Hádzanie snehových gúľ pri guľovačke mu síce nejde, po tatranských kopcoch sa ale „premáva“ s obdivuhodnou ľahkosťou a profesionalitou toho najlepšieho lyžiarskeho inštruktora. Petr (Marek Lambora) robí také inštruktážne kurzy, že z neho najmä dámy nedokážu spustiť svoje obdivné pohľady. On má však momentálne oči len pre Kláru (nádherná Natália Germáni). Lenže jeho pekná tvárička a tak trochu sukničkárske maniere na ňu neplatia. Kamarátku má v nemocnici so zlomeninou nohy – nechodila totiž na Petrov lyžiarsky tréning – a čo chvíľa sa chystá domov. Takže, ak má Petr zorganizovať „rande pre najkrajšie dievča v hoteli“, nezostáva mu nič iné len naplno využiť svoju nápaditosť...

Spoločne zdieľaným zážitkom na prelomenie ľadov, by mohla byť lúpež občerstvenia zo svadby, čo sa momentálne v hoteli pomerne hystericky organizuje. Prípadne kľúčov od lode, ktorú tu vo vysokohorskom prostredí niekde skrýva jeho bohémsky majiteľ Róbert (Richard Stanke). Po nájdení zhorenej kytice a zničení svadobnej torty by hotelovému detektívovi a otčimovi nevesty (Matej Landl) pár chýbajúcich fliaš vína asi ani veľmi nevadilo. Lenže niekde sa stratil tiež jeden pes a ženícha pravdepodobne s úmyslom zosabotovať svadbu niekto uniesol... Neveste Alex (príjemne sarkastická Anna Fialová) postupne dochádzajú nikotínové náplaste, bude si teda musieť niekde ukradnúť nejaké cigarety, pretože všetci barmani v okolí dostali zákaz predať jej čo i len jedinú krabičku. Alexina milá a v jednoduchosti až roztomilá družička (Broňa Kováčiková) väčšinou netuší, čo od nej chce, keď ju žiada o pomoc. Oveľa zodpovednejšia kamarátka Magda (Vanda Chaloupková) v automobilovej zápche odbočila nesprávnym smerom a teraz niekde uprostred hôr obdivuje, aké tam Slováci majú realistické sochy vlkov a „Ježiša s hokejkou“... Alexina dominantná matka (Lenka Krobotová) všetkých naokolo komanduje – napríklad požiadavka na chlebíčky presne definovaných rozmerov hotelovému poslíčkovi Patrikovi (srdce celého filmu Csongor Kassai) stojí za to! Navliekla ju do svadobných šiat, ktoré vraj ušila Alexina babička a od vtedy si ich v rodine dedia nevesty z generácie na generáciu. Podľa otcových slov v nich však Alex vyzerá „ako Lomnický štít.“ Ten by možno aj vedel, kde by sa ženích Matej (tak trochu príbehový „MacGuffin“ s nie úplne využitým hereckým potenciálom Noela Czuczora) mohol skrývať. To by s ním však noc pred tým nesmel popíjať tak náruživo, že má teraz problém si na čokoľvek dôležité spomenúť...

Láska hory prenáša debutujúceho režiséra a spoluscenáristu Jakuba Machalu veľmi príjemným spôsobom necháva prepletať sa navzájom tradičné a možno už aj trochu opozerané zápletky romantickej komédie a komédie omylov, spájané s organizovaním svadby, do podoby formálne osviežujúceho trojpríbehu prerozprávaného zo subjektívnej perspektívy troch kľúčových postáv. Scenáristi Michal Baláž, Jan Studnička a Anna Kruchňová upustili od frustrujúceho „diktátu“ slovenskej filmovej tvorby neustále mučiaceho publikum potrebou riešiť a nikdy nevyriešiť akúkoľvek spoločenskú problematiku, čo je momentálne v móde... Sebavedomo sa vrhli na odľahčený žánrový film, ktorému s prehľadom prepožičiavajú dejovú štruktúru nie nepodobnú Rašómonu (1950) Akiru Kurosawu a ironického pátrania po nezvestnom ženíchovi, keď stopy na jeho nájdenie problematicky zahladili mozgové bunky zlikvidované alkoholickým oparom predošlej prehýrenej noci ako Vo štvorici po opici režiséra Todda Phillipsa z roku 2009. Pričom svojrázna organizácia a priestory hotela s atraktívnym okolím sem-tam, okrem reklamného nabádania diváka na zajednanie si termínu na ubytovanie v najbližšej sezóne, jemne odkazujú tiež na pútavú štylizáciu Grandhotelu Budapešť (2014) Wesa Andersona.

