Pre toho, kto by náhodou nikdy nepočul meno Anny Frankovej len v skratke, bolo to židovské trinásťročné dievčatko, ktoré si v úkryte pred nacistami v Amsterdame písalo denník. Ten ju prežil, umrela len niekoľko dní pred oslobodením v koncentračnom tábore Bergen-Belsen na týfus aj so svojou sestrou Margot. Prežil len ich otec Otto a ten sa po vojne postaral o zverejnenie denníka. Stal sa svetovým bestsellerom a inšpiroval aj animovaný film Kde je Anna Franková.

Anne si ho začala písať pod vplyvom podnetu exilového ministra školstva, vedy a umenia Gerrita Bolkesteina. V rozhlasovom vysielaní vyzýval ľudí, aby odkladali dokumenty, týkajúce sa života za nacistickej okupácie. Anna nepísala klasický denník, ale ako listy, adresované vymyslenej postave Kitty. Len neskôr sa pri prepisoch dvoch verzií denníka, druhý vznikol prepísaním, pravdepodobne, Anna chcela, aby sa publikoval, ukázalo, že tieto listy adresovala viacerým postavám.

Pre scenár izraelského režiséra Ari Folmana sa kľúčovou postavou stala Kitty. Anna ju zrejme v denníkoch podrobne popísala. Objavuje sa, akosi ožije z riadkov denníka a sleduje dianie v múzeu Anny Frankovej, striedanie návštevníkov a nudnú muzeálnu rutinu. Hľadá Annu, lebo je presvedčená, že ak žije ona, musí byť nažive aj Anna. S denníkom sa vraciame do minulosti a sledujeme Annin život pred tým, než sa rodina ukryla v dome, kde podnikal jej otec. Jeho firma vyrábala pektín, ktorý sa používa pri výrobe džemov. Na povale bol tajný byt, kam sa okrem rodiny Frankovcov nasťahuje aj rodina jeho obchodného spoločníka. Sledujú dianie na ulici a rastúce napätie, čoraz ťažšie zháňajú jedlo a znášajú stiesnený priestor. Anna strávila takto dva roky. Ich úkryt je odhalený a sestry putujú do koncentračného tábora. Denník končí, našli ho až po vojne a publikovali po prvý krát v roku 1947.

Ari Folman sa rozhodol experimentovať so vzkriesenou postavou Kitty. Jej meno odkazovalo k Anninej obľube hollywoodskych filmových hrdinov. Podľa všetkého mala na stene niekoľko plagátov, medzi inými i portrét Clarka Gablea, presláveného hrdinu románu a filmu Odviate vetrom. V snahe akosi aktualizovať udalosti, popísané v denníku i jeho tragický kontext, odvážne fabuluje. Kitty sa dostáva do dnešného sveta a zoznamuje sa s istým Petrom. Ten vedie tajný úkryt pre utečencov a Kitty vidí ďalšie tragické ľudské osudy. Rozhodne sa teda pre radikálny krok. Ukradne z múzea denník a vyhráža sa, že ho zničí, ak všetci utečenci nedostanú povolenie k legálnemu pobytu a patričnú starostlivosť. Ľudskosť a humanizmus zvíťazí a tak je všetko fajn. Aby to všetko malo aspoň nejakú logiku, tak sa dozvieme, že Kitty je neviditeľná, keď je v múzeu, keď z neho vyjde, je reálnou osobou. Jej milostné afinity k Petrovi ale v závere končia, vracia sa tam, kde je jej miesto, na stránky Anninho denníka.

Asi najjednoduchšie je označiť tento príbeh za osvetu, určenú mladším vekovým skupinám teenagerov, snáď Anniným trinásť a menej ročným rovesníkom. Je dostatočne idealizovaný, naivný a jedným slovom pekný. Straší, ale neznepokojuje a tiež vychádza v ústrety exaltovanému postoju mladučkých, túžiacich romanticky zachraňovať svet, planétu, čokoľvek, len aby to vyzeralo dostatočne „cool“. Ten, koho táto mesianistická horúčka v oných rokoch zachvátila vie o čo ide, pre ostatných má načrtnutá obetná eufória významné znaky komédie.

