Spravodlivosť v posudzovaní vekových rozdielov v partnerstve medzi mužom a ženou je stále obľúbenejšou témou, celkom iste v súvislosti s celkovým preverovaním rodových stereotypov a názorov na to, čo je prirodzené a čo neprirodzené, vzpierajúce sa ako biológii, tak rozumu. Pozorovatelia si všimli, že kým 25 ročný vekový rozdiel medzi francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom a jeho staršou ženou Brigitte sa stal centrom pozornosti médií, takmer rovnaký rozdiel medzi prezidentom Trumpom a jeho ženou Melanie si nikto ani nevšimol. Vo Francúzsku má táto téma predsa len trochu príznačnejšie kultúrne špecifikum. Staršie ženy sú tam vážené a obdivované, porovnávané s vínom, čím staršie, tým lepšie. Francúzi majú radi výnimočnosť a zvolanie Vive la différence! je v tomto ohľade veľmi sympatické. Stačí sa chvíľu pozerať na akúkoľvek francúzsku televíznu stanicu a odhadovať vek moderátoriek, aby sme pochopili, že to myslia naozaj vážne.

Asi najslávnejšou filmovou a neskôr aj divadelnou dvojicou, zdieľajúcou veľký vekový rozdiel je Harold a Maude. V scenári Colina Higginsa, ktorého sa režijne v roku 1971 chopil renomovaný Hal Ashby má ona 79 a on o dosť menej. Do akej miery bola táto love story braná vážne je sporné, v rebríčku najlepších amerických komédií sa v stovke umiestnil na 45. mieste.

Francúzske tvorkyne však príbeh lásky 71 ročnej architektky Shauny (Fanny Ardant) a lekára onkológa, štyridsiatnika Pierra (Melvil Poupaud) s názvom Mladí milenci berú smrteľne vážne, bez akéhokoľvek náznaku irónie. Zoznámia sa v nemocnici, kde leží matka Pierrovho kamaráta Georga (Sharif Andoura). Shauna sa ponúkne, že pri nej zostane na noc. Pierrovi ostane po letmom stretnutí len fotografia Shauny. Ona sa vytratí a stretnú sa po 15 rokoch, na jej chalupe v Írsku. Romantické pozadie je pre štart nečakanej náklonnosti ideálny. Pierre má však rodinu, milujúcu ženu, dospievajúcu dcéru a malého syna. Všetko sa spočiatku vyvíja harmonicky, aj napriek strachu Shauny zo sexuálneho zblíženia, ktoré sa z jej života už dávno vytratilo. S mužom sa rozviedla a je už babičkou, má dcéru a vnučku. Pierre sa žene prizná, no s neverou sa mu prizná aj ona. Končí to zbalením kufrov a on pristane u Georga. Ten si hľadá nejakú partnerku dlho a márne, rovnako ako rozvedená Shaunina dcéra Cecilia (Florance Loiret Caille). Dráma začína v momente, kedy Shauna dostane kŕč, nemôže vstať z vane a zistí sa, že má začínajúceho Parkinsona. Chce prerušiť s Pierrom akékoľvek vzťahy, no ten vytrvalo stojí v daždi pred jej domom až do chvíle, kedy mu príde povedať, že ho miluje, ale musia to skončiť. On to nevie uniesť, Shaunu príde dokonca prosiť jeho manželka, ktorej na ňom stále záleží, aby sa mohol k nej vrátiť.

Bez ohľadu na početné melodramatické prvky, akoby prekopírované zo srdcelomných historiek o nekonečnej láske, pre publikum alebo veľmi mladé, alebo veľmi staré, nepôsobia schématicky nasadením nejakého gýčového „slzopudného“ urýchľovača. Všetko je v hraniciach dobrého vkusu, aj napriek tomu, že tu nechýba zákerná choroba, ktorá v konečnom dôsledku presvedčí Shaunu o márnosti akejkoľvek perspektívy ich vzťahu.

Čo sa však nepodarilo, to je postava Pierra. Pôsobí ako nedopracovaná, nerozumieme celkom, čo v jeho živote chýba, aké emocionálne či iné manko ho postihlo, že cíti potrebu absolvovať dobrodružstvo takéhoto kalibru. Má všetko, príťažlivú a milujúcu ženu, dôležitú prácu, nie je žiadny milovník extrémov , ani čohokoľvek, čo by tak osviežujúco našiel v stále krásnej Shaune. Sieť prepracovaných motívov, dovoľujúcich pochopiť jeho konanie chýba, lebo ak aj žiadne dôvody nemal, bolo potrebné toto impulzívne konanie jasne naznačiť situačne i v dialógoch.

Milenecké vzťahy francúzskym filmom o láske jasne dominujú a tvoria súčasť takzvanej galantnej kultúry, ktorú tak dôkladne popísala odborníčka na 18. storočie, profesorka Claude Habibová v knihe Francouzská galantnost (Academia, 2009). Analyzuje ju predovšetkým v literatúre, ktorá má slúžiť „jako svůdná konzervatoř umění milovat a vyjadřovat lásku“. Film je v tomto ohľade s literárnymi tradíciami pevne spätý a drží sa proklamovaného kódexu prirodzenosti emocionálnych potrieb mužov i žien, vo francúzskom kontexte hravo obchádzajúcich pravidlá manželského imperatívu vernosti a v tomto prípade i vekových obmedzení. Aj keď konštatuje žalostný rozpad vzletného romantického ideálu lásky, ktorý priniesol „rozumující hořkost“ a nedôveru, zmapovanú i v románoch Milana Kunderu, film režisérky Carine Tardieu tieto ironizujúce a parodizujúce tóny „moderního neštěstí“ dôsledne obchádza a presviedča svojich divákov, že láska nepozná žiadne hranice, alebo tak nejako. Možno ešte zlomyseľne dodať, že lovestory updatovaná realistickým povrchom, pod ktorým sa skrýva starý dobrý vzorec melodramatického romantizmu, má svoje psychoteraputické efekty. Publikum utrpenie krásnych a bohatých, teda tých, ktorí sa o svojich existenčných zdrojoch nemusia zmieňovať, miluje. Ponúka mu emócie, ale zároveň aj istú formu sociálnej satisfakcie, lebo vo veci veku a distribúcie chorôb existuje nekompromisná spravodlivosť.

Mladí milenci (Les Jeunes amants), Francúzsko / Belgicko, 2021
Dĺžka: 112 minút
Réžia: Carine Tardieu
Scenár: Sólveig Anspach, Agnès de Sacy, Carine Tardieu
Kamera: Elin Kirschfink
Hudba: Alisha Heng
Strih: Christel Dewynter
Scénografia: Jean-Marc Tran Tan Ba
Produkcia: Fabrice Goldstein, Antoine Rein, Patrick Sobelman
Hrajú: Fanny Ardant, Cécile de France, Florence Loiret Caille, Melvil Poupaud, Manda Touré, Sharif Andoura, Clara Choï, Loulou Hanssen
Distribúcia: Film Europe
Premiéra v SR: 18. mája 2023
Foto: Film Europe