Z hľadiska remeselného stvárnenia žánrového filmu tvorcovia upustili aj od únavnosti českých tínedžerských komédií pre štyridsiatnikov s krízou stredného veku, takže publikum sa nemusí obávať nezdravých stereotypov o „tradičnom“ prerozdelení mužsko-ženských rolí, ani vtieravého sexizmu, či klišeovitých „hier“ nonstop laškujúcich, navzájom si neverných partnerov. Napriek kvalitatívne vyváženému, viacgeneračnému obsadeniu, kde aj vedľajšie postavy majú v príbehu svoju váhu, je mimoriadne potešujúce ako na seba dokážu strhnúť pozornosť tí mladší z hercov. Pohľadnicovo ideálne stvárnenie vzhľadovo atraktívnych postáv, tatranskej prírody, vrátane zjazdoviek a luxusných interiérov hotelových izieb je, samozrejme, prítomné, ale hladko koexistuje s potrebami deja a stvárňovaných žánrov.

Každá postava vo svojom subjektívnom príbehu dej obohacuje o inú podzápletku a vlastné motivácie k činom. Jeden subjektívny pohľad je dopĺňaný iným, a ten zas ďalším. Dejové línie sa spolu „stretávajú“ nielen v kľúčových, ale aj úplne nenápadných momentoch. Nechávajú diváka prehodnocovať, či sa prezentovaná udalosť naozaj stala tak, ako ju tá ktorá postava vníma vlastnou optikou. Prípadne predvídať, ako sa dá na prvý pohľad zjavná vec ešte dômyselne prekrútiť. Po romantickom úvode s hravým doberaním sa Kláry a Petra nasleduje o niečo bláznivejší, kultivovane fraškovitý príbeh Alex a jej nezvestného snúbenca, až po hladké skĺbenie oboch naratívnych tónov v závere. Hra s diváckymi očakávaniami možno občas skĺzne do módu, kedy je už možné v deji očakávať prakticky čokoľvek. Sem-tam film vypadne zo zavedeného tempa, keď sa snaží opäť naznačiť východiskovú situáciu tej ktorej postavy. To však nielenže nevadí, ale práve tak akosi patrí k zavedenej naratívnej štruktúre. Postavy rôznorodých charakterov sú sympatické, ich repliky svižné a ľahko zapamätateľné, dokonca s možným potenciálom stať sa kultovými.

Kamera Nicka Kollára využíva snímané prostredie aj herecké výrazy naplno. Tradičné „hovoriace hlavy“ v rámci domácej filmovej tvorby opäť nijako nechýbajú, sú však doplnené aj o dramaticky veľavravné detaily nenápadných gest a rekvizít. Sú kompozične začlenené do záberu tak, aby či už dotvorili atmosféru danej scény alebo tiež o niečo živším spôsobom prezradili o postavách potrebné informácie, na vyjadrenie ktorých by inak prosté dialogické konverzácie nestačili. V náladových, svižných melódiách Jakuba Krajíčka neraz zaznie fujara moderne a nápadito. V premyslenej tvorivej spolupráci obrazovej aj auditívnej zložky so strihom Mareka Kráľovského snímka nájde svoju ľahkosť, vizuálnu dynamiku aj správne ľahkovážny nadhľad. Láska hory prenáša je jeden z vôbec najdiváckejších filmov, aké v našom domácom prostredí vznikli nielen v posledných rokoch. Inteligentná a kultivovaná zábava, ktorá neurazí, svojím dejovým vyústením možno ani veľmi neprekvapí... Vo výsledku je ale veľmi poctivo zvládnutým žánrovým remeslom.

Láska hory prenáša (Láska hory přenáší), Slovensko, Česko, 2022
Dĺžka: 90 minút
Réžia: Jakub Machala
Scenár: Jakub Machala, Michal Baláž, Jan Studnička, Anna Kruchňová
Kamera: Nick Kollár
Hudba: Jakub Krajíček
Scénografia: Braňo Mihálik
Kostýmy: Veronika Vartíková
Produkcia: Radka Babincová, Simona Bago Móciková, Kateřina Buzková, Daniel Brogyányi
Hrajú: Anna Fialová, Marek Lambora, Natalia Germani, Richard Stanke, Noël Czuczor, Csongor Kassai, Lenka Krobotová, Matej Landl, Broňa Kováčiková, Ľudmila Swanová, Matej Struhár, Lukáš Příkazký, Vanda Chaloupková, Mária Breinerová-Mačáková, Petra Nesvačilová, David Kraus, Stanislav Pitoňák, Juraj Kukura
Distribúcia: Continental film
Premiéra v SR: 5. mája 2022
Foto: Continental film