Profesionálny voyer provokuje aj po smrti. Hodenú rukavicu stojí za to chytiť. „Miluje veľké ženy. Sochy, maľby, plastiky, živé... Najmä tie živé, tými môže manipulovať.“ Váhu slov z úvodu celovečerného dokumentu Helmut Newton: Nehanebná krása násobí fakt, že ide o konštatovanie jeho manželky June. A zároveň určujú mantinely cesty, ktorou sa príbeh jedného z najlepších a najžiadanejších fotografov módy bude odvíjať.

Nahá modelka sedí na múriku terasy, pod ňou tečie rieka áut na jednom z hollywoodskych bulvárov. „Máš v očiach láskavosť,“ vyčíta jej nespokojný tvorca. Scénu „majstra pri práci“ vystrieda médiami letiaca správa o smrti svetoznámeho fotografa. Od konca začína nemecký televízny a filmový režisér Gero von Boehm budovať portrét muža, ktorého fascinovala mágia fotografie už v čase gymnaziálnych štúdií. Kontroverzný fotograf ožíva v spomienkach žien, s ktorými spolupracoval. Herečiek, speváčok, modeliek... Neobyčajné historky aj intímne reflexie obohacujú obraz výstredného muža fascinovaného svetom suverénnych a dominantných žien, ktoré s potešením vyzliekal.

Ľudí, ktorí mali „politickú, finančnú alebo sexuálnu moc“, považoval za vhodné subjekty pre svoj fotoaparát. Portrétoval Sigourney Weaver, Catherine Deneuve, Raquel Welch, Elizabeth Taylor, ale aj Salvadora Dalího, Margaret Thatcher. Francúzsky nacionalistický politik Jean-Marie Le Penn považoval za vyznamenanie, že ho bude fotografovať Helmut Newton. Tešil sa predčasne, kompozíciou pripomínal jeho portrét so psami fotografiu Hitlera s jeho ovčiakmi. Nedokázal ani zabrániť jej publikovaniu. „Režisér a jeho bábka“, tak charakterizuje herečka Isabella Rossellini portrét, na ktorom ju zvečnil s režisérom Davidom Lynchom (padli si do oka pri nakrúcaní postmoderného thrileru Modrý zamat). Podľa nej sa Lynchova práca v ničom neodlišovala od Newtonovej – obaja sa snažili vyjadriť svoj nápad ako najlepšie dokázali. Aj za cenu manipulácie.

„Preniká pod kožu. Dostane sa k tomu, čo je vo vás zaujímavé, a vynesie to von.“ Podobne ako britská herečka Charlotte Rampling aj ďalšie dámske „objekty“ fotografovho objektívu – speváčka a herečka Marianne Faithfull, modelka Claudia Schiffer, speváčka a modelka Grace Jones – zdôrazňujú, že Newton dokázal odhaliť ich vnútorný svet, zviditeľniť dušu. „Fotografujem telo, tvár... Ale dušu? Tomu nerozumiem. Čo je pre fotografa duša?,“ odmieta hrdina dokumentu. Navyše zdôrazňuje, že ľudia, ktorých fotografuje, ho vôbec nezaujímajú! Ani ich charakter, ani ich súkromie, nič – len zovňajšok. To, čo vidí objektívom fotoaparátu.

Harmonický súzvuk akordov obdivu narušia tvrdé slová americkej esejistky, filozofky a prozaičky Susan Sontag. „Vnímam vaše fotky ako veľmi mizogýnne!“ Na fotografiách vraj ukazuje ženy v dehonestujúcej podobe. Darmo sa Newton dušuje, že nič nemiluje viac ako ženy. Smečuje slovami: „To hovorí veľa mizogýnnych mužov. Existuje objektívna pravda: pán miluje svojho otroka, kat svoju obeť.“ „Je to jeho vízia. Je dobré provokovať. Provokácia podnecuje premýšľanie,“ oponuje Charlotte Rampling, ktorá sa od mladosti venovala aj fotografii. Provokujú všetky kamienky pestrofarebnej mozaiky, ktorej obraz vyskladali fantáziu dráždiace fotografie nahých ženských tiel, obdivom pulzujúce rozprávanie žien, ktoré stáli pred objektívom jeho aparátu, a hlavne spomienky a názory samotného Helmuta Newtona (zablúdi aj do vzdialenej minulosti) a najmä jeho ženy June - fotografky, publikujúcej pod pseudonymom Alice Springs.

Finále dokumentu štartuje výstava My a oni v Kolíne nad Rýnom. Verejnosti na nej v roku 2000 predstavili nielen ikonické fotografie, ale aj veľa takých, čo by mali radšej ostať v rodinnom albume. Módny návrhár a priateľ Karl Lagerfeld, ktorý tiež kedysi stál pred jeho objektívom, spochybňoval rozhodnutie vpustiť verejnosť do najintímnejších zákutí spoločného života Helmuta a June. Jej patrí v závere hlavné slovo. „Tvrdil, že je zlostiaci chlapec, z ktorého vyrástol anarchista. Ale vždy zostane chalanom, čo jeduje.“ V dialógu s privatissimom fotografií vystupujú na povrch intímne chvíle aj vyhrotené situácie, ktoré vzťah tvorivej dvojice len upevnili. A bola to June, kto urobil v nemocnici po havárii poslednú fotografiu Helmuta Newtona. Kruh sa uzavrel.

Nehanebná krása nie je tradičný životopisný dokument, Gero von Boehm si zvolil cestu nezaťaženú stereotypmi. Pokúsil sa zhodnotiť uzavreté dielo fotografa, ktorý sa považoval za „profesionálneho voyera“. A k diskusii o sexizme, perverznosti či nenávistných reakciách prizýva aj divákov. Provokujúcich námetov je plno a nie sú to len fotografie. Alebo tvrdenie: „Vo fotografii pre mňa existujú dve sprosté slová: umenie a dobrý vkus.“ Obrázky, výpovede, spomienky aj otázniky budú diváka sprevádzať dlho po skončení premietania. Ak dokument Helmut Newton: Nehanebná krása pritiahne toľko divákov, ako jeho výstava v Bratislave (bol hviezdou 1. ročníka medzinárodného festivalu Mesiac fotografie a Slovenská národná galéria praskala vo švíkoch), má film vyhraté. Ale hlavne tí, ktorý si ho nenechajú ujsť.

Helmut Newton: Nehanebná krása (Helmut Newton - The Bad and the Beautiful), Nemecko, 2020
Dĺžka: 89 minút
Réžia:  Gero von Boehm
Scenár:  Gero von Boehm
Kamera:  Sven Jakob-Engelmann
Hrajú: Charlotte Rampling, Isabella Rossellini, Catherine Deneuve, Grace Jones, Marianne Faithfull, Claudia Schiffer, Anna Wintour, Helmut Newton a ďalší.
Distribúcia: Filmtopia
Premiéra v SR: 26. augusta 2021
Foto: Filmtopia