Pacifiction (Tourment sur les îles)

Hodnotenie používateľov: 4 / 5

Hviezdy sú aktívneHviezdy sú aktívneHviezdy sú aktívneHviezdy sú aktívneHviezdy sú neaktívne
 

Fic resizePrincíp otvorenej dramaturgie, dovoľuje v zvláštne magickom filme Pacifiction sledovať niekoľko rovín a pri ich výbere má divák takpovediac „voľnú ruku“. Koho príliš nepriťahuje politická agenda, súvisiaca s jadrovými testami v Polynézii, ktoré s tragickými dôsledkami pre miestne obyvateľstvo Francúzsko uskutočnilo v rokoch 1960 a 1968, môže sa ponoriť do lokálneho emploi, nádhernej prírody a ostrovnej kultúry, jej turistickými akcentami i tým, čo francúzsku domestikáciu prežil. Filmy tohto druhu sa môžu s prehľadom stať predmetom skúmania najrôznejších postkoloniálnych diskurzov, ale tento ponúka o čosi viac, v tých najsvetlejších momentoch akúsi estetizovanú podobu vzťahov najrôznejšieho druhu, explikovaných i zahmlene nejasných.

Španielsky režisér Albert Serra vytvára éterickú, rozplývavú naratívnu štruktúru, ktorá mu dovoľuje zachytiť atmosféru trópov, tu zvláštnu podmienenú jednotu prírodného a ľudského, čeliacu výzvam vonkajšieho sveta. Fragmenty príbehu sú nasledovné: na ostrov dorazí čln s námorníkmi a kapitánom. Ich prítomnosť vyvolá u zástupcu štátu, zrejme sa jedná o vysokého Fic2 resizekomisára De Rollera (Benoît Magimel) znepokojenie. Domnieva sa, že má spojenie s tajne pripravovanými testami, o ktorých ho nik neinformoval. Asistuje mu Shannah (Pahoa Mahagafanau), bytosť tvz. tretieho pohlavia. Potrebuje zistiť, kto vlastne kapitán je a čo je na pevnine jeho cieľom. V miestnom hoteli je ubytovaný istý Portugalčan, ktorý sa s ním pozná a Shannah je zapojená do objasňovania jeho prítomnosti. De Roller si všimne, že námorníci z jeho sprievodu sú bledí a je teda možné, že boli dlhší čas v ponorke. Ďalekohľadom zistí, že sa v mori pohybuje objekt, potvrdzujúci túto domnienku. Námorníci sa včak podľa všetkého prišli zabaviť v miestnom bare. De Rollerove podozrenie vyvoláva prítomnosť akéhosi Američana a do konfliktu sa dostáva i s ďalšími prívžencami nejasnej Fic3 resizeagendy.

Značnú pozornosť upútava postava Shannah. V rozhovore popisuje, že tvorcovia filmu ju našli cez facebook. Hľadali tvz. mahu, čo sú rodení Tahiťania alebo Havajčania. V domorodých kultúrach sa venovali liečiteľstvu a mali rolu duchovných. Ich pohlavie sa dnes označuje ako transgender a je zaujímavé, že keď na Tahiti prišiel v roku 1891 prvý krát maliar Paul Gaugin, považovali ho, kvôli jeho oblečeniu a neobvyklému správaniu, za mahu. O ich likvidáciu sa pokúsili v 19. storočí misionári keď na Havaji presadili zákon, ktorý ich stigmatizoval. Pahoa filmárov informovala, že nie je mahu, ale rolu dostala. Spočiatku mala byť len okrajová, ale postupne sa dostala do popredia. Je najprv servírkou, Fic4 resizerecepčnou a vypracuje sa na De Rollerovú pravú ruku. Vznikne medzi nimi dôverný vzťah.

Serra voľne evokuje žánre a nálady, chvíľu sme v politickom thrilleri, kde sa zisťuje a overuje podozrenie z jadrového komplotu voči miestnemu obyvateľstvu, ale zároveň v existenciálnej dráme bezmocného, ale zodpovedného úradníka, ktorý akosi splynul s prostredím, s jeho neuchopiteľnou melanchóliou a omamnou krásou, tak ako tento komplex popísal v 50. rokoch etnograf a antropológ Levi Strauss v Smutných trópoch. Hovorí o „bezvýznamných udalostiach“ a „triviálnych okolnostiach“ a Fic5 resizetieto Lévi Straussove termíny sedia i na označenie akýchsi situačných zhlukov, na ktorých je film budovaný. Ich zreteľný význam je odclonený. Pohybujeme sa v estetizovanej nejasnosti. De Roller má snahu dozvedieť sa reálny stav vecí, ale všetko je zakódované a zamaskované, pričom za touto konšpiračnou krížovkou akoby ani nestál racionálny jasný plán a cieľ, len tupá, senilná odhodlanosť starého kapitána, podozrivá už len tým, kto ju predstavuje. Jeho tanečné defilé okolo do pol tela odhaleného miestneho svalovca na záverečnom večierku je nielen esenciou trápnosti, je zároveň ironickou frčkou na obe strany tejto „pódiovej účasti“, intelektuálne pridusených domorodcov i Fic6 resizeuniformovaných tanečníkov v maske dobrosrdečných starčekov s prstom na jadrovom gombíku.

Obete sú miestni ľudia a ich krajina. O jej hrdinskom význame čosi trápne deklamuje posádke, mladým vyšportovaným mužom s teľacími pohľadmi, vetchý starček, čiže kapitán. Režisér ich zobrazuje v koloniálnom mode, ako sošné objekty obdivu, ale zároveň ako sluhov, čašníkov, nosičov a tanečníkov. V lepšom prípade ako členov domorodej tanečnej skupiny, predvádzajúcej čosi z modifikovaných rituálov. Nerozumejú im nielen návštevníci, ale už ani oni sami.

Fic9 resizeTento štýl a spôsob rozprávania je výnimočný, nerešpektuje železné pravidlá budovania architektúry príbehu. Odstraňuje zmysel fikcie a odkrýva podzemné, neviditeľné rieky pocitov, vnútornej kondície ľudí i prostredia. Pôsobia vo vzájomných prienikoch a vytvárajú pre filmové rozprávanie nové možnosti, ako dať neviditeľným pocitom realistický rozmer. Dajú sa prostredníctvom filmu pochopiť a pomenovať. Ich prítomnosti, priebehu a plynutiu je možné rozumieť, lebo tento „stav duše", neistotu, pohybujúcu sa v labyrinte dohadov, podozrení a všetkého, čo často ich bolestne zintenzívňuje, pozná každý.

Fic8 resizePacifiction (Tourment sur les îles), Francúzsko, Španielsko, Nemecko, Portugalsko, 2022
Dĺžka: 165 minút
Réžia: Albert Serra
Scenár: Albert Serra
Kamera: Artur Tort
Strih: Artur Tort, Ariadna Ribas, Albert Serra
Zvuk: Jordi Ribas, Bruno Tarrière
Kostýmy: Praxedes de Vilallong
Produkcia: Albert Serra, Pierre-Olivier Bardet, Dirk Decker, Laurent Jacquemin, Joaquim Sapinho, Andrea Schütte
Hrajú: Benoît Magimel, Pahoa Mahagafanau, Sergi López, Montse Triola, Lluís Serrat, Marc Susini, Praxedes de Vilallonga
Distribúcia: Film Europe
Premiéra v SR: 9. marca 2023
Foto: Film Europe

Vyhľadaj

2percenta

220x220stavoing

Táto webová lokalita používa súbory cookie pre lepšie používateľské prostredie. Ochrana osobných údajov tým nie je dotknutá.