Potom čo Sony a Marvel Studios spojili svoje sily pri práci na úspešnom filme Spider-Man: Návrat domov, v Sony sa rozhodli ešte viac vyťažiť z jeho pozitívneho prijatia a priviesť na plátna v samostatnej reinkarnácii jednu z najpopulárnejších spider-manovskych postáv. A tak sa zrodil Venom.

Vznik tejto postavy sa datuje do roku 1984, čo je v porovnaní so samotným Spider-manom relatívne neskoro. Pomerne rýchlo si však stihla vybudovať silný status, v dôsledku čoho sa dočkala i vlastných komiksových zošitov, kde sa postupne pretransformovala zo záporného charakteru do do pozície akéhosi antihrdinu. Na plátnach kín sa tento nebezpečný symbiont objavil po prvýkrát ešte v roku 200, v snímke Spider-Man 3, kde jeho hostiteľa Eddieho Brocka stvárnil herec Topher Grace. Jeho prvá filmová anabáza však nevyšla úplne podľa predstáv a druhú skutočnú šancu tak dostal až teraz. No sa nedá povedať, že by sa jej chopil nejako zvlášť pevne.

Z dôvodov, že snímka nemohla byť priamo spájaná s Marvel Cinematic Universe, stála pred Sony náročná úloha, ako ho nakrútiť bez prítomnosti Spider-mana, ktorý sa neodmysliteľne spája s Venomovym zrodom. V rámci nej museli nutne pozmeniť celú mytológiu, čo je však zďaleka najmenší problém. Niečo podobné nakoniec bežne aplikuje aj  samotný Marvel, ktorý sa svojimi zošitmi iba inšpiruje a jednotlivé dejové línie, či charaktery prispôsobuje filmovým zákonitostiam a aktuálnym trendom. Venom je však svojim spôsobom až fascinujúca ukážka adaptácie, ktorá doslova zamrzla v čase a súčasné trendy jej zjavne nič nehovoria.

Celá sólovka chvíľami naozaj pôsobí tak, akoby jeho tvorcovia vôbec nesledovali, čo práve beží v kinách. Hoci sa už dávno nepíše začiatok nového milénia, až príliš evokuje dobu, kedy boli komiksové adaptácie ešte v plienkach a sem-tam im to vyšlo a sem-tam zase nie. Na jednej strane je až sympatické, že zápletka sa na prvý pohľad vzpiera istej uniformnosti marvelovskej produkcie, lenže jej priebeh veľmi rýchlo ukáže, v konečnom dôsledku ide o úplne štandardný superhrdinský origin, akých je mnoho. Jediný rozdiel spočíva v tom, že titulný hrdina má drsnejšie reči a občas niekomu mimo záber odhryzne hlavu. No o antihrdinu, ako takého, v tomto podaní naozaj veľmi nejde, nakoľko ani tvorcovia ho tak zjavne neberú. Naopak, jeho praktiky sú po čase brané skoro ako niečo prirodzené, nik sa nad tým až tak výrazne nepozastavuje, nieto ešte aby mal z toho hlavný hrdina, či niekto ďalší, nejakú traumu.

Na to, že má byť Venom jedným z najkomplexnejších komiksových postáv, je vôbec až prekvapivo skratkovitý. Jedna vec je pritom pracovať s funkčnými skratkami, druhá je nechať diváka domýšľať si jednotlivé scény, bez ktorých  zmeny motivácií niektorých postav nepôsobia veľmi uveriteľne. Superhrdinské univerzá treba brať vždy s určitou rezervou a pristúpiť na ich špecifické pravidlá, tu si však naozaj nikto nelámal hlavu ani s výstavbou fikčného sveta, ani  s vymýšľaním komplexnejšej zápletky, ba ani s prekreslením samotných postáv. Tie sú inak sympatické, a vôbec nie zle obsadené, no vyložene čiernobiele a väčšina predstaviteľov tak nemá čo hrať. Zloduch s tvárou Riza Ahmeda zaujme asi len tým, že si v jednom momente vcelku samoúčelne pomáha citátom z Biblie.

Celková nerozhodnosť, akým štýlom poňať finálny výsledok, ešte viac podtrhuje absenciu koncepcie. Zápletka je očividne ladená skôr temnejším spôsobom a nechýba ani niekoľko až hororovo ladených momentov. Hlavný hrdina a jeho mimozemské alter ego však pôsobia, akoby vypadli z iného žánru a takmer neustále hláškujú ako v buddy komédii typu Smrtonosná zbraň. Obzvlášť v prípade Venoma to pritom pôsobí trochu bizarne, no zároveň treba priznať, že vzájomné interakcie tejto dvojice patria k tomu lepšiemu, čo film ponúka. Nezriedka sa na nich totiž dá úprimne zasmiať, a to bez ohľadu na to, či malo ísť o scenáristický úmysel, alebo nie. S týmto každopádne súvisí najväčší klad a tým je výkon Toma Hardyho v hlavnej roli. Akokoľvek sa do roly Eddieho Brocka príliš nehodí, zápletku tiahne čisto svojou prítomnosťou a po snímke To bude boj! znova potvrdzuje, že má na to, aby hral častejšie aj odľahčené úlohy. A je skutočne jedno, či majú byť niektoré scény zámerne vtipné, alebo ide len o vedľajší výsledok snaženia tvorcov.

Režisér Ruben Fleischer v minulosti celovečerne debutoval vydareným Zombielandom, no od tohto momentu to už s ním išlo od deviatim k piatim. Ani scenáristická zostava nepatrí k vyloženým esám, lenže jednu z príčin, prečo film dopadol tak ako dopadol, treba zrejme hľadať aj v samotnom štúdiu a v nekoncepčných zásahoch z hora. No keď už nič iné, snímka aspoň rýchlo ubehne, je pomerne svižná, miestami i príjemne civilná, pričom pochváliť sa dá aj Venomov démonický dizajn a hlas. Len ten výsledok je skrátka až príliš nekonzistentný a v dnešnej dobe i trochu zastaraný.

Venom, USA, 2018
Dĺžka: 112 minút
Réžia: Ruben Fleischer
Scenár: Kelly Marcel, Will Beall, Scott Rosenberg, Jeff Pinkner
Kamera: Matthew Libatique
Strih: Alan Baumgarten, Maryann Brandon
Hudba: Ludwig Göransson
Hrajú: Tom Hardy, Michelle Williams, Riz Ahmed, Jenny Slate, Woody Harrelson, Michelle Lee, Sope Aluko, Reid Scott, Scott Haze, Marc Brandt, Janes McNeill, Wayne Pére, Sam Mendina, Martin Bats Bradford, Fjames Jones, Ellen Gerstein, Ed Moy. James J. Fuertes a ďalší
Distribúcia: Itafilm
Premiéra v SR: 4. októbra 2018
Foto: Itafilm