Písal sa rok 2014 a Philippe de Chauveron, filmový režisér a scenárista, predstavil v spolupráci s ďalším scenáristom Guyom Laurentom publiku jednu dosť svojráznu rodinku. Postarší manželský pár Claude (Christian Clavier) a Marie Verneuilovci (Chantal Lauby), konzervatívni a dosť hrdí na svoje francúzske korene, vždy očakávali, že si ich dcéry nevezmú za manželov nikoho iného ako Francúzov, najlepšie tiež katolíckeho vierovyznania. A práve toto im pomerne komicky nevyšlo... Z repliky „Co sme komu urobili?“ sa stal opakujúci leitmotív a ideálny adept na názov úvodného z dnes už trojice nie len v rámci hraníc Francúzska populárnych komediálnych príbehov na tému rasizmus, xenofóbia a religiofóbia.

Dej sa totiž začal odvíjať v momente, kedy sa už ústredné rodičovské duo začalo postupne zmierovať s tým, koho im osud nadelil ako zaťov. Isabelle (Frédérique Bel) sa vydala za Rashida Ben Assema (Medi Sadoun), alžírskeho moslimského právnika. Manžel Odile (Julia Piaton) – podnikateľ David Benichou (Ary Abittan) – mal zase pre zmenu židovské korene. A Ségolène (Émilie Caen) očaril čínsky bankár Chao Ling (Frédéric Chau). Všetky nádeje boli preto vkladané do najmladšej Laure (Élodie Fontan), lenže... Prečo nepokračovať v zavedenom trende a nedoplniť rodinku ešte o niekoho narodeného napríklad v... na... Skrátka, Charlesa Koffiho (Noom Diawara), západoafrického černocha pôvodom z Pobrežia Slonoviny? Po všetkých tých či už neúmyselne alebo občas aj naozaj úmyselne prednesených a vypočutých rasistických, xenofóbnych, prípadne religionistických stereotypoch, snahách navzájom sa medzi sebou doberať - ktoré sa stali od tej doby súčasťou každého väčšieho rodinného stretnutia -, sa mohli Claude a Marie utešovať aspoň faktom, že ich nový zať nie je konečne nič iné ako katolík. Samozrejme, až do chvíle, kým sa nestretli s jeho rodičmi – najmä s hrdým, tvrdohlavým otcom Andrém (Pascal N'Zonzi), snáď ešte neznášanlivejším než všetci ostatní naokolo.

Prvý diel filmovej série Čo sme komu urobili? bol osviežujúci hlavne pre svoju snahu nebyť politicky korektný za každú cenu. Komplikované vzťahy medzi jednotlivými rasami a vierovyznaniami boli prehodnocované z viacerých možných uhlov pohľadu, komicky konfrontované. Každá strana uštedrila zopár uštipačných poznámok a v možno aj v rámci komediálneho žánru ešte celkom „stráviteľných“ urážok niektorej z názorových protistrán. V zásade sa však všetci navzájom pourážali rovnako a spravodlivo, pri čom mohol divák byť svedkom, ako sa mu pred očami začína komickým doberaním sa stmeľovať jedna veľká skrz-naskrz ľudská rodina. Dominantou filmu sa nakoniec stali herecké výkony Christiana Claviera a Pascala N'Zonziho - dvoch najhlasnejšie sa škriepiacich potenciálnych svokrov.

Pokračovanie Čo sme komu zase urobili? vzniklo v roku 2019 a nechalo ústredný manželský pár Claudea a Marie Verneuilovcov vycestovať na nejaký čas do rodísk ich jednotlivých zaťov, aby po svojom návrate do Francúzska s hrôzou zistili, že ich dcéry sa chystajú s manželmi z osobných alebo pracovných dôvodov odsťahovať do cudziny. Navyše sa v príbehu začala opäť organizovať nová svadba s ďalším prekvapivo „kontroverzným“ rysom – Charlesova sestra Viviane (Tatiana Rojo) prišla totiž s priznaním, že je lesbička. A tak rázom hrozilo, že to jej tvrdohlavého, neznášanlivého západoafrického otca Andrého v momente odhalenia inak úzkostlivo skrývaného tajomstva celkom položí... Rasistické a religiózne konfrontácie snímka o poznanie zjemnila a namiesto nich prišla s nie až tak nápadnou sexuálnou tematikou. Navyše sa už divák mal s prihliadnutím na predošlý diel možnosť s postavami zžiť tak, že už mu homosexualita niektorého z členov obsadenia ani neprišla v ničom narúšajúca východiskovú situáciu príbehu. Prvé pokračovanie originálu tak trochu skĺzlo „len“ do príjemného opätovného stretnutia so sympatickou multikultúrnou rodinkou.

