Nový prírastok do slovenského hraného portfólia evokuje neodbytnú myšlienku o tom, že i príbehy starnú. Pri sledovaní tejto fúzatej konštrukcie filmu Moc Mátyása Priklera o tom, ako nejaký obstarožný minister, kandidujúci na vážny post v Európskej komisii zastrelí na poľovačke omylom osemnásťročného chlapca a potom sa z celej záležitosti jednoducho mlčky vyvlečie, som mala podozrenie, že sme sa ocitli kdesi v provincionálnom výpredaji, kde si skúšame čosi, čo už v tejto dobe nemá ten správny strih ani fazónu. Doba jednoduchého videnia sveta a jeho špinavostí už pominula. Dnes o povahe moci vieme oveľa viac, než v čerstvých 90. rokoch, kde by príbeh v tejto verzii možno ešte nejako zabodoval, o desaťročie skôr by bol asi triumfom odvahy, ale najskôr by skončil v „karanténe“.

O slovo sa hlási zrejme ambícia o žánrový politický thriller, je však nakrútený bez dramatických scén, opäť v akejsi tristnej melanchólii, ktorá je po absolvovaní nejakej množiny slovenských hraných filmov už kritická a žiada si diagnózu. Vrah chlapca sa nenájde, lebo zasiahli nejaké tajné či aké štruktúry a zaplatili si vinníka. Ten sa priznal a šiel sedieť. Novinárku, ktorá sa o prípad zaujíma priatelia odradzujú, lebo všetko je údajne nebezpečné, rodina si zúfa, ale je bezmocná. Vyšetrovateľ Steiner (maďarský režisér Szabolcs Hajdu) má rakovinu, umiera, lekár mu dáva pár mesiacov života. Chce aspoň vidieť svoju dcéru, manželka je tehotná.

Tak náruživo sugerovaný tragický životný pocit je evidentný a určite stojí zato si aspoň predstaviť, prečo sa tak poctivo v slovenskom filme pestuje a hýčka. Má určite svoje personálne obsadenie v scenáristoch a dramaturgoch, lebo práve v tejto spoločnosti je hlavný zdroj emocionálnej „nákazy“ a nejdem teraz tento zoznam kádrovať. Zúčastnení asi naozaj zdieľajú pocit malého človeka, že všetko je márne, nezmyselné a vlastne aj nebezpečné, lebo tí hore, páni, politici, či ako, si to aj tak urobia podľa svojho. Môžu kradnúť, vraždiť a tak ďalej a vždy ich z toho niekto vyseká. Vinník, minister Berger (Jan Kačer) však s nikým nevyjednáva, nikomu nevolá a o nič neprosí. Je to tak, že sa záchranná akcia „tajných“, teda asi kontrarozviedky, spúšťa samočinne, vždy keď ide o niekoho dôležitého? Čudné.

Ak ho nezdieľajú, ale idú v ústrety tejto bezzubej a nezmyselnej logike v snahe čo najservilnejšie sa podkladať „rovnako“ mysliacim, mali by si uvedomiť, že na takýto film tento divácky segment nikdy do kina nepôjde, ani sa naň nikde inde pozerať nebude. Komu je teda takýto príbeh adresovaný? Pre iné publikum je tento moralizujúci apel príliš jednoduchý, až zjednodušený a v podstate hraničí s karikatúrou. Postava premiérky (Ingrid Timková), súkajúcej rečnícke floskule a nič nehovoriace frázy na počkanie, je ako vystrihnutá z kartónu, manželka Bergera (Jana Oľhová) tuším ani neprehovorí. O čosi ľudsky pravdepodobnejšia je rodina chlapca, vidíme hnev i smútok, ale to je tak všetko.

Odhaľovanie mocenskej chobotnice chce pozornú prípravu, štúdium celého mechanizmu a znalosť jeho procesov, lebo nikde nie sú rovnaké a poznamenáva ich množstvo historicko-politických okolností. O žiadnej mocenskej dileme v tomto filme niet ani zmienky. Má to byť ergerova nevoľnosť pri grilovaní v Bruseli? Prečo tak stoicky nechce prísť o vysoký post, aj keď je vrah a vidíme, že to nie je len bezcharakterný frajer, ale starý a chorý človek, bývalý emigrant a enviromentálny filozof? A strelil vôbec? Nič z toho nevidíme, dôkazy nie sú, celá situácia pláva na vode, ako nafúknutý balón.

