V spore o jadro a povahu tradície, ktoré sa vedú v Británii, sa odhaľuje okrem iného i potreba ujasniť si, o čom je vlastne reč. I tento malý krok má v rozsiahlej globalizujúcej sa svetovej aréne veľký význam aj preto, aby sme vedeli, čo je dôležité a hodné ochrany a čo naopak nie a môžeme na to bez výčitiek svedomia zabudnúť, vzdať sa neužitočného balastu a vyradiť obnosené kusy. Marxista a historik Eric Hobsbawm tvrdí, že tradície sú len konzervatívnou propagandou, vymyslenou a dodatočne opatrenou historickým náterom. Udržali si svoju existenciu, lebo akékoľvek odhalenie ich neautentickosti a nepôvodnosti bolo označované za nevlastenecké.

Labouristický akademik Anthony Giddens tvrdil, že rituály, ceremónie a zvyky, udržiavané po stáročia mali za úlohu legitimizovať nadradené postavenie šľachty a panovníka a tiež súvisia s ideológiou konzervativizmu. „Nikto sa v stredoveku nedožadoval a neodvolával na tradície, lebo boli všade okolo“, píše Giddens. Akademické spory majú síce svoj raison i logiku, ale ak si túto tému skonkrétnime a zaujíma nás vzťah Britov k šľachte a korune a navyše sa dokážeme pýtať, ako sa tento vzťah vpisuje do ich kultúrnej identity, sme na správnej koľaji a film Panstvo Downtown: nová éra má na mnoho otázok tohto druhu odpoveď.

Na začiatku mal seriál premiéru v roku 2010 a autorom scenára je herec a scenárista Julian Fellowes. Z jeho najúspešnejších počinov treba spomenúť scenár k filmu Gosford Park ( 2001), režírovaný slávnym Američanom Robertom Altmanom a Vanity Fair (2004), ten pre zmenu režírovala nemenej slávna Indka, žijúca v USA, Mira Nair. Oba sa vzťahujú k aristokratickej úrovni „britishness“, ktorá akosi neodlučne patrí k jej všeobecne zdieľanému imidžu. Spôsob života najvyššie postavenej spoločenskej triedy bol vždy centrom záujmu a s chuťou sa toho atraktívneho naratívu ujíma i filmová a televízna tvorba. Príťažlivosť spočíva najmä vo výnimočnosti životného štýlu, odohrávajúceho sa vo skvostných kulisách zámkov, všeobecnom dostatku a luxuse a v dodržiavaní tradícií. Tejto výsady si je vedomé na panstve Downtown aj služobníctvo, lokaj Carson (Jim Carter) sa radšej bude na francúzskom pobreží potiť v tvídovom obleku a servírovať v žakete, ale toto gesto dáva všetkým na vedomie, že Angličan vie, čo sa patrí.

Vo filmovej verzii sa stretávame takmer so všetkými postavami seriálu. Zápletkou je dedičstvo, odkázané nejakým francúzskym amantom najstaršej pani Crawleyovej, lebo okolo tejto rodiny sa točí v seriáli i filme takmer všetko. Violet (Maggie Smith) teda zdedí vilu na azúrovom pobreží na veľké potešenie rodiny a nepríjemné prekvapenie tej druhej. Jednako však Crawleyovcov pozvú do Francúzska a tak sa tam vypravia manželia Cora (Elizabeth McGovern) a Robert (Hugh Bonneville) spolu s dcérou lady Edith (Laura Carmichael) s manželom. Vyjde najavo, že Violet naozaj vo vile kedysi pobývala, manželka jej ctiteľa rodine daruje jej portrét s dojímavým odkazom o večnej láske. Medzitým, ako prebieha návšteva sa v zámku dejú veci, pod taktovkou ďalšej dcéry Crawleyových, lady Mary (Michelle Dockery) sa tam nakrúca americký film. Žiadosť produkcie o prenájom je spočiatku zmetená zo stola, ale keď sa na režisérovej vizitke objaví ponúkaná suma, otec Robert okamžite súhlasí aj potom, čo mu Mary predvedie, ako to vyzerá pod strechou zámku. Potrebuje opravu a, samozrejme, peniaze. Prichádza aj glamourová hviezda, platinová blondýnka Myrna Dalgleish (Laura Haddock) a slúžky sa trhajú o možnosť byť v jej blízkosti. Joanne Froggatt v roli komornej Anny Bates bola za túto rolu trikrát nominovaná a Emmy a raz ju aj dostala. Mary a režisér filmu Jack Barber (Hugh Dancy) majú k sebe blízko a dôjde dokonca aj na vyznanie lásky, vydatej Mary sa ale podarí udržať si odstup, lebo ovládať sa patrí k dobrým mravom.

