Príbehu o jednom vzťahu, ktorý stroskotá pri pokuse o experimentovanie so sexom sa asi dá vyčítať kadečo, ale jedno je isté, odvádza toľko omieľaný český mainstream z obohraných romantických klišé, pripomínajúcich tu stredostavovské meštiacke komédie genealogicky blízke prvorepublikovým predkom, tu hollywoodske frančízy vkusných love stories, nastylovaných podľa dobového vkusu. Očakávanie, že „hovory o láske“ sa budú odvíjať kdesi v týchto súradniciach sa, našťastie, nenaplnilo. Tvorcovia sa snažia o hlbšiu autopsiu vzťahov, siahajú k ich psychologickým rovinám a preverujú platnosť módnych formuliek „otvorených vzťahov“, teda tých, ktoré relativizujú ich uzavretosť a deklamujú sexuálnu voľnosť a slobodu. Doteraz platné axiómy vernosti sú v tomto obore len staromódnym prežitkom. Film Hranice lásky názorne demonštruje životnosť takýchto postojov a názorov a vlastne i podmienky, za ktorých môžu fungovať.

Rozprávanie začína „zvodne“. S jeho protagonistami Hanou (Hana Vagnerová) a Petrom (Matyáš Řezníček) zdieľame ich posteľovú intimitu. Veselú, nežnú a harmonickú. Netrvá dlho. Hane sa žiada dobrodružstva, opojenia zo zážitku čohosi nezvyčajného a neštandardného. Pri poháriku v akomsi bare, navrhne experiment. Najprv zábavne lustrujú okolie, vymieňajú si názory na charizmu mužov a žien v dohľade. Do oka jej padne príťažlivý objekt, stojí na ulici a fajčí. S Petrovým súhlasom vybehne za ním a po krátkom rozhovore mu dá svoje telefónne číslo s náznakom, že večer by mohol pokračovať aj u nich doma. Chlapec po nejakej dobe zavolá a naozaj príde. Chce sa najprv osprchovať. Humorná historka, s ktorou sa podelí s kamarátkami, však má pokračovanie. Obaja sa rozhodnú, že to skrátka s nadväzovaním náhodných známostí skúsia. Končia, samozrejme, v posteli. Platí však pravidlo, že sa so svojimi anonymnými partnermi viac nestretnú a o všetkom si budú doma podrobne rozprávať. Tak sa aj deje. Petrovi sa však takéto výlety prestanú páčiť. Súloží s akousi vydatou pani, jej muž sedí v kresle a ich sexuálnu gymnastiku sleduje. Vo vedľajšej miestnosti začne plakať dieťa, pani vstane a naštvane manželovi vyčíta, že k nemluvňaťu by mohol vstať aj on. Kúzlo pre Petra končí, začne Hane kontrolovať mobil a zistí, že sa s istým Markom (Hynek Bočan) stretáva opätovne, napriek ich dohode.

Svoje smelé počínanie konzultujú so skúsenou dvojicou, Vítom (Martin Hofmann) a Vandou (Eliška Křenková). Obaja sú v obore zbehlí, dovedú ich aj k názornej partnerskej výmene a majú svoju hlbokomyseľnú explikáciu dôvodov a ziskov. Hana sa do „swingovania“ ponára čoraz viac, náruživo a s presvedčením, že to nielen jej, ale aj ich vzťahu prospieva. Marek navrhne edukačné stretnutie, aby si svoje nové statusy prediskutovali a nadviazali čosi, čo Peter nechápe. Prítomná nie je len jeho partnerka, ale i ďalšia dvojica Alžbeta (Lenka Krobotová) a jej partner. Navrhujú spoločný život vo vzájomnom súžití, nazvanom polyamoria. Peter sa vzbúri a odchádza. Nahnevaná Hana tento krok odmieta a vracia sa k skupinke, aby jeho nemiestne poznámky „vyžehlila“. Peter sa vzďaľuje. Je sklamaný a nešťastný. Intenzívne popíja. Uteší ho pekná barmanka Antonie (Antonie Formanová). Všetko je odrazu jednoduchšie a prijateľnejšie, prechádzky v prírode i noc pri ohníku. Na záver sa zdá, že vytriezvela i Hana. Telefonuje.

Filmu, ktorý sa pustil do nových tematických vôd trochu chýba odvaha, razantnejší postoj doviesť príbeh k výraznejšej pointe. Končí snovou a kameramansky skvele nakrútenou scénou na brehu mora. Kráča po ňom Hana a v závere sa túli k Petrovi. Ťažko súdiť, čo vlastne mala znamenať. Predstavu, skutočnosť, alebo len vyfabulované želanie?

Vecou názoru sú i úsporne nakrútené posteľové scény. Zaobišli sa bez potrebného odhalenia všetkého, čo s takouto disciplínou súvisí. Možno by celému dianiu pomohla i dôslednejšie uchopená sociálna rovina. Do istej miery ju naznačujú scény v architektonickom štúdiu, kde obaja pracujú. Je tu istá talentovaná architektka Klára (Beata Kaňoková) a jasne dáva najavo, že práca je pre ňu dôležitejšia ako spoločenský život a zrejme aj rozvibrovaná sexualita. Otvorenou opozíciou voči vzťahovým experimentom však nie je a určite by sa dramatickej línii zišla. Stratenou šancou naznačiť, že existujú aj iné životné alternatívy bola postava Antonie. Z náznakov môžeme čítať, že smeruje k inej koncepcii slobody, keďže je tu o nej reč stále. Viac orientovanej do sveta, do prírody a tak.

Ide o debut nesporne talentovaného poľského režiséra Tomasza Wińského, absolventa FAMU, poučeného navaše bohatou tematickou i štylistickou vrstevnatosťou poľského filmu, ktorá súčasnému českému filmu viditeľne chýba. Ak by sme v tomto kontexte mali pripomenúť filmy, ktoré podobnú tému rozpracúvajú dokonalejšie a cieľavedomejšie, bolo by ich dosť. Jeden z nich si dovolím pripomenúť. Je to Komúna dánskeho režiséra Thomasa Vinterberga. Zachytáva experiment voľného súžitia na širšej ploche, preveruje konštanty morálne, psychologické i sociálne, dilemy medzi komunalizmom i individuálnou autonómiou a integritou. Možno sú takéto filmy známkou zrelosti, skúseností a možno niečoho iného, k čomu sa snáď časom dopracujeme i my.

Hranice lásky (Borders of Love), Česko, Poľsko, 2022
Dĺžka: 95 minút
Réžia: Tomasz Wiński
Scenár: Kasha Jandáčková, Hana Vagnerová, Petra Hůlová, Tomasz Wiński
Kamera: Kryštof Melka
Hudba: Šimon Holý
Strih: Jan Daňhel
Zvuk: Michal Deliopulos
Scénografia: Marek Špitálský
Masky: Linda Vondrášková
Kostýmy: Tereza Kopecká
Produkcia: Jiří Konečný, Tomasz Wiński, Tereza Nejedlá
Hrajú: Hana Vagnerová, Matyáš Řezníček, Eliška Křenková, Martin Hofmann, Lenka Krobotová, Hynek Čermák, Antonie Formanová, Jiří Rendl, Johana Matoušková, Cyril Dobrý, Beáta Kaňoková, Elizaveta Maximová, Ondřej Bauer, Václav Vašák, Marie Poulová, Daniel Tůma, Sára Affašová, Michaela Prchalová, Michal Lurie
Distribúcia: Filmtopia
Premiéra v SR: 10. novembra 2022
Foto: Filmtopia