Jeana-Luca Godarda, jedného z najvýraznejších postáv francúzskej „novej vlny“ (nouvelle vague) hádam netreba osobitne predstavovať. Čo však z neho urobil búrlivý rok 1968 to je už menej známe. Oscarový francúzsky režisér Michel Hazanavicius nakrútil podľa autobiografického románu jeho manželky Anne Wiazemsky Rok potom (Un an après) snímku Obávaný, ktorá sa uvádza aj pod druhým názvom Godard moja láska.

 S Jeanom-Lucom Godardom (1930) sa zoznamujeme v období, keď nakrúca film Číňanka a hlavnú rolu v ňom hrá jeho druhá manželka Anne Wiazemsky (vnučka spisovateľa a dramatika Françoisa Mauriaka, laureáta Nobelovej ceny). Film mal rozporné kritiky a režiséra sa to veľmi dotklo. Navyše v tom období, keď sa bláznivo zamiloval do Anne, takisto vášnivo sa stal militantným maoistom. Najväčší vplyv na neho mal maoistický študent Jean- Pierre Gorin (Félix Kysyl) a možno aj on bol tak trochu hrobárom jeho sľubne sa začínajúceho manželstva. Godard úplne podľahol atmosfére roku 1968, začal sa obklopovať rovnako zmýšľajúcimi ľuďmi, úplne sa radikalizoval, dokonca svoju revoltu voči systému doviedol ad absurdum, že aj revoluční študenti ho mali plné zuby. Slávny tvorca táral nezmysly, nikto mu nerozumel a ani sám nevedel čo chce. Dočítala som sa, že „Godard sa spojil so špecifickou revolúciou a používal konzistentnú revolučnú rétoriku.“ No len nikto jej nerozumel, najmenej on sám. A tak sa aj správal. Geniálny režisér, tvorca nezabudnuteľných filmov ako Na konci s dychom, Žena je žena, Žiť svoj život, Bláznivý Petríček, úplne zavrhoval túto svoju tvorbu a vydal sa nejakou čudnou revolučnou cestou. Medzitým  miloval a ničil svoju ženu neopodstatnenou žiarlivosťou, povadil sa s každým s kým sa len dalo, pourážal Bernarda  Bertolucciho a Marca Ferrriho, pohádal sa s priateľmi, až kým o všetkých neprišiel. Dá sa povedať, že väčšie šťastie mala jeho prvá žena, francúzska herečka Anna Karina (vo filme sa nespomína), ktorú toto bláznivé obdobie už nezastihlo. No Anne Wiazemsky (1947-2017) si toho užila neúrekom.

Snímka Michela Hazanaviciusa (1967, Oscar za Umelca) sa sústreďuje len na obdobie, ktoré prežil s Annou. Obdivovala Jeana-Luca, neprekážali jej ani protesty rodiny, viem si predstaviť, ako z tohto zväzku bol "nadšený" konzervatívny Mauriak, mladá žena si nedala povedať. Bezvýhradne prepadla jeho čaru. Zbožňovala ho a milovala. Až do chvíle, keď jej nezačal ničiť život. Vzali sa v roku 1967, manželstvo trvalo do roku 1970, ale rozviedli ich až v roku 1979. Kríza začala už v dramatickom roku 1968, keď sa Godard rozhodol zrušil festival v Cannes, dokázal zmobilizovať ostatných, čo sa mu za pomoci podobných horkokrvných tvorcov aj podarilo. Anne sa toho divadla nezúčastnila a rozhodla sa prijať úlohu vo filme Marca Ferreriho. Manžel bol proti a odcestoval do Československa nakrútiť dokument Pravda. Film som nevidela, ale vraj v ňom schvaľuje okupáciu. Bravo! Len pre úplnosť Anne Wiazemsky hrala ďalej vo viacerých filmoch, ale stala sa známou aj ako spisovateľka, zomrela na rakovinu ako 70- ročná.