Za to najnovší diel – Čo sme komu všetci urobili? – akoby sa opäť vrátil k razantnosti prvého filmu. Claude je už trochu na nervy, že kamkoľvek sa vo svojom milovanom Chinone pohne, stretáva jedného zaťa za druhým. Čo by možno ani nebol problém, keby ho hneď nepozývali na nejakú rodinnú akciu, prípadne náboženský obrad korešpondujúci viac s ich vlastnou vierou. Marie sa už cíti stará a chýba jej povzbudenie. O pár dní totiž budú mať s manželom štyridsiate výročie svadby. Dcéry Isabelle, Odile, Ségolène a Laure prichádzajú s plánom na malé prekvapenie. Možno obrad na obnovenie manželstva, nejaký ten vyhliadkový let teplovzdušným balónom (s jednorukým pilotom) a... Čo takto, keby ich manželia pozvali na oslavu svojich vlastných rodičov?

A tak na scénu nastupujú okrem tradičného Andreho a Madeleine Koffiovcov (Salimata Kamate), tiež Davidovi židovskí rodičia Isaac (Daniel Russo) a Sarah (Nanou Garcia), od začiatku sa spolu hádajúci kvôli chlebu... Rachidov moslimský otec Mohamed (Abbes Zahmani) má v pláne pripomenúť si svoju rockerskú mladosť, kedy ešte spieval pre svoju garážovú kapelu Elektronické hyeny - čo pochopiteľne dosť lezie na nervy jeho manželke Moktarií (Farida Ouchani). A Chaov otec Dong (Bing Yin) úmyselne ignoruje najstarších Verneuilovcov kvôli jednej ich dávnej nepodarenej návšteve (omylom vtedy navštívili nesprávnych Číňanov v jednoznačnom presvedčení, že aj tak všetci vyzerajú rovnako), zatiaľ čo jeho žena Xhu (Li Heling) by sa najradšej niekde stratila a poriadne si vyhodila z kopýtka.

Scenár sa pokúša prinavrátiť kúzlo prvého dielu najmä vďaka príchodu doposiaľ nepredstavených nových postáv. Všetci do jedného sú síce karikatúrami viac-menej stereotypných vlastností, hereckí predstavitelia im však dodávajú príjemnú charizmu, živelnú prirodzenosť a správne komické načasovanie. Pár naznačených dejových motívov mimo hlavnej zápletky sa občas síce vytratí kamsi dostratena, ono to ale k celej filmovej sérií tak nejako patrí. Sľubne vyznieva aj motív s údajným zberateľom umenia pôvodom z Nemecka Helmutom (Jochen Hägele), ktorý vo filme, pravdepodobne, neprednesie jedinú repliku bez zjavného dvojzmyslu a svojim záujmom o obrazy pesimistickej Ségolène trochu testuje Chaovu schopnosť čeliť žiarlivosti. Zavádza však do hry pointu, čo si na nápaditosť veľmi nepotrpí a trochu prítomnosť spomínanej postavy v deji potopí.

Kamera Christiana Abomnesa sa opäť viac-menej kochá pohľadnicovo idealizovanou francúzskou krajinou. Dodáva filmu kultivovanú formu a ľahkosť. Všíma si hercov v zásadných momentoch aj pri nenápadných, jemných gestách dotvárajúcich atmosféru. Hudba Matthieua Goneta veselo plynie, pohráva sa s náladou publika a občas aj neváha prekvapiť, zvlášť keď sa na pódiu opäť raz stretnú dávne Elektronické hyeny a namiesto rockového „hukotu“ zaznie jedno cituplné úprimné vyznanie. „Čo sme komu všetci urobili?“ pýtajú sa opäť jednotliví členovia početnej rodiny Verneuilovcov, keď dôjde už na v poradí tretiu ich filmovo-životnú krízu. Možno sa nájde aj pár divákov, čo si tiež kládli podobnú otázku pri zistení, že Verneuilovci sa znovu vrátia... A viete čo? Je to fajn ich zase raz všetkých stretnúť v prítmí kinosály.

Čo sme komu všetci urobili? (Qu'est-ce qu'on a tous fait au Bon Dieu?), Francúzsko, 2022
Dĺžka: 98 minút
Réžia: Philippe de Chauveron
Scenár: Philippe de Chauveron, Guy Laurent
Kamera: Christian Abomnes
Hudba: Matthieu Gonet
Strih: Sandro Lavezzi
Zvuk: Laurent Zeilig
Produkcia: Romain Rojtman
Hrajú: Christian Clavier, Chantal Lauby, Ary Abittan, Medi Sadoun, Frédéric Chau, Noom Diawara, Frédérique Bel, Émilie Caen, Alice David, Elodie Fontan, Pascal N'Zonzi, Salimata Kamate, Bing Yin, Jochen Hägele, Farida Ouchani, Amélie Prevot, Tatiana Rojo, Daniel Russo, Abbes Zahmani, Nanou Garcia, Heling Li
Distribúcia: CinemArt SK
Premiéra v SR: 19. mája 2022
Foto: CinemArt SK