Začiatkom roku 2019 mal v našich kinách premiéru film Yomeddine (recenzia na našom webe) a režisér Abu Bakr Shawky vtedy navštívil ČR aj s producentkou filmu Dinou Emam. Film už mal na konte neštatutárnu cenu Francoisa Chalaisa z MFF v Cannes a bol egyptským kandidátom na Oscara. Hajjan je jeho ďalším filmom a kým Yommedine koprodukovali s Egyptom USA a Rakúsko, kde režisér žije, tento krát film s Egyptom spolufinancovala Saudská Arábia, ktorej na nejakom rozvoji filmu zrejme záleží, aj keď sa limituje prísne stráženými enklávami, kam majú prístup len vybrané skupiny. V duchu nájomnej stratégie, ovládajúcej značnú časť Blízkeho východu, si pozýva zvonku režisérov, dokonca i režisérky, ako to bolo v prípade Haiffy Al Mansoor, Saudky žijúcej v Kalifornii, kde i pracuje. V prísne ortodoxných moslimských krajinách má filmová tvorba zvláštne postavenie luxusného tovaru na vývoz, lebo funguje v priestore, kde obvykle neexistuje štandardná sieť kín, ale nie sú výnimočné opulentné filmové festivaly.

Film Hajjan nakrútil Shawky podľa scenára krajana Omara Shamu a Sauda Mufarrija Almajfela. Odohráva sa v Saudskej Arábii, v prostredí dostihov tiav. Ponúka teda nevšedný a exotický pohľad na zvláštny civilizačný mix tradičných hier, rituálov, mravov a koniec koncov i hodnôt, rámcovaný súčasným prehľadom autoparku miestnych šejchov, majiteľov súťažiacich tiav. Bežiaci šampióni majú totiž motorizovaný sprievod a autá sú asi jediným znakom vonkajšej reality. Všímavejšiemu divákovi možno neujde bežiaca televízia v pozadí manželského dialógu. Inak sa pohybujeme v staroveku a nebyť spomínaných “rekvizít”, nič by nesvedčilo o tom, že ide o 21. storočie. Reálny dopad, efekt takejto situácie je síce mimo obzoru filmu, ale stojí zato ho aspoň cvične vziať do úvahy a predstaviť si, ako sa tento silne patriarchálny a hierarchický svet, zamrznutý vo svojich dogmách, pozerá na hyperslobodný západný svet a čo si tak o ňommôže myslieť.

Pri pretekoch prichádza o život mladý, nádejný žokej Ghanim po zámernom útoku spolusúťažiaceho kolegu. Jeho brat Matar sa má odsťahovať so strýkom kamsi do púšte, ale nechce opustiť svoju ťavu Hofiru. V úvode filmu vidíme, ako zachráni novonarodené mláďa a stará sa oň. Ďalší strýkovia však rozhodnú, že Hofira nie je schopná súťažiť a je dobrá len na mäso. Matar ich požiada o šancu, konajú sa nominačné súťaže na Veľkú cenu a chcel by to s ňou skúsiť. Do cieľa dobehne aj napriek útokom žokejov majiteľa chovnej stajne Žosera, ako druhý. Žoser Hofiru kúpi a Matarovi dovolia ostať s ťavou. Začína tak jeho zložitý život u namysleného a navyše fintivého zloducha, schopného presadzovať svoje ťavy aj za cenu úplatkov. Je rozhodnutý na Veľkej cene zvíťaziť a robí si plány na obsadenie prvého a druhého miesta. Má skvelé ťavy i jazdcov, ale Matarovi neverí. Chce, aby naň jeho žena Sára pri tréningu dohliadla. Chlapec pri náhodnom nočnom stretnutí zistí, že jeden zo žokejov je dievča, dcéra Sáry. Po smrti muža sa vydala za Žásera, jeho brata, ktorý ho však predtým vyhodil a žokejom nikdy nebol. Žena pomôže Matarovi k úteku aj s Hofirou. Keď však dorazí k strýkovi, Žáser si príde pre ťavu. Patrí mu.

