Irena Kopáčová (Anna Polívková) je psychologička. Radí svojim prevažne pacientkam, ako si poradiť s ich partnermi v nie práve vydarených milostných vzťahoch. Sem-tam sa za ňou ako následok absolvovaného sedenia zastaví aj nejaký ten manžel (Leoš Noha) s výčitkami, čo to porobila s jeho „milovanou“, že zrazu má ona guláš v hlave a nie on na tanieri? Iný podobne naštvaný jej dokonca vypovie nájomnú zmluvu pre ordináciu... A občas sa vo vzťahoch skúsenejšia pacientka vysloví: „To sa mi nezdá. Niekedy mám dojem, akoby ste mužov ani nepoznala.“ Irena je toho názoru, že muži sú nechutní, smrdia, na každý prst na ruke majú v rezerve nejakú ochotnú „babu“ a vraj to majú v živote ľahké...

Kamarátka Marcela (príjemná Tereza Kostková), samozrejme, s Ireninými argumentmi súhlasí, hoci jedného partnera s takmer všetkými uvedenými charakteristikami a prakticky nevyčerpateľným sexuálnym apetítom má doma (Pavel Šimčík), no úprimne si to užíva. Keď sa Irenin miláčik – zatiaľ skôr krátkodobý a viac-menej len na telefón – ukáže byť neverníkom, pomôže až šanca poriadne sa kamarátke vyžalovať a vypiť v priebehu dlhej konverzačnej obžaloby mužského rodu zopár fliaš vína. Cestou domov však psychologička presvedčená o svojich analytických argumentoch „zablúdi“ na púť a to rovno do stanu veštkyne Zoltany (Zuzana Kronerová), ktorá je ochotná splniť jej jedno želanie. „Chcem byť muž,“ ako sa dalo očakávať povie Irena. Ľútosť nad tým, že prečo radšej nebola v tej chvíli ticho, sa dostaví až na ďalšie ráno... Zobudí sa totiž v posteli u svojho zvláštneho a tak trochu do nej tajne zamilovaného suseda Radima (Marek Taclík), navyše v podobe Iren a tvárou Jiřího Langmajera.

Občas sa to vo filmových príbehoch stáva. Mladý chlapec sa po nahlas vyslovenom prianí byť Veľký (1988) režisérky Penny Marshall zmení na v tom čase ešte len tridsaťdva ročného Toma Hanksa. Cez noc tridsiatníčkou Garyho Winicka z roku 2004 zase zmenilo pubertálne dievča do podoby Jennifer Garner. Disneyovský rodinný Podivný piatok (1976) Garyho Nelsona s Barbarou Harris a Jodie Foster a jeho ešte vydarenejší remake Medzi nami dievčatami (2003) Marka Watersa s Jamie Lee Curtis a Lindsay Lohan zamenil telá matke s dcérou. Splnené prianie (1988) Briana Gilberta otca Judgea Reinholda so synom Fredom Savageom, či dokonca Sladkých osemnásť (1988) Paula Flahertyho deda Georgea Burnsa za vnuka Tonyho Robertsa. Zmenu pohlavia zažil ako posmrtný očistec sukničkár Jimmy Smits v tele Ellen Barkin - Premena (1991) režiséra Blakea Edwardsa. Do tela mladého avšak nenávideného právnika Stevea Martina sa v Sóle pre dvoch (1984) a réžií Carla Reinera prevtelila starnúca Lily Tomlin. A John Travolta s prispením kozmetickej chirurgie a zámene tvárí poľoval v roku 1997 na Nicolasa Cagea v neodolateľne explozívnej poetickej akcií Tvárou v tvár. Okrem iného...

Po čom muži túžia 2 režiséra Rudolfa Havlíka je pokračovaním divácky mimoriadne úspešnej komédie z roku 2018, založenej na prakticky totožnej zámene pohlaví v prípade protagonistu príbehu. So scenáristickým prispením Radky Třeštíkovej sa vtedy arogantný sukničkár stvárnený Jiřím Langmajerom premenil na Annu Polívkovú. Dej sa odvíjal presne podľa vzoru všetkých vyššie spomenutých titulov – nijako zvlášť neprekvapil, nepriniesol k svojím naratívnym „pravzorom“ žiadne nové inovatívne prvky, ale vlastne vo svojom prinajlepšom nostalgickom, prinajhoršom staromódnom prevedení publikum neurazil. Samozrejme, dalo by sa oponovať nadmernou stereotypizáciou charakteristických vlastností pre jednotlivé pohlavia, aj trochu povyčítať občasné, tak trochu sexistické postoje... Remeselne adekvátnemu, hoci nijako výnimočnému prevedeniu v prvom rade dominoval jeden konkrétny herecký výkon. Priznajme si to, bez Anny Polívkovej by prvý diel v žiadnom prípade nefungoval.

