Súčasná európska a svetová kinematografia promptne reaguje na pálčivé problémy dneška a snaží sa reflektovať našu dobu v snímkach tak umelecky ambicióznych, ako aj prístupnejších širšiemu publiku. Na festivaloch aj v multiplexoch pribúdajú snímky o utečeneckej kríze (Požiar na mori, Mesiac Jupitera), riešia sa problémy rovnoprávnosti sexuálnych menšín (Fantastická žena) alebo žien (Mustang).

Stranou neostávajú ani vojnové konflikty, odohrávajúce sa (prevažne) na blízkom východe (13 hodín: Tajní vojaci z Bengházi), a tu sa k slovu dostávajú aj nové technológie, ako drony (Zabití). Do poslednej sorty patrí aj druhý film autorskej sesterskej dvojice Delphine a Muriel Coulin s názvom  Medzipristátie. Pravda je však o niečo komplikovanejšia, pretože sa prekvapivo neocitáme priamo na bojiskách v afganských púšťach alebo horách, ale v päťhviezdičkovom letovisku na slnečnom Cypre.

Sem sa totiž chodia „dávať psychicky dohromady“ vojnoví veteráni francúzskej armády po tvrdých bojoch za slobodu západného sveta tisícky kilometrov od domova v Afganistane. Ako taká niekoľkodňová terapia s oficiálnym názvom „ozdravný pobyt“ vyzerá a aké má praktické výsledky, to sa dozvieme v priebehu vyše hodiny a pol v spoločnosti členov jednej bojovej jednotky, zloženej z (veľmi) mladých mužov a žien. Hlavnými postavami sú vojačky Marine a Aurore, prinášajúce si spoločne so zvyškom skupiny jednu veľkú traumu z bitky pri Mobayane, kde prišli o život traja ich kamaráti. Psychiatri francúzskej armády však vymysleli špeciálny kurz psychodrámy, keď si vojaci nasadia 3D okuliare a špeciálny program simuluje priebeh boja za pomoci výpovedi konkrétnych svedkov. Technika však nie je ešte tak ďaleko, aby mohla preniesť do takejto podoby aj skutočné obrazy v hlave a pocity v duši. A ako sa začína ukazovať, tento „nedostatok“ môže byť veľkou prekážkou na ceste k bezproblémovému sa začleneniu do každodenného života civilistu vo Francúzsku.

Sestry Colinové sa nevracajú k osudnému dňu pomocou retrospektív, ale využívajú práve každodenné posedenia k odkrývaniu skutočnej pravdy o priebehu boja. V žánri ide rozhodne stále o prístup originálny, aj keď sme niečo podobné videli aj v nedávnom príspevku k balkánskej vojne s názvom Chlapi neplačú. Na pretras sa dostávajú otázky typu „čo by bolo keby“ a „čo mal kto kedy urobiť, aby nedošlo k nešťastiu“ a tie vedú pochopiteľne ku vzájomným výčitkám. Lenže autorským zámerom nebolo odkrývanie histórie konkrétnej udalosti v minulosti, ale dopad celého polročného pobytu na mladé, stále sa ešte morálne vyvíjajúce charaktery. Mladí muži navyše nevideli pol roka ženu bez šatky na hlave a dievčatá na tom nie sú po stránke sexuálneho vybitia o nič lepšie.

Režisérky vytvárajú zasadením deja o prostredia slnečného Cypru vizuálny kontrapunkt k bojovým zónam v Afganistane, tie si však musíme dotvárať v hlave sami podľa výpovedí svedkov. Rozdelený Cyprus však symbolicky slúži najmä ako ukážka diferencií medzi moslimským a európskym svetom. Dej sa zámerne presunie aj na najvrchnejší bod ostrova, kde vidíme stráženú hranicu medzi tureckou a gréckou časťou ostrova. Nejde iba o hranicu v štáte, ale aj o geografickú hranicu medzi Európou a Áziou, čo skvele korešponduje so zámermi tvorcov podtrhnúť významy svojho diela a dať hlbší zmysel aj jeho názvu.

Dej Medzipristátia nie je, aj vzhľadom na rozhodnutie nevyužiť divácky vďačné retrospektívy z bojov, príliš dramatický. Napriek tomu sa naratív pevne drží schémy príčina- následok a obsahuje niekoľko dôležitých a nezvratných posunov vpred. Postavy aktívne reagujú na informácie, ktoré sa dozvedia alebo na udalosti pri pobyte a aj na tak krátkej časovej ploche sa vnútorne vyvíjajú a dochádzajú k jasným záverom. Že je príbeh najmä v prípade dvoch hlavných hrdiniek uveriteľný, môže pevné ženské režijné vedenie a, samozrejme, aj solídne výkony Ariane Labedovej a Soko ako Aurore a Marine. Medzipristátie prvoplánovo nekontrastuje svojou komornosťou k vojnovým výpravným snímkam o súčasných vojnových konfliktoch, skôr ich svojim zacieleným na psychológiu postáv a témou ako sa vojak po návrate vysporiada s hrôzami, ktoré zažil, vhodne dopĺňa. Ponúka viacero podnetov na zamyslenie, vrátane toho najzákladnejšieho, aký to malo celé zmysel. Všetko je však divákovi podávané decentne, inteligentne a režisérky divákovi takpovediac netlčú anti-militantné posolstvo násilne do hlavy a nechávajú mu priestor na vytvorenie si vlastného názoru.

Medzipristátie (Voir du pays), Francúzsko, Grécko, 2016
Dĺžka: 102 minút
Scenár a réžia: Delphine Coulin, Muriel Coulin
Kamera: Jean-Louis Vialard
Strih: Laurence Briaud
Hrajú: Soko, Ariane Labed, Ginger Roman, Karim Leklou, Andreas Konstantinou, Makis Papadimitrou, Alexis Manenti, Robin Barde, Sylvain Loreau, Jérémie Laheurte, Damien Bonnard, Jean-Yves Jouannais, Pierre Devérines, Kevin Delta a ďalší
Distribúcia: Film Europe
Premiéra v SR: 26. apríla 2018
Foto: Film Europe