Verte mi, nechceli by ste ich stretnúť. Za celú svoju zločineckú kariéru si v Los Angeles, kde okrem ľudí údajne bežne žijú aj antropomorfizované zvieratá, vybudovali pomerne odstrašujúcu reputáciu. Wolf (v pôvodnom znení Sam Rockwell) je vlčou hlavou skupiny – nie nepodobný Georgeovi Clooneymu na čele Dannyho jedenástky. Snake (Marc Maron) je jeho veľmi sarkastickým, prinajmenšom rovnako nápaditým hadím spoločníkom. Nasleduje Tarantula (Awkwafina), hackerka prezývaná tiež Webs alebo Mata Hairy, schopná pri „ťukaní“ do klávesnice využiť každú zo svojich ôsmich nôh. Shark (CraigRobinson), najväčší sympaťák tímu, sa napriek väčším rozmerom dokáže hravo prestrojiť aj do podoby kultivovanej dámy. A Piranha (Anthony Ramos), najmladší ale o to snaživejší člen s nevídaným bolívijským temperamentom, reprezentuje svaly...

Po prvý raz ich máme možnosť vidieť, ako v štýle Pulp Fiction – historky z podsvetia (1994) Quentina Tarantina plamenne diskutujú zdanlivo o ničom pri spoločnom stole v kaviarni, zatiaľ čo tí, kto rozpoznajú ich skutočnú identitu, radšej ihneď utekajú kade ľahšie. To všetko v jedinom 2 minúty 26 sekúnd trvajúcom CGI animovanom zábere. Nasleduje banková lúpež s pomerne dynamickou automobilovou naháňačkou, pri ktorej rozhodne nelení ani ľudská žena zákona Misty Luggins (Alex Borstein), dlhé roky posadnutá ich dolapením. Ani tento raz sa jej to však nepodarí. Možno však bude mať väčšiu šancu pri ich ďalšom lúpežnom pláne – krádeži sošky Zlatého delfína na galavečeri morčacieho filantropa profesora Marmaladea (Richard Ayoade). Plán v sebe obsahuje aj nejaké to visenie zo stropu v štýle Toma Cruisea z prvej Mission: Impossible (1996) Briana De Palmy – len nie na lane, ale na hadovi. Vyhýbanie sa ako vyčítavému pohľadu guvernérky líščích tvarov Diane Foxingtonovej (Zazie Beetz), prípadne legendárnej zlodejskej konkurencií, známej len pod prezývkou Karmínová labka. Nečakanou komplikáciou by sa  však pre tím mohla stať situácia, keď Wolf neúmyselne zachráni jednu staršiu pani pred bolestným pádom zo schodov. Po tom, čo ho pochvalne označí za dobrého chlapca, začne totiž akosi samovoľne, nadmieru spokojne vrtieť chvostíkom. Žeby bolo „páchanie“ dobrých skutkov až tak príjemnou skúsenosťou? S tým teda nerátal...

Smradi režiséra Pierrea Perifela sú veľmi príjemnou animovanou krimi komédiou, nachádzajúcou svoju inšpiráciu v rovnomennej sérií komiksov z pera Aarona Blabeyho. Počítačová animácia elegantne štylizuje až karikuje podobu ako svojráznych zvieracích hlavných postáv, tak až na pár výraznejších ľudských členov obsadenia tiež ľudský komparz väčšinou vydesene „len“ jačiaci na pozadí. Zvýraznenú pozornosť v tvaroch a výrazoch majú tiež či už navonok zjavné alebo opatrne naznačované, úzkostlivo kontrolované charakterové vlastnosti. Prostredie slnkom zaliatej Kalifornie je aj v animovanej podobe vďačným prostredím pre groteskne štylizované a poriadne nadupané akčné scény, či automobilové naháňačky, za aké by sa nehanbili ani tvorcovia série Rýchlo a zbesilo, prípadne ostatných bondoviek. A áno, niekde na pozadí sa skrýva tiež na prvý pohľad nerozoznateľný megaloman, na vizuálnej podobe ktorého skrýše, sa autor výpravy Luc Desmarchelier rozhodne poriadne „vybláznil“.

Každý člen Wolfovej „päťky“ je charakterizovaný odlišne, iným spôsobom komunikuje, inak sa hýbe. Napriek tomu počítačová grafika všetko dôkladne harmonizuje do jediného esteticky súdržného, divoko dynamického celku. Najmä v scénach, keď zasiahne do deja legendárna Karmínová labka, upúta tiež vizuálna inšpirácia designom animovaného filmu Spider-Man: Paralelné svety režisérov Boba Persichettiho, Petera Ramseyho a Rodneyho Rothmana z roku 2018, známym pre svoju snahu skombinovať viacero možných typov animácie. Už spomínaná scéna v kaviarni, nakrútená ako jeden na animovaný film nezvyčajne dlhý záber, je príjemnou raritou. V súlade so zaužívanými štylistickými prostriedkami kriminálneho žánru sa obraz dokonca rozdelí do viacerých obrazoviek, aby v „reálnom“ čase preskúmaval udalosti prebiehajúce na rôznych miestach. Hudba Daniela Pembertona dodáva obrazovej zložke eleganciu, rytmus a štýl nie nepodobný napríklad tónom Davida Holmesa v zločineckých snímkach Stevena Soderbergha alebo elegantných krimi zo 70. rokov, na ktoré zvyčajne naráža.

Scenár Etana Cohena s doplnenými pasážami od Yoni Brenner a Hilary Winston zavádza do hry žánrové motívy, po ktorých animovaný film zväčša „siaha“ vtedy, keď tvorcom dôjdu nápady. Výraznejšie zapojenie akcie však od čias dvoch vynikajúcich dielov pixarovky Rodinka Úžasných, prípadne disneovského Zootropolisu (2016) už rozhodne nevadí. Príbeh je doslova preplnený odkazmi na ikonické snímky akčného, kriminálneho, thrillerového žánru na aké si detské publikum síce ešte bude musieť nejakú chvíľku počkať, ak by si ich chcelo pozrieť. Oslovia však jeho rodičovský sprievod v kine. Najmä, ak si dospelé publikum rado zaspomína na filmové 90. roky. Dej, zvraty a dokonca aj pár skutočných prekvapení sa primárne zameriavajú na deti. Negatívne charakterové črty postáv sú síce zábavné, ale „navádzanie“ Wolfovho tímu na páchanie dobrých skutkov je viac v súlade s hlavnou myšlienkou celého rozprávania. V dialógoch a monológoch preto občas zaznie nejedno ponaučenie, za ktorých vyslovenie budú rodičia určite vďační, no možno im spôsobí aj pár samovoľných zívnutí.

Smradi (The Bad Guys ), USA, 2022
Dĺžka: 100 minút
Réžia: Pierre Perifel
Scenár: Etan Cohen, Hilary Winston
Hudba: Daniel Pemberton
Strih: John Venzon
Zvuk: Julian Slater
Produkcia: Rebecca Huntley, Damon Ross
Hrajú: Sam Rockwell, Awkwafina, Craig Robinson, Marc Maron, Anthony Ramos, Zazie Beetz, Alex Borstein, Richard Ayoade, Lilly Singh
Distribúcia: CinemArt SK
Premiéra v SR: 28. apríla 2022
Foto: CinemArt SK