Michel Hazanavicius, tvorca filmov La classe américaine, Umelec (Oscar), Agent 117, OSS 117: Stratený v Riu, Neverníci, celkom tohto popleteného génia neodsúdi, dáva možnost aj s humorom sa pozrieť na jeho nezmysly. Úlohu zveril už skúsenému Louisovi Garrelovi (1983), ktorý sa úspešne ujal tejto roly. Zdôraznil po prvé Godardovú posadnutosť filmom. Aj keď vyhlasuje, že s ním nechce mať nič spoločné, kameru z rúk nepustí a nakrúca rozvášnený dav v parížskych uliciach. Po druhé dostatočne zdôraznil jeho črtu pózera, človeka, ktorý vždy musí mať pravdu, nikoho nepustí k slovu, hlása nezmysly bez zastavenia, do úmoru. Jeho Godard bol v tom období otravný, odporný, ale zároveň poľutovaniahodný. Kam vstúpil tam niekoho vyprovokoval, pochopiteľne vyfasoval bitku, radosť z neho mali  len optici, neustále si chodil po nové okuliare. Herec vierohodne zobrazil jeho posadnutosť, rozorvanosť a nepochopiteľnú premenu v revolucionára. Revolucionára, ktorý chrlí svoje sentencie v rýchlom slede, ale konkrétne odpovedať nevie. Priama otázka ho privedie do rozpakov. Akoby priveľa prečítal a neustále citoval. Dostatočne zdôraznil aj jeho posadnutosť Annou, ktorú jeho žiarlivosť privádza zo začiatku do rozpakov, neskôr až do opovrhnutia. Anne Wiazemsky si zahrala mladá a krásna francúzsko – americká herečka Stacy Martin (1991). Anne v jej podaní je predovšetkým milujúca žena, ktorá s obdivom sleduje zo začiatku nepochopiteľné výbuchy svojho muža, považuje ho za mimoriadne talentovaného, čo aj bol, ale nakoniec, keď jej zo dňa na deň zužuje životný priestor, v ktorom sa už až ťažko dýcha, zvíťazí pud sebazáchovy. Potrebuje vzduch a tomu sa jej pri Godarovi dostáva pramálo. Zo všetkých síl sa ho snaží pochopiť a podporiť, ale bez úspechu. Keď sa pohár naplní, rázne sa rozhodne. Jej kreácia je sympatická, ale popri Garrelovi, ktorý má veľký priestor na rozohratie svojej šialenstvom posadnutej postavy, nemala až  toľko možností, no zvládla to so cťou.

Snímka Obávaný alebo Godard moja láska, je ďalším zo životopisných filmov, ktorý divákovi priblíži rozporuplné osobnosti filmového umenia. Zachytáva, ako som už spomenula, len krátky úsek zo života veľkého režiséra, no napriek tomu veľa vysvetlí. Žiaľ, filmy, ktoré Godard nakrútil, kým neprepadol čudnej, popletenej interpretácii marxizmu či maoizmu, navždy ostanú v zlatom fonde svetovej kinematografie, ani neskôr sa réžie nevzdal, nerealizoval vyslovené nepodarky, na to je príliš talentovaný, ale svoje začiatky už neprekonal. Odbočka na teritórium, v ktorom si nebol celkom istý, mu neprospela. A to sa Hazaniaviciusovi možno úmyslene, možno náhodou, podarilo zachytiť. Vďačí za to aj hlavným predstaviteľom, najmä Garellovi, ale tiež výstižnej a pôsobivej kamere Guillauma Schiffmana, ktorý zachytil atmosféru doby.

P.S. To by mi nikdy nebolo napadlo. Včera (12.4.) zverejnili zoznam súťažných filmov v Cannes. A hádajte kto je v hlavnej súťaži? Snímka toho, kto sa zaslúžil pred polstoročím o zrušenie festivalu,  87-ročného Jeana-Luca Godarda Le livre d´image. Možno príjemne prekvapí...

Obávaný (Le redoutable / Godard mon amour), Francúzsko,  2017
Dĺžka: 107 minút
Scenár a réžia: Michel Hazanavicius (predloha Anne Wiazemsky)
Kamera: Guillaume Schiffman
Strih: Anne-Sophie Bion, Michel Hazanavicius
Hrajú: Louis Garrel, Stacy Martin, Bérénice Bejo, Micha Lescot, Grégory Gadebois, Félix Kysyl, Arthur Orcier, Marc Fraize, Romain Goupil, Guido Caprino, Emmanuele Aita, Jean-Pierre Mocky a ďalší
Distribúcia: Film Europe
Premiéra v SR: 12. apríla 2018
Foto: Film Europe