Všetko to začalo jednou videonahrávkou, ktorú v kritickej chvíli odoslala Shelly (FKA Twigs) jej kamarátka Zadie (Isabella Wei) na mobil. Tajuplného Vincenta Roega (Danny Huston), veľmi vplyvného muža, ktorý z najvyšších priečok moci často krát ťahá za nitky mimoriadne manipulatívnym a zločinným spôsobom, by existencia podobného dôkazového materiálu asi veľmi nepotešila. Panika však Zadie dovedie priamo do náruče prenasledovateľov, nehovoriac už o tom, že pár Roegových šeptaných slov do ucha ju prakticky doženie k samovražde. Ak Shelly nechce dopadnúť podobne, musí svoj mobil dobre ukryť a okamžite sa dať na útek. Možno by nebol zlý nápad ani úmyselne vraziť do dvojice hliadkujúcich policajtov, ktorí by mohli nájsť v jej kabelke nedbalo skryté vrecúško s drogami - keby jej prenasledovatelia už dýchali na chrbát tak veľmi, žeby sa ich nemohla striasť inak. A tak sa zatknutá a súdom odporúčaná na liečbu závislosti ocitne v jednej protidrogovej liečebni spoločne s Ericom (Bill Skarsgård), budúcou osudovou láskou svojho života...

Traumatizovaný z detstva smrťou milovaného koňa, ktorý sa nešťastne zamotal do ostnatého drôtu, despotickými výchovnými metódami alkoholickej matky a aktuálne šikanovaný nejedným spolupacientom, Erik prekvapivo nájde v Shelly zrejme prvého človeka, čo mu rozumie, vzbudzuje v ňom zvedavosť po doposiaľ neodhalených stránkach života a vôbec jedná s ním ako s človekom. Spája ich spolu láska k hudbe, kresbám aj poézií. Obdivujú si vzájomne svoje tetovania, prípadne jazvy, ktoré im život uštedril. Nie je sa preto čomu čudovať, že vo chvíli, keď Shelly do liečebne prídu okrem matky Sophie (Josette Simon) ako údajní advokáti navštíviť tiež Roegovi osvedčení „poskoci“ na čele s diabolskou Marion (Laura Birn), Eric je odhodlaný spolu s dievčinou nadobro utiecť. Lenže ani utekať sa nedá večne. Obzvlášť nie pred takýmito mocnými protivníkmi... „Ľudia kedysi verili, že keď niekto zomrie, vrana odnesie jeho dušu do Ríše mŕtvych. Ale niekedy – iba niekedy – môže vrana tú dušu vrátiť späť, aby napravila nespravodlivosť,“ týmito priam mýtickými slovami sa Erikovi po tom, čo uvidí Shelly dusivo zomierať s igelitom na hlave a než sám dopadne veľmi podobne, prihovorí tajomný Kronos (Sami Bouajila) v akomsi zvláštnom polorozpadnutú, zaplavenú a burinou zarastenú priemyselnú oblasť pripomínajúcom Očistci medzi svetom živých a mŕtvych. Môže zachrániť Shellynu dušu pred prekliatím. Môže mu dať silu Boha, vrátiť ho späť, aby vykonať nemilosrdnú pomstu na vrahoch seba a svojej lásky. Umožní mu to ale z vlastných postranných pohnútok a tiež pod podmienkou, že Ericove city k Shelly zostanú naďalej čisté a bez akýchkoľvek pochybností...

Na začiatku bola rovnomenná séria komiksov od Jamesa O'Barra z roku 1989 – undergroundová zmes príbehových motívov so stopami Johna Keatsa, Edgara Allana Poea a určitou variáciou na mýtus o Orfeovi zostupujúcom do podsvetia, aby vyslobodil svoju milovanú manželku Eurydiku pred smrťou. Temný protagonista Vrany nezachraňoval svet pred silami zla snažiacimi sa ho zničiť tak ako väčšina iných komiksových superhrdinov. Jeho pohnútky boli čisto osobné. Vrátil sa do sveta živých ako monštrum z gotického hororu, s ktorým si však čitateľ dokáže vybudovať vzťah, sympatizovať s ním a súcítiť. V epicky štruktúrovanom, epizodickom deji Erik pátral po vrahoch seba a Shelly, pričom trpel každou, či už šťastnou alebo nešťastnou spomienkou, vôbec absenciou milovanej dievčiny až do momentu dokonania svojej pomsty. Návrat do sveta živých bol preňho zároveň prekliatím – keďže na vlastnú nezničiteľnosť neprišiel ani tak v konfrontácií s protivníkmi, ako skôr pri jednom zo svojich sebadeštruktívnych pokusov. Musel skrátka „žiť“ ďalej, či chcel alebo nie. Inú možnosť riešenia bolestivej situácie preňho predstavovalo zmierenie sa so stratou a pokus o to naučiť sa nechať svoju lásku ísť.

