Svetoznáma poľská režisérka a scenáristka Agnieszka Holland, absolventka FAMU, tri razy nominovaná na Oscara , dva razy v kategórii za najlepší neanglický hovorený film (Horká úroda 1985, V temnote 2011) a za najlepší scenár (Európa, Európa 1990), nakrútila snímku Šarlatán o známom liečiteľovi Janovi Mikoláškovi podľa scenára Marka Epsteina.

Film uviedli na tohtoročnom Berlinale s veľmi dobrým ohlasom, pôvodne mal mať premiéru 24. marca, ale pre koronakrízu sa premiéra musela odložiť na 20. september. V Česku je to najočakávanejší film, je oň veľký záujem a zrejme príbeh človeka, ktorý z moču dokázal uhádnuť diagnózu, liečiť bylinkami, zaujme aj slovenské publikum. K premiére filmu vychádza rovnomenná kniha, autorom je Josef  Klima, ktorý prepísal scenár Marka Epsteina.  

Agnieszka Holland, ktorá žije momentálne vo Francúzsku, si vyberá námety k filmom, ktoré takmer vždy odrážajú snahu ľudí ťažko zmietaných osudom, hľadajúcich spôsob sebarealizácie a šťastie v podmienkach ťažko skúšanej strednej a východnej Európy, teda v prostredí, ktoré dôverne pozná. Príbeh o známom liečiteľovi Janovi Mikoláškovi presne zapadá do tejto kategórie. Snímka je po režijnej stránke, tak ako všetky Hollandovej filmy, bravúrne nakrútená, ťažko by sa hľadali nejaké chyby, zaujme od prvého momentu, príbeh je dostatočne dramatický, herecké výkony vynikajúce, kamera Martina Štrbu ako vždy vynachádzavá a obdivuhodná, ani nezbadáte že uplynulo už 118 minút. A to sa málokedy stáva. Keď však divák očakáva životopisný príbeh známeho liečiteľa bude sklamaný, lebo sa o ňom veľa nedozvie, Epsteinov scenár síce pracuje s faktami, ale pridal aj veľa svojej fantázie, no keď bude príbeh posudzovať ako tragédiu rozporného človeka, plného osobných démonov, ktorého zomleli dve vojny, dve obludné ideológie, tak ho film zasiahne. Povezme si na rovinu snímka Šarlatán je predovšetkým o dobe, krutej dobe, ktorá ničila životy ľudí a svojim spôsobom aj mementom pre dnešok. A tiež o tom, že ľudstvo je nepoučiteľné, len treba dobre počúvať.

Jan Mikolášek vyrastal v rodine záhradníka, rastlinky dôverne poznal, tušil o svojom liečiteľskom nadaní, ale otec bol zásadne proti. Opustil rodinu, aby sa učil u ľudovej liečiteľky Mühlbacherovej (Jaroslava Pokorná) a doviedol svoje znalosti byliniek k dokonalosti. Dokonca neskôr študoval aj vo Viedni. Nikdy sa za lekára nevydával, vždy proti tomu protestoval a mal aj vynikajúce výsledky. Davy ľudí stáli pred jeho domom a čakali kým z moču vyriekne svoj ortieľ a dá im zmes liečivých byliniek. No keď zistil, že pomôcť nevie, poslal pacienta k odborníkom. Ťažko o takomto človeku povedať, že bol šarlatán. Ani tvorcovia k tejto otázke nezaujali jasné stanovisko. Nechali to na diváka. A pochopiteľne, že taký populárny človek, ktorý liečil T.G. Masaryka, Maxa Švabinského, Martina Bormanna, Antonína Zápotockého, Olgu Scheinpflugovú, dokonca aj matku Jiřiny Bohdalovej, nebol chudobný. Denne vraj za ním prišlo 500 ľudí, za dlhé roky je to takmer nezrátateľné. Za diagnózu peniaze nevzal, ale za bylinky si dal zaplatiť. Prípad Zapotocký: keď sa československý prezident vrátil z väzenia hrozila mu amputácia nohy, Janovi sa podarilo nohu vyliečiť, a tak sa stal jeho chránencom. Snímka sa začína smrťou Zápotockého a po jeho smrti, sa na Mikoláška jeho neprajníci vrhli ako supy. Skonfiškujú mu majetok a v zinscenovanom procese ho čaká najvyšší trest. Vieme, že ho nepopravili, neskôr omilostili, ale to sa už z filmu nedozvieme. Čo sa však dozvieme je jeho sexuálna orientácia a jeho mladý právnik mu jasne povie, že už samotná homosexualita stačí na trest smrti. Spolu s nim sa dostal do väzenia aj jeho osobný asistent a zároveň aj životný partner, ktorý sa nakoniec zachová neočakávane.