Film v mnohom spolieha na prostredie, lebo samotný príbeh je jednoduchý a viac pripomína rozprávkovo-mytologické koncepty, prípadne nejaké spievané príbehy kmeňových kultúr. Sára Žáserovi vyčíta, že túži len po sláve a nemá žiadne zábrany. On tvrdí, že históriu nezaujímajú úmysly, pocity, alebo postupy. Mená závodníkov nikto ani nepozná. Tí najslávnejší nesú titul Hajjan, žokej. Na tabuli cti bude len jeho meno.V tom spočíva “česť a sláva”. S Hofirou má problém, lebo chce, aby víťazili ťavy z jeho chovu a posmešky o tom, že si víťaza kúpil, nesie ťažko. Preto núti Matara, aby na dráhe len asistoval jeho ťave a blokoval konkurentov. Popis týchto machinácií v podstate nemá žiaden dramatický výtlak, konštrukcia príbehu si možno žiadala väčšiu dávku poetického materiálu, naznačeného v úvode. Jednoznačné rozdelenie postáv na dobré a zlé, má v lepšom prípade lyrickú kvalitu, s dôrazom na vizuálnu plasticitu prostredia, v horšom siahanie po šablónach signalizuje nedostatok scenáristickej vynaliezavosti.

Závod vyhrá Žáserova ťava, ale len vďaka Matarovi, lebo spomalí Hofiru. Na veľké prekvapenie davu si žokej strhne v cieli šatku a ukáže sa, že je to dievča. Žáser tak pride o prvenstvo, lebo na druhom mieste dobehla ťava šejka Abeda a jeho meno sa objaví aj na zlatej tabuľke. Je nahnevaný a namieri si to s nožom za Hofirou. Zápas preň však nedopadne dobre. Syn púšte Matar a jeho Hofira, sú konečné slobodní.

Zručne nakrútený film je určený pre západné publikum, nepúšťa sa zbytočne do exkurzií kultúrnych špecifík ani ich nejako výrazne neakcentuje. Víťazný klus mladej ženy do cieľa je úsmevným úklonom, podmienený potrebami feministických doktrín, aby ten mužský svet, ktorý tu predvádza svoje našuchorené perie nevyzeral až príliš pozitívne, čiže dôstojne a spravodlivo. Žásera nakoniec všetci odsúdia a vysmejú. Je faktom, že dnes sa už v slobodomyselnejšie orientovaných Emirátoch organizujú ženské závody na ťavách. Predstaviť si, ako by sa organizátori a publikum v Saudskej Arábii vysporiadalo so ženou, ktorá si strhla pokrývku hlavy a veselo s ňou mávala pred pánmi tvorstva, by možno zaviedlo tento príbeh skôr na trajektóriu nejakej nepríjemnej drámy.

Uviesť saudsko-egyptský titul ako ukážku tvorby, vznášajúcej sa na úrovni nadnárodných súradníc diaspory, kde emigranti z Blízkeho východu, žijúci v Európe nakräcajä filmy pre Európanov s ohľadom na najrôznejšie orientované ciele, kritické, ak majú vyvolať súcit alebo harmonické, ak ide o vyvolanie romantických prestáv o islámskom svete, je vždy užitočné. Púšť je priestorom so svojou špecifickou kultúrou prázdna, kde nič nerastie a preto sa ani nič nestavia a nepestuje. Žili tam kočovní beduíni a vytvorili kultúru, ktorá hlboko ovplyvnila formovanie náboženstva, vyvolávajúceho dnes v Európe obavy a alarmujúce politické efekty. Film evokuje i tieto súvislosti, aj keď sa nesie v poeticko-rozprávkovom tóne.

Hajjan, Saudská Arábia, Egypt, 2023
Dĺžka: 117 minút
Réžia: Abu Bakr Shawky
Scenár: Mufarrij Almajfel, Omar Shama
Kamera: Gerry Vasbenter
Hudba: Amin Bouhafa
Zvuk: Florent Klockenbring
Scénografia: Nasser Zoubi
Kostýmy: Hamada Atallah
Produkcia: Mohamed Hefzy, Rula Nasser
Hrajú: Omar Alatawi, Abdulmohsen Alnemr, Azzam Alnemari, Saleh Al Khalaqi, Alshaima'a Tayeb
Distribúcia: Film Europe
Premiéra v SR: 29. augusta 2024
Foto: Film Europe