Krásne bytosti (Berdreymi)
Filmy, venované popisu tínedžerskej agresivity, sa obvykle pohybujú v schematickom poli, kde sa najprv detailne a otvorene diagnostikuje oná neskrotná vôľa po presadzovaní malého, najčastejšie chlapčenského ega, zmnoženého v útočnej skupinke, do nevšímavého a ľahostajného sveta a potom sa hľadá viník. Spravidla sú to dospelí, rodičia, príbuzní, alebo učitelia. Tu je výber tvorcov obmedzený a na nejaké originálne prekročenie tejto šablóny si ani filmový kritik s dlhým recenzným zoznamom určite nespomenie.
Rozhodnutie vidieť takto kalibrovaný príbeh, ovenčený navyše obľúbeným motívom šikany, má jedinú príčinu a to je krajina pôvodu. Predpoklad, že islandská verzia sociálnej kritiky bude v niečom iná, bol, samozrejme, neopodstatnený, jej tuhá konštrukcia drží pevne a nejaví žiadne trhliny akýchkoľvek pochybností. To je tvrdenie s všeobecnou platnosťou. Nedočkáme sa nejakých odpovedí, prečo je rodičovská autorita na nule, prečo chlapci tak zúfalo potrebujú útočiť na čokoľvek, čo sa hýbe a ak je k tomu navaše ešte nejaký spravodlivý dôvod, neváhajú sa dokonca odhodlať k vražde. Potrebnej a spravodlivej, samozrejme. Nevieme, akú mierku má všetko, čo sa v priebehu dvoch hodín medzi „rýchlymi šípmi“ odohrá a do akej miery to zodpovedá islandskej realite. Niekedy sa zdá, že všade na svete má puberta identický priebeh a súvisí s návalom hormónov, ktorý podlieha kolektívnemu spracovaniu. Menia sa len geografické a spoločenské kulisy. Odolnosť voči tomuto simplifikačnému klamu sa s rokmi nemení a nestalo sa tak ani v tomto prípade.
Príbehový pôdorys filmu Krásne bytosti sa odohráva medzi troma postavami. Addi a Konni sú kamaráti z jednej družiny. Tón udáva výbušný temperament Konniho, bez váhania sa vrhajúceho do akejkoľvek situácie, sľúbujúcej vzrušenie. Balli je outsider. Jeho prvý vstup do deja je príznačný. Príde neskoro do školy a keď si sadne do lavice, ozve sa odiaľsi, že smrdí. Konniho chlapci ho mlátia len tak, aby kričal. Dostane od nich ranu do tváre, skončí v nemocnici a nosí na tvári masku z umelej hmoty. Do televíznej kamery odkazuje, aby mu všetci dali pokoj a nevšímali si ho. Následne si chce za akousi betónovou búdou podrezať žily. Zabráni mu v tom Addi. Predstavuje svedomie gangu. Je citlivejší, príbeh začína jeho snom o tom, ako ho uniesol orol a v rukách držala krásavica plná farieb.
Režisér Guðmundur Arnar Guðmundsson do štruktúry rozprávania včleňuje náznaky magických prvkov v zaujímavom vizuálnom spracovaní. Dominujú mu prírodné živly, vidíme tvár Addiho pod vodou, zahmelné a nezreteľné výjavy. Naznačujú chlapcov vnútorný život, jeho predstavy, sny, aj istý druh vešteckej predvídavosti. Cíti, čo príde, ale sám sa vo svojich videniach nevyzná. Tento postup však nemá zodpovedajúce, kompatibilné napojenie na charakter sociálneho naratívu, vytváraného obrazmi pochmurného, zanedbaného a chudobného prostredia. Sústredenejšie spracovanie by celku určite prospelo, prinajmenšom by ho táto rovina dokázala vytrhnúť z nudnej predvídateľnosti.
Balli sa ocitne pod kontrolou chlapcov. Vojdú do domu, kde býva sám so sestrou. Matka, narkomanka, sa kamsi vyparila a oni dvaja žijú v špine a neporiadku. Po kobercoch sa váľajú psie exkrementy a všetko vyvoláva v hosťoch značné zhnusenie. Napriek všetkému začnú spoločne upratovať. Konniho agresivita ich však často vháňa do nebezpečných situácií a čelia útokom dospelejšej skupiny, rovnako komunikujúcej prostredníctvom násilnického súperenia. Sfetovaného a opitého Konniho vytrhne Addi z ich spárov, v miestnosti na nejakej party ho kolektívne znásilňovali. Z tejto zničujúcej záplavy sa aj vďaka vzťahu k Ballimu začne odrazu vynárať aj čosi pozitívne. Ochrana sa však kvôli Konnimu opäť zvrhne. Rozhodne, že Balliho otčim (Oláfur Darri Olafsson, hlavná postava islandského seriálu V pasci), ktorý sa vracia z väzenia, si zaslúži za týranie rodiny a zneužívanie Balliho sestry, smrť. Zamaskujú sa, ozbroja kriketovými palicami a zaútočia. Otčim skončí v nemocnici s prerazenou lebkou. Ranu mu zasadil Addi, chcel zachrániť Konniho. Hrozilo, že ho otčím zaškrtí. Balli zobral všetko na seba a tvrdil, že ho udrel v rámci sebeobrany. Záver je rezervovane optimistický. Konni si našiel iných spoluvinníkov a z Addiho a Balliho sa stali kamaráti. Zatiaľ bez dažďa.
Iste sa mohla dostaviť aj intenzívnejšia katarzia a nejaká rafinovanejšia pointa. Zrejme to však bolo nad intelektuálne sily tvorivého tímu. Titul Krásne bytosti má v sebe značnú dávku záhady, kde sa pohybujú a ako sa predstavujú, nie je jasné. Ale možno je to len nepodarená licencia prekladu. To sa tiež občas stáva. V kontexte islandského filmu má tento film zrejme inovačný punc, lebo nič podobné sme z tejto dielne ešte u nás nevideli. Pre našinca je po množstve československých „pasťákových“ príbehov, alarmujúcich výkrikov za opustené deti z rozvedených manželstiev a zneužívaných panien, sledovanie ďalšieho dielu monitorovaných nespravodlivostí, kam ešte nezasiahli dobrí ľudia a ich organizácie, únavná záležitosť. Kto nemá s touto témou žiadne skúsenosti a divácke kompetencie, asi nebude súhlasiť. Poučení sa ďalším edukatívno-publicistickým meditáciám o nespravodlivom osude a smutnom stave spoločnosti, na budúce asi vyhnnú.
Krásne bytosti (Berdreymi), Island, Dánsko, Švédsko, Holandsko, Česko, 2022
Dĺžka: 123 minút
Réžia: Guðmundur Arnar Guðmundsson
Scenár: Guðmundur Arnar Guðmundsson
Kamera: Sturla Brandth Grøvlen
Hudba: Kristian Eidnes Andersen
Strih: Andri Steinn
Kostýmy: Helga Rós V. Hannam
Hrajú: Birgir Dagur Bjarkason, Áskell Einar Pálmason, Viktor Benóný Benediktsson, Snorri Rafn Frímannsson, Anita Briem, Ísgerður Elfa Gunnarsdóttir, Ólafur Darri Ólafsson, Blaer Hinriksson, Kristín Ísold Jóhannesdóttir, Aðalbjörg Emma Hafsteinsdóttir, Sólveig Guðmundsdóttir, Daníel Hans Erlendsson
Distribúcia: Filmtopia
Premiéra v SR 22. septembra 2022
Foto: ČSFD cz.