Ústrednú postavu v mladosti výborne zahral Josef Trojan a v zrelom veku jeho otec Ivan Trojan, ktorého výkon si zaslúži osobitnú pozornosť. Pre režisérku bol jedinou voľbou a nikoho iného by do tejto úlohy nevybrala. Mala pravdu, lebo Ivan Trojan vniesol do postavy veľa sympatie, ale aj niečo tajomné i temné. Veď Jan nebol jednoznačne kladná postava. Celý jeho život poznamenala prvá svetová vojna, keď musel zastreliť proti svoje vôli odsúdeného mladého muža. Túto traumu si niesol ako balvan celým životom. Aj jeho vzťah k životnému partnerovi a asistentovi Františkovi Palkovi (Juraj Loj) bol ambivalentný, na jednej starne vrúcny, na druhej zasa majetnícky a často aj neférový. Bol tak posadnutý liečiteľstvom, že mu bolo úplne jedno či lieči fašistu, či komunistu. Ivan Trojan však tak plasticky stvárnil jeho dvojtvárnosť, že sme ochotní uveriť, že bol tak posadnutý svojim poslaním, že ho nič iné ani nezaujímalo. No to nie je celkom pravda, doba sa ho dotkla a poriadne – aj fašizmus, aj komunizmus. Liečiteľstvo bolo do istej miery akousi ochranou pred sebou samým. Každý herec čaká na svoje životné roly, raz určite a možno aj dva - tri razy,  iste prídu. To je aj prípad Juraja Loja – naskytla sa mu príležitosť ukázať čo vie v úlohe Františka, keďže pristupoval k úlohe zodpovedne šancu naplno zúročil. Bol rovnocenným partnerom Ivanovi Trojanovi, svojej role sa zhostil na výbornú. František tiež nie je anjel, má ženu, čaká dieťa, ale Jana nedokáže opustiť a nie je to len pre peniaze a dobrý život. Obaja sa priťahujú, viaže ich priateľstvo i láska. Nielen precízne vedenie režisérky, ale aj dobrá zohratosť hercov je výsledkom toho, že ľúbostná scéna je dokonca pekná, nikoho nepoburuje, neuráža a je decentná. Za zmienku však stojí aj Josef Trojan ako mladý Mikolášek, ktorý zrejme talent zdedil po otcovi. Celkove sa dá povedať, že aj epizódne postavy boli plasticky a vierohodne zahraté. Čo mi tak trochu prekážalo bola preexponovaná muzika (Antoni Komasa-Łazarkiewicz), sám dej je dostatočne dramatický, bolo úplne zbytočné ho výrazne podfarbiť aj hudbou. Miestami priam prekážala. No to len na okraj.

Ak by som to mala v krátkosti zhrnúť: Šarlatán je ďalším príspevkom Agnieszky Holland, na tému človeka zmietaného v pokrivených spoločensko-politických časoch, zničeného obludnými ideológiami a v neposlednom rade, v širšom slova zmysle, sa dotkne aj manipulácie človeka i národov. A nebola by to však Holland keby sa nepohybovala na hrane medzi realitou a niečím nevysvetliteľným, nadprirodzeným.

Šarlatán (Szarlatan/Charlatan), Česko,  Írsko,  Poľsko, Slovensko, 2020
Dĺžka: 118 minút
Réžia: Agnieszka Holland
Scenár: Marek Epstein
Kamera: Martin Štrba
Hudba: Antoni Komasa-Łazarkiewicz
Strih: Pavel Hrdlička ml.
Zvuk: Radim Hladík ml.
Scénografia: Milan Býček
Kostýmy: Katarína Štrbová Bieliková
Producenti: Šárka Cimbalová, Kevan Van Thompson
Hrajú: Ivan Trojan, Josef Trojan, Juraj Loj, Jaroslava Pokorná, Martin Myšička, Miroslav Hanuš, Jiří Černý, Tomáš Jeřábek, Jan Budař, Martin Sitta, Jan Vlasák, Daniela Voráčková, František Trojan, Jana Oľhová, Kamil Švejda, Václav Kopta, Ivan Sochor, Marek Epstein, Martina Babišová, Jana Kvantiková, Philipp Schenker
Producenti: Šárka Cimbalová, Kevan Van Thompson
Distribúcia: CinemArt SK
Premiéra v SR: 20. augusta 2020
CinemArt SK