Obeť (Victim)
Absolvent réžie na VŠMU Michal Blaško sa po svojich študentských krátkometrážnych dielach, seriálovej tvorbe a najnovšie aj celovečernom debute Obeť profiluje ako najnádejnejší mladý tvorca na území Slovenska. To znamená, že jeho diela majú odozvu na medzinárodných filmových festivaloch a podobný osud s najväčšou pravdepodobnosťou čaká aj Obeť. Jeho bakalárska snímka Atlantída (2017) úspešne prezentovala Slovensko a VŠMU na festivale v Cannes a zároveň získala ocenenie nielen vo Francúzsku, ale aj Českého leva za najlepší študentský film. V televízii sa podieľal na réžii populárnych seriálov, ako Za sklom, Slovania, Rex, Specialisté, Profesor T., Případy 1. oddělení a Podezření. Z jeho portfólia je zrejmé, že má neustále plný kalendár, predsa len ale prvým skutočným zadosťučinením v jeho kariére musí byť celovečený filmový debut.
Nejde však o čistokrvný autorský projekt, scenár pre Blaška napísal ďalší nádejný mladý slovenský tvorca Jakub Medvecký. Ten príjemne prekvapil scenárom pre solídnu kriminálnu snímku Ostrým nožom z roku 2019 režiséra a zároveň spoluscenáristu Teodora Kuhna. Ostrým nožom bol však v jeho prípade scenár, na ktorom sa ešte len učil, akú dramaturgiu budú mať jeho ďalšie scenáristické diela a je nesmierne príjemným zistením, že atypická krimi Obeť v tomto smere svojho predchodcu bezpečne predčila. Spolupráca Blaška a Medveckého by mohla pokračovať aj v budúcnosti, obaja si podľa všetkého výborne rozumejú ako po technickej, tak po ideologickej stránke a obaja vedia, čo chcú svojim spoločným dielom povedať.
Ukrajinská žena v strednom veku Irina žije v menšom nemenovanom českom meste spoločne so svojim synom Igorom a chce si otvoriť kadernícky salón. Tídenžer pravidelne navštevuje tréningy gymnastiky a tak by mohol raz patriť medzi tých úspešnejších imigrantov z východu na českom území. Jedného dňa však príde k nepríjemnému stretu s partiou mladíkov a Igor sa ocitá so zlomenými rebrami a ďalšími zraneniami na nemocničnom lôžku. Udalosť nie je súčasťou sujetu, ale odohrá sa ešte pred samotným filmom. Jej absencia na plátne však má svoje opodstatnenie. V meste začínajú bujnieť emócie, Igor obviní z činu miestnych Rómov, avšak identifikovať ich tváre nedokáže. Polícia si tak s prípadom nevie rady, ten navyše považuje miestna starostka za vhodný spôsob prezentácie jej humanistického cítenia a do hry sa zapájajú aj organizácie, ktoré by sa starostky po nasledujúcich voľbách radi zbavili a otázka nedostatočného bezpečia by im mohla nahnať v spoločnosti plusové body.
Obeť svojim námetom od určitého momentu môže pripomenúť legendárny film Alfreda Hitchcocka Nepravý muž z roku 1956. Hlavnou postavou však nie je neprávom obvinený muž, toho uvidíme vo filme asi iba v jednej scéne, ale matka obete útoku. To, samozrejme, kompletne mení uhol pohľadu na celú situáciu a v podstate mení aj žáner. Ide síce stále aj o kriminálne dielo, avšak vzhľadom na fakt, že všetko sledujeme z pozície Iriny, ide omnoho viac o psychologickú drámu. Najväčšími devízami snímky, okrem presvedčivých výkonov všetkých zúčastnených hercov, je už spomínaný zámer o absenciu zobrazenia všetkého, čo by pôsobilo na plátne nadbytočne. Ak by sme explicitne videli ústredný zločin, vypočúvanie podozrivého, alebo napríklad prípravu demonštrantov na záverečný protest proti násiliu, či by tu viac vystupovala starostka, film by mohol byť síce emocionálne vyhrotenejší, ale pôsobil by prvoplánovejšie a takpovediac by určitým spôsobom urážal inteligenciu diváka.
Zo zobrazeného je totiž zrejmé, o čo tvorcom ide, aké dilemy musí Irina vo svojom vnútri riešiť, aké ambivalentné postavy sledujeme, a nakoniec dosadzujeme samých seba do ich situácie a pýtame sa, ako by sme reagovali my. K Irine tak pociťujeme empatiu a i keď nejde o klasického protagonistu s čistým štítom, držíme jej palce a chápeme jej chovanie. A možno k nej budeme zhovievavejší ako ona sama k sebe. Réžia príde občas aj s chytrým detailom, ako napríklad vyhodenie žiadateľa o občianstvo na základe nahliadnutia do mobilu. Ak si to spojíme s ústrednou dejovou líniou, vzniká nám veľmi chytrá paralela. Podobných momentov je v Obeti neprekvapivo viacero.
Obeť nie je síce film, ktorý by zásadne menil podobu slovenskej kinematografie, ale v rámci našej domácej tvorby patrí k absolútnemu vrcholu. V rámci medzinárodných filmových festivalov by išlo, a pôjde, o solídne dielo (zatiaľ nominácia na festivale v Benátkach a nominácia Slovenska na Oscara v kategórii najlepší zahraničný film), ktoré by v zahraničí určite nezapadlo, ale konkurencia je tam rozhodne oveľa väčšia ako v našom päťmiliónovom rybníčku. Nejde o naratívny experiment typu českého Arvéda, predsa len ide trochu na istotu, ale ponúka viacero podnetov na zamyslenie, film nie je jednostranný a zároveň, i keď neplánovane, získava vzhľadom na vojnu na Ukrajine ďalší rozmer.
Obeť (Victim), Slovensko, Česko, Nemecko, 2022
Dĺžka: 92 minút
Réžia: Michal Blaško
Scenár: Jakub Medvecký
Kamera: Adam Mach
Strih: Petr Hasalík
Scénografia: Stella Šonková
Kostýmy: Erika Gadus
Produkcia: Jakub Viktorín
Hrajú: Vita Smačeljuk, Gleb Kuchuk, Alena Mihulová, Igor Chmela, Klaudia Dudová, Gabriela Míčová, Inna Žulina, Viktor ZavadilElizaveta Maximová
Distribúcia: Continental film
Premiéra v SR: 15. septembra 2022
Foto: Continental film