Tak ako bola komiksová predloha určitou reakciou na reálne zažitú tragédiu - James O'Barr sa ňou pokúšal vypísať respektíve vykresliť z pocitov smútku, bezmocnosti čokoľvek zmeniť a potláčanej zúrivosti po tom, čo vinou opitého šoféra zomrela jeho priateľka – tragédia poznačila tiež nakrúcanie prvej filmovej adaptácie v réžií Alexa Proyasa z roku 1994. Prvá filmová Vrana bola predlohu mierne zjednodušujúcim temným akčným filmom o pomste, v ktorom dominovali kamerové nájazdy nad spustošeným mestom z pohľadu letiaceho krákavého operenca, v priebehu nakrúcania nešťastne smrteľne postrelený herec Brandon Lee skákal zo strechy na strehu v rytme piesní The Cure, Nine Inch Nails, Rage Against the Machine a mnohých iných rockových interpretov na jednom z najmilovanejších filmových soundtrackov vôbec... A kde náladové, vizuálne podmanivé cvičenie v štýlovosti – pochmúrna zmes gotickej romantiky, antagonistického nihilizmu v podaní nezabudnuteľného Michaela Wincotta, či videoklipovej akcie bola nadradená akýmkoľvek naratívnym snahám o charaktermi vpred hnaný príbeh. Z piety k zosnulému hereckému predstaviteľovi sa z pôvodnej filmovej Vrany stal trvalý, časom preverený kult. Príbeh však ešte neskončil...

Nasledovali tri voľné pokračovania (dve z nich priamo pre video distribúciu) predháňajúce sa navzájom v kvalitatívnej príšernosti: Vrana: Mesto anjelov (1996) režiséra Tima Popea a scenáristu Davida S. Goyera, „zmrzačená“ producentskými zásahmi nechala štýlovo, ale vyprázdnene vrátiť sa medzi živých herca Vincenta Pereza po tom, čo bola jeho postava s malým synom popravená utopením, pretože sa stali nepohodlnými svedkami vyčíňania drogových gangov (vrátane hudobníka Iggyho Popa v obsadení). Z filmu bola bizarná zmes samoúčelných násilností a výstredného sadomasochizmu – priam perverzné nepochopenie zmyslu pôvodnej látky. Tretí diel s podtitulom Návrat (2000) režiséra Bharata Nalluriho – prakticky jediný ako-tak pozerateľný – upustil od dôrazu na akciu a vydal sa skôr cestou neonoirovej detektívky. Protagonista stvárnený Ericom Mabiusom sa po poprave na elektrickom kresle – bol totiž nespravodlivo odsúdený za vraždu svojej lásky - prebúdza vo väzenskej márnici, aby sa spoločne s lietajúcim vraním spoločníkom pokúsil odhaliť skutočného vinníka. Tradičných pouličných antagonistov nahradili skorumpovaní policajti na čele s Fredom Wardom, vychutnávajúcim si každú neohrabanú repliku, pričom najhviezdnejším členom hereckého obsadenia bola mladučká Kirsten Dunst v úlohe rezignujúcej sestry zavraždeného dievčaťa. Nebyť akčné scény „len“ recykláciou podobných dejových situácií z originálu, dojem z pokračovania mohol byť o niečo lepší.

Ani vrania „štvorka“ s podtitulom Pekelný kňaz (2005) režiséra Lancea Mungiu stagnujúcej filmovej sérií reputáciu už nijako zvlášť nezachránila. Adaptácia rovnomenného románu Normana Partridgea inšpirovaného O'Barrovým komiksom prisudzuje legende mexické kultúrne korene a po prvý raz v sérií nezačína smrťou ústredného milostného páru. Na okraji spoločnosti žijúci hrdina s tvárou Edwarda Furlonga a väzenskou minulosťou je neskôr v príbehu aj s priateľkou zabitý pri satanistickom rituáli, po ktorom jeho úhlavní protivníci David Boreanaz aj s milenkou Tarou Reid nadobudnú priam démonické charakteristiky. Dej nezabúda na tradičný mexický Deň mŕtvych, ani na prítomnosť Dannyho Treja s poriadne nabrúsenou mačetou v ruke. Opäť sa však jedná o titul, ktorý sa vinou početných prestrihov dostal do distribúcie s nápadným oneskorením. (Okrem iného, Vrana existuje tiež ako dvadsaťdva dielny televízny seriál s podtitulom Stairway to Heaven z rokov 1998-1999, kde si titulnú postavu zahral Mark Dacascos.)