Vyzerá to tak, ako by tvorcovia vo vývoji filmu došli tak do polovice. Nedopracované charaktery, príbeh bez dôkladnej znalosti no povedzme aspoň názvov pracovného zaradenia eurokomisárov. Žiadny „na vodu“ tam neexistuje a ak, tak na životné prostredie, oceány a rybolov. Vládne zákulisie a prostredie je tiež odpálené len tak od stola, akoby šlo o lacný seriál pre nejakú komerčnú televíziu. Ich úsporne povrchný, nenáročný režim sa s úspechom ujíma už takmer všade. Dialógy, občas pôsobia, ako by ich z maďarčiny prekladal nejaký automat. Premiérka sa na svojho ministra v lietadle obráti s otázkou, či naozaj tú funkciu v Bruseli chce. Keď prikývne, upozorní ho, aby nerobil žiadne pi...ny. No neviem, ako presne mal jej rozkývaný profil vyzerať, ale to, čo hovorí má trápny šarm tretej cenovej.

Nejasné sú i kompetencie miestnej polície, reprezentovanej kapitánom Morávkom (Miroslav Krobot), existuje tu náznak, že čosi vyšetrovali, preverovali, ale nič z toho, samozrejme, nevidíme. Žiadny vyšetrovatelia z nadriadeného oddelenia, keďže ide o vraždu s neznámym páchateľom, iniciatívy sa hneď chytajú „tajní“ a postava, označená v titulkoch ako Nadriadený (Roman Polák). O aký orgán ide, to je asi vedľajšie. Hlavné je, že sa chovajú ako mafiáni, grobiani v naleštených autách, s kriminálnym slovníkom a neobmedzenými finančnými fondami. Chlapovi, s ktorým sa za mastný honorár dohodnú na tom, aby to vzal na seba, poriadne zaplatia.

Kultivovaná kamera renomovaného maďarského kameramana Gergely Pálosa, ktorý pracoval i na švédskom filme O nekonečne (2019) Roya Anderssona a rovnako i skvelí herci, Attila Mokos, Éva Bándor, v roliach Adamových rodičov, Jan Kačer, Miroslav Krobot, Jana Oľhová a ďalší, v tomto scenáristicky nedopracovanom film veľa nezmohli.

Neviem, čo z reálneho fungovania „moci“ sme videli, ale najskôr to bude len rýchla verzia scenáristickej imaginácie, založená na neoverenej dojmológii, zdieľanej slovenským ľudom po stáročia. Nič sa nezmenilo, mocní si robia, čo chcú a obyčajní ľudia trpia. Z defetizmu tohto druhu sme snáď už trocha vyrástli, aj keď sme s ním stále vďaka jeho vyznávačom, konfrontovaní.

Moc (Hatalom/Power), Slovensko, Maďarsko, Česko, 2023
Dĺžka: 88 minút
Réžia: Mátyás Prikler
Scenár: Mátyás Prikler, Marek Leščák
Kamera: Gergely Pálos
Hudba: Zsófia Tallér
Strih: Matej Beneš
Zvuk: Dušan Kozák, Tobias Potočný
Scénografie: Michal Lošonský
Kostýmy: Erika Gadus
Produkcia: Zora Jaurová, Mátyás Prikler
Hrajú: Szabolcs Hajdu, Jan Kačer, Mihály Kormos, Attila Mokos, Éva Bandor, Lucia Kašová, Ingrid Timková, Roman Polák, Miroslav Krobot, István Olasz, Peter Oszlík, Jana Oľhová, László Katona, Annamária Láng, Eszter Bánfalvi, Milan Vojtela, Zuzana Kovačič Hanzelová
Distribúcia: Filmtopia
Premiéra v SR: 20. apríla 2023
Foto: Filmtopia