Keďže sa dej odohráva medzi dvoma svetovými vojnami, má nakrúcanie filmu svoj zaujímavý historický rozmer. Barberovi producenti oznámia, že film, ktorý sa začal realizovať ako nemý sa dodatočne musí ozvučiť. Ukáže sa, že Myrna má škrekľavý hlas a ťažký proletársky akcent, takže o ozvučení grófky nemôže byť ani reči a zdá sa, že filmári sa budú musieť zbaliť. Pomôže však Mary a svojim zamatovým hlasom zaskočí za hviezdu a nielen to, podujme sa jej akcent i reč vylepšiť. K vstupu zvuku do filmu dochádza v 30. rokoch a zo záberu na vtedajší život elít je zrejmé, že v žiadnom prípade film ešte nemal energiu osloviť iné spoločenské vrstvy ako tie najnižšie postavené masy.

O poschodie vyššie sa odohrávajú povedzme medzikultúrne interkontakty. Je tomu tak nielen na francúzskom výlete, aj keď tu sa Francúzi správajú k Angličanom vcelku ohľaduplne a bez zbytočnej irónie, ktorú si radi brúsia obe strany. Ich vzájomné spolužitie, plné ako náklonnosti, tak vojen, môže byť aj učebnicou rozdielov. Tie v značnej miere súvisia práve s elitnými šľachtickými kruhmi, ktoré príznačnú kultúru vytvárali a šírili medzi ľud. Ten ju transformoval pre svoje potreby a podľa svojho vkusu. Dnes si o tom, čo je typicky francúzske a typicky britské môžeme rozprávať dlho a obsažne. K tejto dvojke, dlhé storočia ovládajúcej vysoké poschodia nielen európskej politicky, ale aj kultúry a umenia, pristupuje americká prítomnosť. Tvorcovia tento druh rozdielov, zreteľných v situáciách, keď Američania znervózňovali Európu svojou nevkusnou familiárnosťou a neznalosťou základných pravidiel slušnosti, veľmi nekrotia, film je skôr láskavý a zmierlivý. Čo sa týka typických amerikanizmov, začať sa môže pri zvyku vykladať nohy na stôl.

Asi nám nemusí ujsť, že k rozptyľovaniu akýchkoľvek konfliktných hrán patrí i stieranie spoločenských rozdielov. Crawleyovci nevyžadujú prejavy submisivity a poníženosti, aj keď na služobníctvo vždy dozerá čo najprísnejší komorník a v jeho rukách je onen imperatív s výčitkou. Keďže ten v aktívnej službe prepadne kúzlu a pracovnej ponuke zo strany hlavného filmového hrdinu, Guya Dextera (Dominic West), musí Mary poveriť prípravou nového komorníka starého komorníka. Tým je esencia prísnosti, rozmerný a charizmatický Carson. Keď na záver poprosí režisér Mary, aby dovolila služobníctvu zaskočiť vo filme za štrajkujúcich komparzistov, s radosťou sa oblečú do honosných šiat a zasadnú za bohato prestretý stôl. Nás môže napadnúť pri tejto veselo dojímavej scéne len jedno, aj takto sa prejavuje schopnosť presadiť potrebu sociálneho mieru. Sú to kompetencie „soft power“. Výkonnej a účinnej. V tomto filme celkom určite.

Panstvo Downton: Nová éra (Downton Abbey: A New Era) Veľká Británia, USA, 2022
Dĺžka: 125 minút
Réžia: Simon Curtis
Scenár: Julian Fellowes
Kamera: Andrew Dunn
Hrajú: Maggie Smith, Michelle Dockery, Imelda Staunton, Tuppence Middleton, Elizabeth McGovern, Dominic West, Laura Haddock, Hugh Dancy, Laura Carmichael, Hugh Bonneville, Jim Carter, Nathalie Baye, Sophie McShera, Lesley Nicol, Joanne Froggatt, Phyllis Logan, Penelope Wilton, Allen Leech, Robert James-Collier, Michael Fox, David Robb, Jonathan Coy
Strih: Adam Recht
Kostýmy: Maja Meschede, Anna Robbins
Produkcia: Julian Fellowes, Liz Trubridge
Distribúcia: CinemArt SK
Premiéra v SR: 28. apríla 2022
Foto: CinemArt SK