu naruší príchod matky (Lee Hye-yeong). Iris síce odchádza, ale matka nie je padnutá na hlavu. Ona jediná chce vedieť odkiaľ tá žena prišla, aký mala osud, čo ju zavialo samú do neznámej krajiny, prosto všetko, Vyčíta synovi, možno nie neprávom, že je nezodpovedné žiť s niekým pod jednou strechou a nič o ňom nevedieť. No a tu sme pri podstate celého rozprávania – je dôležité poznať celý životopis človeka alebo stačí mať pri ňom pocit istoty a šťastia. Sang-soo Hong kladie naliehavo túto otázku a vlastne je podstatou celého naratívu.

A snímke pokojne môže niekto povedať, že je to také plytké nič, druhý môže zasa sa pouvažovať o svojich pocitoch, nazrieť do svojho vnútra a položiť si otázku, či všetko čo vždy a presvedčene hovorí je skutočne pravda. Prečo to stále opakuje? Čo za tou pravdou nechtiac vlastne skrýva ? V nijakom prípade nemožno uprieť režisérovi, že týmto jednoduchým príbehom sa podujal na malú sondu do duše človeka, navonok spokojného, úspešného, ale vnútorne neistého a možno aj rozorvaného. Či nie sú trochu „bláznivá“ Francúzka, spadnutá z neba, a nesmelý chlapec, ktorý by bez nej nenapísal ani riadok, spokojnejší a šťastnejší. Môže to byt pravda i nemusí. Výkladov je viac – závisí od založenia človeka, ktorého to zaujme a donúti trochu nad tým malým nič pouvažovať.

Snímky autorského tvorcu Emília Kincelováa sa už roky uvádzajú na festivale v Cannes a na Berlinale. Zaujal už filmom Deň keď prasa spadlo do studne, aj filmom Panna donaha vyzlečená svojimi nápadníkmi a dobré ohlasy mali aj snímky Noc a deň, Soseolgaui Yeonghwa a In Our Day. K spomínanému filmu Nájdené v preklade musíme nechtiac použiť ošúchanú frázu, že nie je pre každého. Je to subtílne dielko, plné otázok, možno často aj zbytočne uvravené, nakrútené jednoduchou, ale veľavravnou kamerou režiséra a takisto ním vhodne vybratou muzikou. Všetko veľmi jednoducho, ale vkusne tvorí uzavretý celok, ktorému francúzsky šarm dodá herecký výkon Isabelle Huppert.

K tvorbe Sang-soo Honga aj s pohľadu tohto filmu sa žiada dodať, že si takmer všetko robí sám. V tomto prípade okrem hercov je všetko jeho dielo – réžia, scenár, kamera, hudba, strih i produkcia. Pochopiteľne v takomto prípade môžu „uletieť“ malé detaily, ktoré by sme aj v snímke Nájdené v preklade našli, ale výsledný dojem nie je tým nijako ohrozený. Snímka nie je film, ktorý pohne kinematografiou, ale ako úvaha o šťastí, živote a dôležitých životných rozhodnutiach, je rozhodne prínosom. A vôbec nie je podstatné, že o hlavnej hrdinke nič nevieme, prečo je sama v celkom cudzom prostredí, lebo ani o ostatných aktéroch sa toho tiež veľa nepovie. Nemusíme hlbokomyseľne pátrať po príčinách ich konania, lebo sa dosť explicitne vynára podstata výpovede, že všetko je inak, ako sa na prvý pohľad zdá a väčšinou ani sami o sebe nevieme skutočnú pravdu. A navyše také "malé plytké nič"  neraz viac poteší ako bombastické veľkofilmy.

Nájdené v preklade (Yeohaengjaui pilyo /A Traveler's Needs), Južná Kórea, 2024
Dĺžka: 90 minút
Réžia: Sang-soo Hong
Scenár: Sang-soo Hong
Kamera: Sang-soo Hong
Hudba: Sang-soo Hong
Strih: Sang-soo Hong
Produkcia: Sang-soo Hong
Hrajú: Isabelle Huppert, Hye-young Lee, Hae-hyo Kwon, Yoon-hee Jo, Seong-guk Ha, Seung-yun Kim
Distribúcia: Film Europe
Premiéra v SR: 12. decembra 2024
Foto: Film Europe