Niečo naviac

Hodnotenie používateľov: 5 / 5

Hviezdy sú aktívneHviezdy sú aktívneHviezdy sú aktívneHviezdy sú aktívneHviezdy sú aktívne
 

Nieco6 resizeRodina Vlčkovcov, typická to slovenská „paneláková“ rodina. Vlastne nie až tak typická, pretože rodičia sa občas radujú a občas trápia s piatimi (!) potomkami. A možno ešte kvôli niečomu. Kvôli niečomu „naviac“ v genetickom vybavení jednej z dvoch dvér, Dorotky. To niečo naviac z názvu filmu je jeden chromozóm naviac v DNA. Ten môže za tzv. downov syndróm, spôsobujúci mnohé zdravotné a vývinové problémy u detí.

Ako sa postaviť k riešeniu takéhoto problému v spoločnosti, ktorá má možnosť pri stanovení tohto syndrómu u ešte nenarodeného dieťaťa uskutočniť interupciu, prípadne poskytnutie dieťaťa na adpociu (myslené bez akejkoľvek etickej kritiky)? Rodina Vlčkovcov a film dvojice dokumentaristov, Pala Kadlečíka a Martina Šenca ukazujú, že všetko Nieco3 resizeje iba o prístupe k danej a nemennej situácii a že čo iný považuje za vrchol nešťastia, pre druhého môže predstavovať ešte „vyšší level“ rodičovskej lásky a oddanosti. Niečím „naviac“.

Pritom konečná podoba snímky Niečo naviac, vstupujúcej do našich kín v týchto dňoch, sa značne líši od pôvodne zamýšľaného zámeru nakrútiť krátky televízny film vo forme videoklipu pri príležitosti Svetového dňa downovho syndrómu o bratislavskom divadle Dúhadlo. To má vo výsledku taktiež svoje dôležité miesto, trinásťročná Dorotka má totiž ambíciu uplatniť sa herecky na doskách, ktoré znamenajú svet. Scenár sa tak z nezanedbateľnej časti zameriava na skúšky divadelnej hry a záverečný akt predstavuje samotné divadelné predstavenie, samozrejme, s Dorotkinou účasťou a s rodinou Vlčkovcov v Nieco7 resizehľadisku. Réžia sa rovnomerne venuje dievčaťu a jej činnostiam vo voľnom čase ako aj jej rodine, väčšinou sa však snaží ich zachytávať vo vzájomnej konfrontácii. Interakcia medzi členmi rodiny však vyznieva takmer vždy v pozitívnom svetle, čo možno pripísať zámeru tvorcov ukázať život s dieťaťom s podobným postihnutím ako absolútne normálny, ale hlavne rovnako obohacujúci a šťastný ako život jedincov v komunite bez ťažších zdravotných a mentálnych postihnutí.

Dá sa predpokladať, že určitej časti publika sa tento prístup Nieco resizenebude zdať dostatočne objektívny, avšak určite nebolo zámerom poukazovať na niečo, čo je každému jasné, totiž že takýto život prináša aj krušné chvíle. Autori cítili potrebu viac poukázať na „normálnosť“ situácie, pretože čo je normálne a nenormálne je predsa veľmi relatívne a kto povedal, že človek, ktorý prežije celý život v mentálnom rozpoložení dieťaťa, musí nutne trpieť. Dorotkino okolie, aspoň podľa filmu, toto veľmi dobre chápe a rodičia so súrodencami si uvedomujú, že ak by k svojej dcére pristupovali s prehnanou ľútosťou a ako k menejcennej, dievčaťu by to len priťažilo. V dokumente zaznie myšlienka, že ak dáte človeku s downovým syndrómom jedno percento lásky, on vám vráti sto percent. Možno toto je kľúč k Nieco4 resizepochopeniu snímky, Dorotky, aj jej okolia.

Kadlečík so Šencom zvolili veľmi citlivý prístup k téme, formálne neexperimentovali, a tak upriamili pozornosť čisto na danú tému a svoje postavy. Niečo naviac tak môže pôsobiť ako celok až príliš konvenčne a rozhodne nebúra žiadne zavedené dokumentárne postupy. Dali prednosť humoru pred lacným citovým vydieraním, čo film zároveň plynule smeruje k spomínanému posolstvu o tom, že nie je všetko tak nezvládnuteľné, ako sa na prvý pohľad môže zdať a život je taký, aký si ho sami urobíme navzdory osudu. S ním totiž neurobíme nič.

Nieco5 resizeNiečo naviac je film čisto festivalový, vhodný viac povedzme na festival inakosti, než na jednorázovú návštevu kina. Jeho striedma stopáž necelej hodiny (počkajte si na potitulkovú scénu) môže vzbudiť dojem, že vlastne stačí počkať nejakú dobu, pár mesiacov, kým sa neobjaví v televíznom programe verejnoprávnej televízie. Niečo pravdy na tom možno bude. Výhoda návštevy kina, v tomto prípade obzvlášť, však tkvie v možnosti spoluprežívať zobrazované, neprvoplánovo dojímavé a vtipné situácie s ostatnými návštevníkmi v kinosále a spoločne sa na viacerých momentoch od srdca zasmiať.

Nieco8 resizeNiečo naviac (An Extra Something), SR, 2018
Dĺžka: 67 minút
Réžia: Palo Kadlečík, Martin Šenc
Kamera: Palo Kadlečík, Jaromír Ferianc
Hudba: Ľubica Čekovská
Distribúcia: Filmtopia
Premiéra v SR : 20. septembra 2018
Foto: Filmtopia

Vyhľadaj

2percenta

220x220stavoing

Táto webová lokalita používa súbory cookie pre lepšie používateľské prostredie. Ochrana osobných údajov tým nie je dotknutá.