Manifesto

Hviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívne
 

Manifesto10 resizeAdaptácii literárnych diel by sme v dejinách kinematografie vedeli nájsť niekoľko. Avšak, adaptovať trinásť manifestov napísaných príslušníkmi rôznych umeleckých skupín a hnutí v jedinom filme už také bežné nie je. Austrálsky umelec a teraz už aj režisér Julian Rosefeldt sa o to predsa len pokúsil.

Zoskupil manifestácie futuristov, dadaistov, komunistov aj členov skupiny Fluxus či filmový manifest Dogmy 95 a zasadil ich rôznych životných osudov. Presne preto, aby im potom mohla vdýchnuť život akadémiou ocenená herečka Cate Blanchett. A to v podobe matky, vedca, učiteľky, bezdomovca, choreografky, anarchistu, bábkoherečky či Manifesto3 resizemoderátorky spravodajstva.

Kľúč k úspechu bol zdanlivo jednoduchý, priam anarchistický. Manifesto nie je ďalším z radov konvenčne vyrozprávaných filmov. Rosefeldt experimentoval s formou. Rozčlenil ju na 13 kapitol počnúc prológom, cez rôzne textové recitácie vložené do úst hlavnej herečky prevtelenej do niekoľkých postáv, až po konečný bod, epilóg. Séria minipríbehov nakrútená kameramanom Christphom Kraussom je rámcovaná zasadením do Berlína. Jednotlivé lokácie sú pomyselnými analógiami k rozličným hnutiam 20.storočia. S každou postavou sa spájajú odlišné pocity a nálady, no zároveň majú niečo spoločné. Monochromatický vizuál a negatívne, miestami extrémne situácie, v ktorých sa protagonisti nachádzajú. Manifesto9 resizePohreb, schematická práca, umelecká stagnácia, narušenie kreativity.

Prostredie, kde sa postava nachádza a pohybuje, reflektuje buď jej status quo alebo presný opak. Dadaistický manifest proklamuje smrť umenia a je zasadený do prostredia cintorína na pohrebe a Oldenburgov iniciačný prejav do umenia pop artu je vyslovovaný ako modlitba za jedálenským stolom rodiny. V niektorých prípadoch Rosefeldt zámerne vytvára kontrapunkt. V prípade manifestu skupiny Fluxus, odsudzujúcej hierarchizovanie kultúry, Blanchett expresívne prednáša text tohto hnutia ako temperamentná ruská choreografka. Juxtapozície slov, obrazov i prostredí je občas brilantne Manifesto12 resizekomické. Ako keď sa Cate Blanchett akurát nachádza vo svojej postave televíznej moderátorky a so širokým úsmevom vyzýva moderátorku v teréne (tiež Blanchett), aby odverklíkovala predpoveď počasia. Tá namiesto predpovede recituje zásady konceptuálneho umenia.

Takmer celá „ťarcha“ úspešnosti filmu tak ostáva na ramenách samotnej herečky. V trinástich kolážach Blanchett cituje slová z umeleckých manifestov a myšlienky významných svetových umelcov ako André Breton, Kazimir Malevič, Jim Jarmusch, Claes Manifesto resizeOldenberg. Je zaujímavé, že napriek striktnému scenáru jednotlivé náročne koncipované slová manifestov vyznievajú z úst skúsenej herečky úplne prirodzene a nenútene. Akoby sa si ani nevšimla náročnosť daných textov a nevyvíjala najmenšie úsilie o ich poetické prevedenie. Celá snímka tak pôsobí ako zhluk krátkych lyrických textov a básní zoskupených do jedného veľkého textu. Ako divadelné predstavenie zložené z trinástich výstupov. Ako blok trinástich krátkych filmov so spoločným menovateľom. Brilantnou herečkou Cate Blanchett. Takouto zaujímavou celovečernou snímkou zloženou z audiovizuálnej inštalácie Julian Rosefeldt vzdáva hold literárnej kráse umeleckých manifestov, a zároveň kriticky skúma pozíciu umelca v dnešnej spoločnosti.

Manifesto4 resizeTo, čo je na Manifeste dôležité, nie je to čo sa hovorí, ale spôsob akým sú jednotlivé manifesty prezentované. Dôležitejší, než samotné slová je však kontext jednotlivých manifestov – futurizmus a neutíchajúci pokrok, dadaizmus s apelom na hrôzy vojny a tak ďalej. Rosefeldt našiel spôsob, akým stlačiť ambicióznu povahu umeleckých diel a poéziu týchto textov do skromných každodenných situácií. Manifestom je baletná učiteľka riadiaca myseľ jednotlivých tanečníkov, nie ich telá. Manifestom je smútok. Nie zo smrti človeka, ale žiaľ nad smrťou myšlienky. Manifestom nie je matéria, ale na pozadí tlejúca idea.


Manifesto7 resizeManifesto, Austrália, SRN, 2015
Dĺžka: 95 minút
Scenár a réžia: Julian Rosefeldt
Kamera: Christoph Krauss
Strih: Bobby Good
Hudba: Ben Lukas Boysen, Nils Frahm
Hrajú: Cate Blanchett, Andrew Upton, Rodrigo Rojas, Erika Bauer, Otokar Sachse, Ralf Tempel, Maeina Michael, Riby Bustamante, Jimmy Trash a ďalší
Distribúcia: ASFK
Premiéra v SR: 20. septembra 2018
Foto: ASFK

Vyhľadaj

2percenta

220x220stavoing

Táto webová lokalita používa súbory cookie pre lepšie používateľské prostredie. Ochrana osobných údajov tým nie je dotknutá.