Pokračovanie so scenáristickým prispením Filipa Oberfalcera opúšťa príbeh pôvodného filmu aj zavedené postavy. Udržuje si ale kľúčové duo z hereckého obsadenia s tým, že tento raz sa ženská postava mení na mužskú a na vlastnej koži si zažije toľko svojimi názormi spochybňovanú odlišnú perspektívu. Dej sa opäť odvíja podľa zavedenej šablóny a bez výraznejších prekvapení – niekoho však možno práve postupným napĺňaním očakávaných zvratov istým spôsobom poteší. Vzhľadom na opakovanú skúsenosť tvorcov s podobnou zápletkou, zdá sa byť scenár predsa len v určitých detailoch istejší. Aj keď opakovaný vtip už nemusí byť vždy vtipom... Remeselne istejším sa zdá byť aj vzájomné skĺbenie práce kamery Václava Tlapáka, strihu Borisa Machytku a hudobných melódií Ondřeja Konvičku. Snímka akosi viac „pristane“ strieborným plátnam kín, než jej o čosi televíznejším dojmom pôsobiaca predchodkyňa. Možno je tomu tak aj z oprávnenej počiatočnej obavy tvorcov, či vôbec dokáže publikum po svojej premene herecky osloviť Jiří Langmajer s rovnakou razanciou, ako to urobila Anna Polívková naposledy.

Jeho zženštilé vystupovanie, samozrejme, hraničí s komickým pitvorením sa, s opätovným využitím stereotypizácie v charakteristike bežných vlastností jednotlivých pohlaví, ktorá nemusí byť stráviteľná pre každého. Po dlhšom úvode, v ktorom dominuje predstaviteľka minulej „one women show“ a zámerne tak odďaľuje jeho príchod, si ale energicky kradne celý film pre seba. Balansuje na hrane gýču a toho najlepšieho z možných stvárnení humoru založeného na prezliekaní mužov na ženy a naopak. Vzťah Iren po premene s do tej doby odmietaným susedom Radimom Mareka Taclíka, ktorý v príbehu plní funkciu akéhosi mentora a učiteľa, ako pracovať ako chlap, hrať futbal ako chlap, prípadne si sem-tam adekvátne odpľuť, Po čom muži túžia 2 nasmeruje bližšie k žánru „bromantickej“ komédie (od anglického brother, bro – brat, bracho). A zrazu je vzťah priateľský tematicky uprednostňovaný pred milostnými techtle mechtle... Muži sú stále nechutní, smrdia, na každý prst na ruke majú v rezerve nejakú ochotnú „babu“, ale ono to zase nielen že až tak nevadí, ale je nakoniec aj fajn. Po čom muži túžia 2 nie je žiadne filmové veľdielo. Na druhej strane však tiež ani žiadna katastrofa...

Po čom muži túžia (Po čem muži touží 2), Česko, 2022
Dĺžka: 95 minút
Réžia: Rudolf Havlík
Scenár: Rudolf Havlík, Filip Oberfalcer
Kamera: Václav Tlapák
Hudba: Ondřej Konvička
Strih: Boris Machytka
Zvuk: Roman Čapek
Produkcia: Michaela Flenerová, Dana Voláková
Hrajú: Jiři Langmajer, Marek Taclík, Anna Polívková, Tereza Kostková, Leoš Noha, Radek Holub, Zuzana Kronerová, Ondřej Kavan, Pavel Šimčík, Oskar Hes, Jiří Maryško, Petra Špindlerová, Hana Seidlová, Jiří Bábek, Petra Kosková, Zuzana Páleníková, Vladimír Šmicer, Julian Záhorovský, Martina Babišová, Pavlína Němcová, Uršula Kluková, Josef Žitník, Karolína Krézlová (méně)
Distribúcia: CinemArt SK
Premiéra v SR: 21. apríla 2022
Foto: CinemArt SK