Piargy

Hodnotenie používateľov: 5 / 5

Hviezdy sú aktívneHviezdy sú aktívneHviezdy sú aktívneHviezdy sú aktívneHviezdy sú aktívne
 

Argy resizeKeby sme mali načrtnúť mapu tém, v ktorých sa pohybujú slovenské filmy posledného desaťročia, alebo aj dvoch, výsledok by nás uviedol do svetov alarmujúcich drám, sociálnych i politických, ktoré obvykle neprekračujú hranicu estetizovanej publicistiky, výstražných trojuholníkov, odkazujúcich do zjednodušených moralizujúcich imperatívov o tom, ako áno a ako nie. Niekedy sa až zdá, že sa Slovensko doposiaľ úmorne vyrovnáva s urbanizáciou a modernizáciou, ani nie tak v materiálnych súradniciach, ale v hlavách a srdciach, kdesi, odkiaľ neúnavne tryskajú transparentné pokusy o uchopenie čohosi, čo nevieme ani pomenovať. I preto je imitačný potenciál na domácej scéne vysoký, radšej sa vciťujeme do trendov a vetrov zo západu, než by sme sa poohliadli doma. Držia sa ho úspešne najmä tvorcovia romantických komédií a iných žánrových odbočiek.

Aj preto je vždy povzbudzujúce, ak sa ohlási nový prepis z regálu slovenská literatúra. Obľuba nadrealizmu je v tejto kategórii pozoruhodná, ale pochopiteľná, Argy5 resizediela Margity Figuli, Dobroslava Chrobáka a najmä Františka Švantnera, ponúkajú svojim zakotvením v prírodnom a dedinskom prostredí jasné vizuálne kľúče. Obsahy lyrizovanej prózy, vychádzajúce z rurálnej paradigmy slovenskej identity, točiace sa okolo majetkov a sobášov, odrážajú síce súradnice rodinných väzieb, ale najmä vzťah k pôde, určujúci existenciálny status roľníkov a pastierov. Prírodné spravidla evokuje lyrickú dynamiku, z roľníckeho vychádza patriarchálny charakter takto určenej spoločnosti. Obe úrovne majú v slovenskom umení ďalekosiahle „následky“.

V Švantnerovej predlohe ide o dedinu Piargy, ktorá zaniká v dôsledku nemravného a hriešneho života jej obyvateľov. Vo filmovom príbehu je hlavnou postavou krásna Juliša (Judit Bárdos), vychytí ženícha kamarátke Johanke a vydá sa za Martina (Daniel Fischer). Obzerá sa po nej aj svokor Roháč (Attila Argy8 resizeMokos), najprv ju znásilní, ale ona sa doň zamiluje a nakoniec čakajú spolu dieťa. Keď ich Martin pristihne, spácha samovraždu. Umiera aj matka a keď Juliša rodí, na dedinu sa počas Fašiangov zosunie lavína. Všetci v nej zahynú.

Aj bez čítania poviedky a scenára Jany Skořepovej, ktorý bol snáď voči magickej literatúre ústretovejší, je jasné, že bohatá formálna i obsahová úroveň poviedky bola zostručnená na mravoučnú bájku o tom, že za hriechy sa platí, a to životom. Aj napriek talentovanej kamere Petra Bencsika, do ktorej a, s pomocou ktorej by sa dalo kúzliť a vykúzliť všetko, čo tento košatý naratív potreboval, je za sugestívnou čierno-bielou formou prázdno. Na to, čo všetko tam malo a mohlo byť si stačí prečítať Argy6 resizeexplikáciu nitrianskej inscenácie DAB v réžii Romana Poláka a dramaturgii Dana Majlinga. Divoká energia hôr a turbulentná fantasknosť obrazov, kde hluchonemá dedinská kalika, ktorá sa spustila s vlkom porodí chlpaté dieťa a v tanci fašiangových masiek sa rodí v predsmrtnej agónii očistná hrôza, z bielej lavíny potom povstávajú čistá žena a čistý muž, symboly nového života, to si v súvislosti s filmom, ktorý sa až úzkoprso drží nejakej nevysvetliteľne hygienickej cudnosti, môžeme predstavovať len tak, bokom. Výstižné sú slová literárneho kritika Jozefa Felixa. V 70. rokoch napísal o Švantnerovej tvorbe toto: „ ... preniká do prírody a ľudského vnútra všetkými zmyslami...preniká tak ďaleko, až objavuje ono prajadro života, z ktorého srší des a hrôza. Keď sa začítate do jeho noviel, cítite sa, akoby vás uchvátili všetky živly tuzemského sveta.“ Asi bude dosť zlomyseľný odkaz, aby ste nič také od filmu  Argy10 resizePiargy Iva Trajkova nečakali.

Máme trochu problém aj s čisto dramaturgickými postupmi. Mne osobne celkom pri prvom sledovaní ušlo, ako a key sa Juliša do svokra zamiluje. Uteká pred ním, keď ju znásilní, vyhráža sa mu zabitím a potom sa doň zamiluje? Skôr mi to pripomínalo nejaký úsporný náznak „švédskeho syndrómu“ ako úprimnú lásku. Na taký posun bolo všetko, čo sme v tejto motivickej línii videli, veľmi málo. Ďalšou záhadou bola Julišina kamarátka Johanka (Jana Kvantiková), čoby zatajená čarodejnica? Jej krvavé hrozivé oči niečo takého naznačovali, ale ďalej? Beží žalovať farárovi, ten neváha v rámci „odhaľovania“ skorumpovanej a nemravnej cirkvi bežať za svokrom, naznačiť mu, že vie a žiadať na kostol novú strechu. Dievčaťu po tomto výkone navrhuje asi biskup miesto v kláštore. Prepojenie Argy7 resizecynických cirkevných kruhov a reality Slovenského štátu, ilustrovanou zrýchleným sledom paušálnych obrazov pochodujúcich Hlinkových gárd a portrétu prezidenta Jozefa Tisa na nejakom vylepenom letáku, je len školometsky prilepenou explikáciou o „zlej dobe“ a jej antikristoch.

Ide nám to s klasickou slovenskou literatúrou čoraz horšie, od plochého a nevýrazného prepisu novely Jozefa Cígera Hronského Jozef Mak (2021) v televíznom filme, v réžii Petra Bebjaka, až ku Švantnerovi. Tomu sa v minulosti ušlo oveľa empatickejšieho zachádzania ako v Ťapákovej Neveste hôľ (1971), tak v televíznom seriály Miloslava Luthera Život bez konca (1982). Je to naozaj také ťažké?

Argy4 resizePiargy, Slovensko, 2022
Dĺžka: 100 minút
Réžia: Ivo Trajkov
Predloha: František Švantner (kniha)
Scenár: Jana Skořepová
Kamera: Peter Bencsík
Hudba: Kiril Dzajkovski
Strih: Michal Reich
Zvuk: Ivo Heger, Juraj Baláž
Scénografia: Tomáš Berka
Masky: Anita Hroššová
Kostýmy: Anita Hroššová
Produkcia: Erik Panák, Silvia Panáková
Hrajú: Judit Bárdos, Lucia Siposová, Attila Mokos, Daniel Fischer, Lucia Klein Svoboda, Jana Oľhová, Jana Kvantiková, Peter Nádašdi, Lucia Vráblicová, Marián Geišberg
Distribúcia: CinemArt SK
Premiéra v SR: 22. septembra 2022
Foto: CinemArt SK

Vyhľadaj

2percenta

220x220stavoing

Táto webová lokalita používa súbory cookie pre lepšie používateľské prostredie. Ochrana osobných údajov tým nie je dotknutá.