Francúzsky film Vnútorné slnko má dva nesporné  bonusy: Pekný metaforický názov a výbornú  hlavnú hereckú predstaviteľku Juliette Binoche. Žiaľ, všetko ostatné je diskutabilné. Uznávaná francúzska režisérka Claire Denis ho nakrútila podľa vlastného  scenára (spolu s Christine Angot).

Ako inšpirácia jej vraj poslúžila kniha Fragmenty milostného diškurzu od filozofa a lingvistu Rolanda Barthesa. Nuž a výsledok je naozaj „diškurz", v ktorom prevláda záplava slov nad dejom či filmovými obrazmi natoľko, že to ibčas pripomína rozhlasovú hru. Protagonistkou príbehu je maliarka Isabelle (Juliette Binoche), rozvedená matka desaťročnej dcéry. Napriek zrelému veku si udržala  mimoriadny pôvab, ale jej hlavným problémom je neschopnosť nájsť tú pravú lásku. Už úvodná sexuálna scéna však naznačuje, že si vyberá, ako sa zdá, nevhodné typy, napríklad ženatých, egocentrických a egoistických mužov. Dialógy s nimi môžu vyvolať neraz úškrn, či až smiech, keď  vidíme, ako si postarší bankár neustále dokazuje svoju „nadradenosť“ šikanovaním iných, alebo  mladý herec rozohráva  naučenú „zvádzaciu techniku“ a zároveň sa úzkostlivo vyhýba tomu, aby sa nedajbože nezaplietol do vzťahu. Nápadníkov má Isabelle dosť a divák si nie je celkom istý, či si občas nepletie potešenie zo sexu s tým, čo ona nazýva „zamilovanosť“, keď sa im až pričasto a prirýchlo vrhá do náručia. Navyše všetko hneď slovne rozoberá so svojimi priateľmi, rieši aj otázku „triednej“ vhodnosti a spoločenského postavenia partnera, veď sa pohybuje v  tzv. umeleckom prostredí, ale siete rozhadzuje aj inde a podobne. Niekedy sú rozhovory trapné, niekedy smiešne, ale väčšinou dosť banálne a zbytočné.  

Po istom čase však  dialógy „o ničom“ začnú diváka nudiť. Nuž a našinca môže iritovať aj skutočnosť, že Isabelline citové problémy sú vlastne svojím spôsobom pseudoproblémy, rovnako ako jej  trápenie a opakujúce sa záchvaty plaču. Je predsa zdravá, pekná, nemá starosti s peniazmi, nepracuje pre obživu, len občas akoby z vnútorných pohnútok vo svojom ateliéri. Má veľa priateľov, dobre vychádza aj s exmanželom, ktorý sa asi o ich dcéru stará viac ako ona, lebo o dieťati počujeme iba okrajovo a iba raz sa mihne na plátne. Isabelle rieši vlastne iba samú seba a svojich milencov. Aj to dosť hystericky a dokonca za pomoci pochybného ezoterického „guru“ (Gérard Depardieu), čo je pri modernej žene dosť prekvapujúce, ale určite sa stáva. Veď zamilované ženy v istom veku nadšene vyhľadávajú rôzne veštice. Jeho záverečný monológ o hľadaní „vnútorného slnka“ v človeku samotnom má síce peknú ideu, ale  sú to, vyjadrené známou shakespearovskou ironizujúcou skratkou, iba „slová,slová,slová“.
Vôbec, Vnútorné slnko je pre mňa asi najuvravenejší a vo výslednej podobe aj najneuspokojúcejší  film aký som v poslednom čase videla. Hľadanie pravej lásky je však večná téma, a tak možno napriek všetkým výhradám, osloví  tento titul nielen priaznivcov francúzskeho filmu, ale aj tých, ktorí  túžia nájsť „vnútorné slnko“.

Vnútorné slnko (Un beau soleil intérieur)
Francúzsko, 2017
Dĺžka: 94 minút
Réžia: Claire Denis
Scenár: Claire Denis, Christine Angot
Kamera: Agnés Godard
Hudba:Guy Lecome
Hrajú: Juliette Binoche, Gérard Depardieu, Valeria Bruni Tedeschi, Nicolas Duvauchelle, Josiane Balasko, Xavier Beuavois, Alex Descas, Bruno Podalydes, Paul Blain, Philippe Katerine, Laurent Grévill, Sandrine Dumas a ďalší
Distribúcia: ASFK
Premiéra v SR: 12. apríla 2018
Foto: ASFK