Aktuálna snímka režiséra Ruperta Sandersa (Snehulienka a lovec, hraná adaptácia kultového anime Ghost in the Shell) je často označovaná za remake prvého filmu, hoci tvorca sám o nej uvažuje ako o reinterpretácií pôvodnej komiksovej predlohy. Hlavné postavy sa síce volajú Eric a Shelly, zažívajú však pomerne odlišné dejové situácie a strety s inými antagonistami – po prvý raz reprezentantmi vyššej spoločenskej vrstvy, ktorých činy charakterizuje najmä bezohľadná manipulácia, aj určité nadprirodzené démonické prostriedky na dosiahnutie toho, čo chcú. Najnovšia Vrana by preto mohla byť pokojne označená za„len“ ďalšie z pokračovaní prepožičiavajúce si základnú dejovú premisu originálu, no využívajúce ju v kontexte svojich vlastných príbehových možností. Dalo by sa povedať, že scenár Zacha Baylina je vystavaný na motívoch už spomínaných predchádzajúcich dielov, priam možno je až výberom „Best of“. Prevracia očakávanú chronológiu už tým, že necháva diváka nahliadnuť do vzťahu dvoch milencov pred ich tragickou smrťou – v romanticky opojnom slede zidealizovaných, pocitových scén, kde aj herci Bill Skarsgård a FKA twigs pôsobia najprirodzenejšie.

Nespolieha sa toľko na flashbacky, pričom skutočná „pravosť“ lásky páru je ešte len preverovaná rozhodnutiami protagonistu v jeho posmrtných návštevách sveta živých. Po prvý raz je prítomná bytosť umožňujúca Ericov návrat, avšak faustovsky komplikuje dej ďalším postranným, symbolickým zápasom o ľudskú dušu so štipkou morálneho ponaučenia, aj myšlienkového presahu. Erik tiež nevstupuje do deja ako už „hotový“ pomstiteľ, ale musí sa pre svoj pomstiteľský údel dobrovoľne rozhodnúť – pričom stať sa vrahom je preňho zároveň určitou formou sebaobetovania. Takže, kto očakáva priamu akciu a bezmyšlienkovité likvidovanie jedného protivníka za druhým, môže byť komplikovanejším naratívnym prístupom filmu trochu zmätený. Kamera Stevea Annisa sa túla nočnými ulicami českej Prahy (a nezabúda si všímať ani hereckú účasť napríklad Karla Dobrého, či Jana Budařa) strieda jeden poetický obraz za druhým, aby najmä v záverečnom dejstve neunikla ani špliechaniu na celú filmovú sériu kvantitatívne prekvapivého krvavého kúpeľa. Hudba Volkera Bertelmanna rytmicky duní a efektívne sa stupňuje s nárastom hrdinovej odhodlanosti. A, samozrejme, na svoje si prídu aj milovníci piesní od Joy Division, Garyho Numana, prípadne Enye.

Rupert Sanders je režisér známy tým, že dokáže nakrútiť vizuálne atraktívne, pôsobivé obrázky, avšak pri svojej snahe o prerozprávanie príbehu neraz ambicióznejšie rysy tlmočených zápletiek, zvratov a point nezvláda tak, ako by si skutočne zaslúžili. To je tiež problém jeho Vrany, ktorá dokáže byť vynikajúca, pútavá a nápaditá v jednotlivostiach, avšak zároveň mierne rozporuplná ako celok. Práve preto ani na piaty pokus nemusí nový prírastok s sérií „sadnúť“ úplne každému, hoci zase na druhej strane má šancu získať pre adaptovanú komiksovú predlohu nejedného ďalšieho fanúšika.

Vrana (The Crow), USA, 2024
Dĺžka: 111 minút
Réžia: Rupert Sanders
Predloha: James O'Barr (komiks)
Scenár: Zach Baylin
Kamera: Steve Annis
Hudba: Volker Bertelmann
Strih: Chris Dickens, Neil Smith
Zvuk: Tomáš Bělohradský
Scénografia: Guy Bradley
Kostýmy: Bart Mueller, Kurt Swanson
Produkcia: Molly Hassell, John Jencks, Edward R. Pressman
Hrajú: Bill Skarsgård, FKA twigs, Danny Huston, Laura Birn, Jordan Bolger, Isabella Wei, Karel Dobrý, Paul A Maynard, Josette Simon, Sami Bouajila, David Bowles, Jordan Haj, Darija Pavlovičová, Janek Gregor, Lukáš Duy Anh Tran, Brian Caspe, Peter Parker Mensah, Monika Foris Kvasničková, Leona, Sinead Phelps, Martin Hub, Jan Budař, Martin Matějčík
Distribúcia: Forum Film
Premiéra v SR: 22. augusta 2024
Foto: Forum Film