Folman sa však dopúšťa zjednodušení, ktoré už s nejakým juvenilným oddaným nadšením veľmi nesúvisia. Kreslí jednoznačnú spojnicu medzi osudom židov a migrantov, sťahujúcich sa do Európy po miliónoch zo všetkých končín sveta. Hranica rozlišovacích schopností tu dostáva poriadne na frak. Utečencov z vojnových území v roku 2015, kedy utečenecká kríza vyvrcholila bolo 20%, ostatní tvorili ekonomickú migráciu. Jednoducho chceli lepší život pre seba i pre svoje rodiny, čo samozrejme chcú všetci a predstavy o tom, čo také označenie životných hodnôt znamená je nesmierne rôznorodá záležitosť. Ale vytvoriť paralelu medzi utečencami, ktorým sa v Európe dostávalo zaobchádzania, o ktorom sa im v ich rodných krajoch asi ani nezdalo a židmi, hnanými nedobrovoľne do pažerákov vraždiacich koncentrákov je jemne povedané hlúpe. Vychádza v ústrety a alibisticky sa podkladá polodetským predstavám o svete, kde je všetko jednoduché, rozdelené na dobrých a zlých, bohatých a chudobných, prenasledovateľov a prenasledovaných, a v podobných binárnych vzorcoch mentálnej nezrelosti by sme mohli pokračovať.

Kultúra pripomínania a udržiavania pamäte má svoje pozitívne stereotypy aj preto, že dorastajú stále nové generácie a pre tie sú legendárne osudy vždy nové a potrebujú počuť rovnakú verziu stále nanovo. Aj snaha o akýsi generačný update, rešpektujúci dané dobové nálady a vkus by mala vykazovať nejakú základnú orientáciu vo veciach kutlúrno-politickej reality. Ak by sme chceli overiť jej súradnice, stačilo by sa opýtať migrujúcich moslimov, ako sa im páči židovská paralela ich vlastných osudov. Z odpovedí by sme mali určite jasno, kto s kým a ako súcití.

Ariho Folmana máme stále zafixovaného ako tvorcu skvelého animovaného dokumentu Valčík s Bašírom (2008), oceneného Zlatým glóbusom za najlepší zahraničný film a nominovaného na Oscara. Menej vydarený bol Futurologický kongres (2013) podľa románu Stanislava Lema, trpiaci na nedostatok disciplíny pri transformácii príbehu z literárnej do filmovej štruktúry. Annu Frankovú môžme prijať ako prijateľnú tinedžerskú osvetu až po moment, kedy začína omamovať publikum nepoučenými paralelami. Neviem, ako by sa vedľa židovského osudu vynímali osudy z Blízkeho východu a namiesto černošského dievčatka by Kitty zachraňovala v mene židovskej obete húf moslimov. Takéto a podobné otázky sú ale v prípade tohto filmu mimo obliga. Viem si však predstaviť, že by sa z filmu stal predmet školskej debaty a okrem iných by sa otvorila i táto. Žiaci by sa v takto nastolených témach hneď viac poučili o dilemách a nejednoznačných pravdách minulosti i prítomnosti.

Kde je Anna Franková (Where Is Anne Frank), Belgicko / Francúzsko / Izrael / Luxembursko / Holandsko, 2021
Dĺžka: 99 minút
Réžia: Ari Folman
Predloha: Anne Frank (kniha)
Scenár: Ari Folman
Kamera: Tristan Oliver
Hudba: Karen O
Strih: Nili Feller
Zvuk: Aviv Aldema
Produkcia: Jani Thiltges, Ari Folman
Hrajú: Emily Carey, Skye Bennett, Stewart Scudamore, Ruby Stokes, Sebastian Croft, Nell Barlow
Distribúcia: Film Europe
Premiéra v SR: 1. júna 2022
Foto: Film Europe