Film Štrajk z roku 1925 je celovečerným debutom velikána svetovej kinematografie Sergeja Ejzenštejna. Toho preslávilo predovšetkým monumentálne dielo z toho istého roku Krížnik Potemkin, avšak rovnako aj Štrajk, 10 dní, ktoré otriasli svetom (1928), Alexander Nevský (1938) a dvojdielny Ivan Hrozný (1945) patria k najobdivovanejším snímkam všetkých čias. Ejzenštejn sa preslávil najmä vďaka tzv. asociatívnemu strihu, keď dva zábery za sebou v konečnom dôsledku dávali nový zmysel. V prípade Štrajku ešte tento intelektuálny prvok nie je tak zrejmý, avšak už aj v nej badať viacero z Ejzenštejnových klasických trademarkov. Štrajk zároveň považuje svetová filmová kritická obec za jedno z vrcholných diel sovietskej montážnej školy.

Ide o pomerne (najmä spočiatku) jednoduchý príbeh robotníkov v továrni snažiacich sa o zlepšenie pracovných podmienok prostredníctvom hromadného štrajku. Po dobrom to totiž s kapitalistami nikdy nejde, čo si svojho času myslel aj samotný režisér. Z dnešného hľadiska sa, samozrejme, na dej filmu a jeho ideológiu nemôžeme pozerať súčasnou optikou, Štrajk vyznievala naivne iste už aj rokoch tridsiatych, keď Ejzenštejn na vlastnej koži spoznával neduhy komunistického režimu v krajine. Film odolal zubu času najmä z revolučnej formálnej stránky.

Ejzenštejn rozdeľuje príbeh stávkarov a ich oponentov v podobe nielen kapitalistov, ale aj armády, do šiestich kapitol. Tento funkčný postup zopakoval aj v Krížnikovi Potemkinovi. Kapitoly skvele rytmizujú príbeh, pričom každá z nich má svoje silné momenty. Štrajk pôsobí dodnes veľmi dynamickým dojmom. Režisér síce stanovil pravidlá montáže a dynamiky akčnej sekvencie až legendárnym Odeským schodiskom, avšak čo sa týka tempa, snímka je zrejme ešte akčnejším a asi aj divácky atraktívnejším dielom než nasledujúci Krížnik Potemkin.

V prvej polovici sa režisér, spoločne s ďalšou legendou svetovej kinematografie, svojim dvorným kameramanom Eduardom Tisse, zameriava na industriálny aspekt filmu. Krásne a premyslene komponované zábery na stroje v továrni, či už v celku zaberaný interiér haly, alebo v detailoch jednotlivých strojov a uprostred nich človek ako sila, ktorá všetku tú mašinériu poháňa. Ako vizuálny kontrast k nim neskôr pribúdajú napríklad domáce zvieratá. Ako film graduje, sme svedkami viacerých davových a akčných bojových scén, vrátane finálnej, keď sa armáda, okrem iného, premáva na koňoch po miestnych činžiakoch.

Bojové a masové scény vzbudzujú údiv aj dnes a bez dlhšieho premýšľania sa dá skonštatovať, že film borí mýtus o tom, že nemá kinematografia je z dnešného pohľadu divácky neatraktívna, pomalá a jej formálne postupy zastaralé. Práve naopak, Ejzenštejnove rozprávačské, technické a formálne prvky a postupy sú využívané dodnes. Režisér spoločne so scenáristom Grigorijom Alexandrovom nemajú problém do scenára zakomponovať veľmi depresívne a explicitné scény, nechýbajú zábery na masy mŕtvych tiel ležiacich na veľkom priestranstve, či krutá vražda dieťaťa. To však neznamená, či sem skvele nezapadajú aj scény odkazujúce na grotesku.

Štrajk je, čo sa týka jej posolstva, veľmi nekompromisná a neuhýba pohľadom na nehumánne zaobchádzanie armády s civilistami. V tomto smere ukazuje, že aj takto depresívne zobrazovanie inscenovanej skutočnosti je v kinematografii nielen možné, ale nevyhnutné a akoby definitívne definovala film ako umenie. Možno už vo svojej to najdôležitejšie, pretože sa stávalo postupne najpopulárnejším.

Film sa vracia takmer po sto rokoch do kín a v tomto prípade viac ako v akomkoľvek inom platí, že vidieť ho na veľkom plátne sa rovná jednému zo splnených snov každého oddaného fanúšika histórie kinematografie. Nedávno sme tu mali storočnicu oslavujúceho Robina Hooda Allana Dwana, hororové Spielbergove Čeľuste v IMAX-e, tentokrát je to rovnako takmer dokonalý Ejzenštejnov Štrajk.

Štrajk (Stačka), Sovietsky zväz, 1925
Dĺžka: 82 minút
Réžia: Sergej M. Ejzenštejn
Scenár: Sergej M. Ejzenštejn, Grigorij Alexandrov
Kamera: Eduard Tisse
Hrajú: Grigorij Alexandrov, Alexandr Antonov, Vladimir Uralskij, Maxim Štrauch
Distribúcia: Film Europe
Premiéra v SR 17. novembra 2022
Foto: Film Europe