Trabantem tam a zase zpátky
Necelý mesiac po slovenskej premiére dobrodružnej dokumentárnej road movie Lada svetom – na Žiguli cez Himaláje na MFFK Febiofest 2019 nám repertoár slovenských multikín ponúka jej českého predchodcu. Pokračovanie priam kultového tiež dobrodružného dokumentárneho filmu Trabantem tam a zase zpátky.
A práve takto blízko seba naplánované premiéry, dvoch vskutku podobných snímok, nám ponúkajú priestor pre komparatívne recenzie. V čom sú si filmy podobné, respektíve rovnaké? Ktorá snímka a v akých aspektoch má navyše? A ktorá ťahá za „kratší koniec“ pomysleného povrazu? V poradí piaty diel série dokumentárnych filmov o mimoriadne obľúbenej nemeckej značke automobilu Trabant, ktorý doposiaľ prešiel viac ako pol sveta (ak nie tri štvrtiny), ponúka svoju údajne poslednú výpravu po exotických krajinách. Symbolicky tak uzatvára cesty žltého autíčka presne v konečnom bode ich úplne prvej výpravy Trabantem Hedvábnou stezkou (2009).
Dan Příbáň aj naďalej ostáva verný naratívnej štruktúre z predchádzajúcich filmov. Opäť sa teda stretávame s problémami a výzvami na, zdá sa, nekonečnej ceste. Neprekonateľné zábrany napokon posádka vždy prekoná, podobne, ako aj konflikty v tejto malej skupine ľudí žijúcich pod strechou Trabantov a šírym nebom. Všetko je už, ako zvyčajne vedené štylizovaným voice overom, ktorý mi v prípade posledných Trabantov znie už tak trochu pateticky. Rovnako ako dialógy, ktoré pôsobili viac vyumelkovane, strojene a zrežírovane ako zvyčajne. Všetky tieto aspekty sú možno len otázkou vkusu a možno si len po Lade svetom stačilo zvyknúť na odlišnejšiu češtinu.
Samotný koncept Trabantov je už tak trochu ošúchaný a neinovatívny. Neustále sa stretávame s rovnakými peripetiami a celkový Trabanti sú si, okrem krajiny, po ktorej cestujú, akosi podobní. Avšak, to nič nemení na tom, že ak ste naozaj cestovateľský guru, všetko (ne)máte pod kontrolou. Aktuálne premietaná časť tejto dokumentárnej série rekapitulačne sleduje, aký veľký kus cesty už partička prešla. Je však oveľa nostalgickejšia, ako tie doposiaľ nakrútené. Neustále je v nej cítiť blížiaci sa koniec všetkých výprav, ale aj vyčerpanosť jednotlivých stálic dobrodružnej výpravy a taktiež narastajúce napätie medzi nimi. Aj keď istá a nie malá dávka humoru im ešte ostala.
Nadviažme však aj na slovenskú verziu cestovateľského road movie Lada svetom. Na rovnakej ceste naprieč „pol svetom“ sa obe posádky stretávajú s podobnými, ak nie rovnakými, situáciami. Kvíliaci starec v nočnej krajine, dopravné zápchy v preľudnenom meste, ale aj na úpätí pohoria, ktoré je položené ešte vyššie ako náš Gerlach, či fajčenie vyvolávajúce psychedelické pocity. Zásadný rozdiel medzi týmito dvoma filmami je spôsob reprodukcie a transformácie nasnímanej reality divákovi. Tento aspekt snímky jasne rozlišuje a stavia na opačné strany farebného spektra.
