Pod záhadným názvom R.M.N. rumunského režiséra Cristiana Mungia sa skrýva rumunské označenie magnetickej rezonancie. Nápad jednoduchý a zároveň komplikovaný. Kým magnetická rezonancia vyšetrí všeličo aj mozog a odhalí veci hlboko skrývajúce sa pod povrchom, Mungiu pod „prístroj“ položil súčasnú európsku spoločnosť, a tak pátra po jej skrytých neduhoch. Čiastočne sa mu podarilo dianie aj diagnostifikovať, ale mal to ťažké, lebo to nie je jednoduché. Niečo sa mu podarilo odkryť, niečo ostalo nevysvetlené a možno sa to dnes ešte ani nedá. V ľuďoch je hlboko zakorenená minulosť, technický pokrok spravil obrovský skok dopredu, ale myslenie ľudí za ním zaostáva. Mungiu si vybral pre svoj príbeh Transylvániu, konkrétne dedinku Rácia po maďarsky Rácfalva.

Do tejto mnohonárodnej dedinky (Rumuni, Maďari, Nemci) sa vráti po dlhom čase v Nemecku pracujúci Matthias (Marin Grigore) ani nie tak zo svojho rozhodnutia, ale po menšom nepríjemnom incidente, priam odtiaľ zdrhne. Teší sa na malého syna Rudiho (Mark Edward Blenyesi), manželka Ana (Macrina Barladeanu) nie je nadšená, dávno sa odcudzili a navyše chlapec idúc cez les do školy videl niečo strašné a odvtedy nehovorí. Chce sa starať o syna, chorého otca a túži aj po bývalej milenke Csille (Judit State). Ta sa medzičasom zmohla, pracuje v pekárni ako práva ruka majiteľky Dénešovej (Orsolya Moldován). Obe sa chopili príležitosti, pochopili nové časy, ale majú aj problémy. Aby dostali európske dotácie riaditeľka musí najať migrantov, lebo domáci o miesto nemajú záujem. Najprv dvaja, potom traja robotníci zo Srí Lanky sú pracovití, tichí a nerobia problémy. Ale dedinčania, ktorí by za takú plácu robiť nešli, ich tam nechcú a problém je na obzore. A v tomto virvare sa odohrávajú malé i veľké drámy protagonistov príbehu.

Cristian Mungiu sa preslávil filmom 4 mesiace, 3 týždne a 2 dni (2007, Zlatá palma). Režisér a zároveň aj scenárista mal veľký úspech aj s opusom Smrť pána Lazaresca, ktorý je kritikou zdravotníctva a tiež s filmom Skúška dospelosti, ktorý zaujme podobne kritický ku korupcii, vydieraniu a rôznych protislužieb. Tvorca sa zaoberá tak témami z minulosti, ako aj neduhmi poslednej etapy Ceausescovej vlády a nenechá suchú nitku ani na súčasnej spoločnosti, Jej problémy začínajú v jeho tvorbe prevládať. V tomto duchu je realizovaná aj snímka R.M.N. Zo začiatku sa síce zdá, že jeho tón bude mať len realistické črty, ale neskôr zistíme, že jeho hlavným zámerom bol mix kritického realizmu s nevysvetliteľnými javmi. Pravdepodobne preto, lebo správanie ľudí je nepredvídateľné a tak komplikované, že táto možnosť sa mu pozdávala najviac. Pre normálneho človeka je ťažké pochopiť, že ľudia, ktorí nechcú v pekárni pracovať, sa tak zúrivo snažia troch cudzincov odtiaľ vyhnať. Argument: nič proti nim nemáme, ale nech idú domov. Ďalší argument: chlieb, ktorého sa dotýkajú títo špinavcim jesť nebudeme. Cigáňov sa už zbavili, týchto nechcú a dospeje to tak ďaleko, že nakoniec je každý proti každému. Táto výmena názorov sa začína v kostole, s posvätením pána farára, a končí v kultúrnom dome, kde 28 odvážlivcov bojuje s 395 zúrivcami.