Zatiaľ čo sa Lada svetom snažila zachytiť čaro, idylickosť a originálny ráz krajiny a prírody, Příbáň miestami ukazuje viac špiny a zápachu priam presahujúceho obraz na plátne. Trabanti v tejto časti série asi najvýraznejšie experimentujú s obrazovou zložkou. Bohatosť vizuálnej zložky je obsiahnutá v niekoľkých viacexpozíciách, najmä v sekvenciách, kedy si posádka užíva nielen krásy a inotaje samotnej nočnej prírody, ale aj omamnej vône indickej (či pakistanskej?) nátury. Kameraman Zdeněk Krátký na zachytenie všetkého, čo sa okolo neho odohráva, využíva na vytvorenie monumentálnych panorám krajiny drony a oko jeho kamery taktiež zachytáva nádherné časozberné zábery dennej i nočnej oblohy. Z každého jedného záberu pramení snaha vytvoriť „wow effect“ a z každej jednej situácie vytvorenej režisérom úsilie o zábavnú show.
Mohlo by sa zdať, že minimalistickejšia Ladou svetom v porovnaní s monumentalitou Trabantov pôsobí nenápadne a nudne. Opak je však pravdou. Lada svetom sa snažila obraz zachovávať v jej najväčšej možnej miere čistoty výpovede. Nespolieha sa na štylizovanie, ani na využívanie rôznorodého obrazového materiálu, ale na najvyššiu možnú mieru autenticity zobrazovaného. V tomto prípade sa dostávam k záveru, že „v jednoduchosti je predsa len krása“ a Lada svetom má oproti Trabantom v tomto rozmere o niečo málo navyše. Aj najmä
vďaka hudobným leitmotívom, umožňuje divákovi počas veľkých celkov a panorám kontemplovať a nasávať jedinečnosť, originalitu a temperament tej ktorej krajiny a jej obyvateľov.
Trabanti pracujú s dramaturgickou zložkou omnoho konvenčnejšie. Myslím si, že tento fakt je pre dnešného diváka veľkým plus. Dramatickosť a zaujímavosť príbehu neposkytuje divákovi sekundy či minútku na premýšľanie. Kontinuálne ho ošľaháva príbehom, udalosťami, dialógmi a vysvetleniami, prečo vznikla táto bláznivá myšlienka precestovať celý svet na starom rozpadávajúcom sa aute. A, samozrejme, dôležitý je cieľ – stihnúť prejsť hranice v termínoch prispôsobených vízam a, samozrejme, stihnúť narodenie možno ďalšieho svetobežníka. Trabanti takýmto spôsobom vidíme, že hranica medzi dokumentom a fikciou je predsa len tenká a Dan Příbáň aplikuje množstvo prvkov hraného filmu do jeho dokumentárnej verzie.
Všetci sme očakávali, že Lada svetom bude slovenskou kópiou Trabantov. Avšak, pri opätovnej komparácii týchto dvoch filmov musím napísať, že Lada svetom sa, oproti Trabantom a na moje veľké prekvapenie, vydala vlastnou cestou. Množstvo motívov nebolo zodpovedaných, ponúka nám purifikovanú verziu divácky úspešnejších a štandardne vynikajúcich českých Trabantov s jedným fundamentálnym rozdielom. Podobne, ako vo väčšine nakrútených road movies, v Lade svetom nie je ani tak dôležitý konečný cieľ ako samotná cesta.
V konečnom dôsledku tak pri výbere týchto dvoch filmov naozaj záleží len na vkuse a osobných preferenciách diváka. Či už sa vydáte na cestu bláznivým žltým cirkusom alebo spirituálno-kontemplatívnou verziou naprieč svetom, ostáva len na vás. Každopádne, fanúšikom Trabantov ostáva len dúfať, že Dan Příbáň si po tejto poslednej ceste poriadne oddýchne, všetko premyslí a čochvíľa sa opäť vydá na cestu po Trabantom doposiaľ neprebádaných zákutiach našej modrej planéty.
Trabantem tam a zase zpátky, ČR, 2019
Dĺžka:18 minút
Scenár a réžia: Dan Přibáň
Kamera: Zdeněk Krátký
Strih: Michal Novák
Hrajú: Dan Přibáň, Vojtěch Duchoslav, Zdeněk Krátký, Lukáš Venclík, Marek Duranský, Marek Slobodník, Radoslaw Jona a ďalší
Distribúcia: ASFK
Premiéra v SR: 11. apríla 2019
Foto: ASFK