Tento Mungiov opus síce hovorí o bezbrehej nenávisti voči všetkému a všetkým a najmä voči iracionálnemu správaniu, ale nie tak výrazne, ako v iných dielach sa venuje aj medziľudským vzťahom. Nie sú do hĺbky tak prepracované, ako to u neho býva zvykom, ale mačovský a zároveň podriadený vzťah Mathiasa a Csilly, je dostatočne zaujímavý. Kým Chilla je moderná, normálne rozmýšľajúca žena, Matthias je predovšetkým impulzívny chlap a rád by uplatňoval svoje patriarchálne sklony, keby mu to obe ženy dovolili. Ani Čilla, ani manželka Ana nie sú bezbranné. A navyše je tu ešte komplikované dieťa Rudi, akýsi symbol a výtvor rozpoltenej spoločnosti. Najväčšie sympatie a pochopenie má však k imigrantom, pre transylvánsku spoločnosť votrelcom, ktorí tam nepatria. Napriek niektorým výhradám, ako miestami príliš pomalé tempo a výrazný explicitný postoj, sa mu však predsa len podarilo predostrieť divákovi dostatočne kritický obraz súčasnej európskej, možno aj svetovej spoločnosti. Opakujúce sa nelogické argumenty, ktoré nemajú nijaký reálny podklad, traumatizujú spoločnosť, ľuďmi potom lomcujú neopodstatnené emócie, frustrácie, vášne a tie plodia konflikty.

Hlavný hrdina Matthias stelesnený Marinom Grigorem sa zhostil úlohy frustrovaného chlapa, ktorý pozná len hrubú silu, aj keď ani nežnosti nie sú mu cudzie, vierohodne. Vie byť tvrdý aj k sebe nielen k ostatným. Vie, že za krach manželstva môže on a je ochotný znášať aj následky, len s odlúčením od syna sa nedokáže zmieriť. Čilla je evidentne láska jeho života, ale aj tam prevláda túžba vlastniť. Čille, v podaní Judith State, sa zo začiatku čudujeme, ako môže tak inteligentnú ženu priťahovať tento neohrabaný chlap, ale postupne ju začíname chápať. Niečo logicky nevysvetliteľné ho k nemu priťahuje a nedokáže odolať. Ich láska by možno aj mala perspektívu, ale v tom prostredí kde žijú, nemá veľkú šancu. Ostatné postavy sú len načrtnuté a nežiadajú si väčšiu pozornosť, i keď bez nich by depresívna atmosféra transylvánskej dedinky nebola tak hodnoverne dotvorená.

To, že Cristian Mungiu adresoval film publiku prekračujúcemu hranice Rumunska, svedčí možno aj fakt, že sa v ňom hovorí šiestimi jazykmi, dokonca okrem angličtiny aj po francúzsky. A všetky národnosti si vo svojej reči vypočuli kritický nesúhlas k dianiu v ich krajine. Snímka je svojou výpoveďou, aj napriek drobným výhradám, dielo, ktoré najadresnejšie a najkritickejšie zaujalo postoj k defetistickému postoju veľkej časti európskej populácie. Film mohol mať síce svižnejšie tempo, ale hluché miesta vypĺňa krásna muzika, atmosferotvorná kamera Tudora Vladimira Panduru, vedená presne v intenciách režiséra, zdôrazňujúca najmä divoké krásy Transylvánie.

Citlivá sonda „magnetickej rezonancie spoločnosti“ odkrýva bolesti a trápenia celoeurópskej pospolitosti -  jej depresívnosť, rasizmus, xenofóbiu, strach z budúcnosti, ale aj túžbu po plnohodnotnom a lepšom svete. Nejednoznačný záver plný mystiky, odbočujúci od realistickej línie filmu, je možno diskutabilný, ale na druhej strane si ho každý z nás môže interpretovať po svojom. Vyše dve hodiny strávené v kine nie je stratený čas.

R.M.N., Rumunsko, 2022
Dĺžka: 125 minút
Réžia: Cristian Mungiu
Scenár: Cristian Mungiu
Kamera: Tudor Vladimir Panduru
Strih: Mircea Olteanu
Zvuk: Constantin Fleancu
Scénografia: Simona Pădureţu
Kostýmy: Ciresica Cuciuc
Produkcia: Cristian Mungiu
Hrajú: Marin Grigore, Judith State, Orsolya Moldován, Endre Rácz, József Biró, Ovidiu Crisan, Zoltán Deák, Cerasela Iosifescu, Andrei Finti, Miklós Bács, Lucian Ifrim, Maria Dragus, Gheorghe Ifrim, András Hatházi, Macrina Borladeanu, Mark Edward Blenyesi
Distribúcia: Film Europe
Premiéra v SR: 17. novembra 2022
Foto: Film Europe