Keď na tohtoročnom Art Film Feste v Košiciach získala Modrého anjela za réžiu nemecká filmárka Valeska Grisebach, porota ocenila na jej Westerne kolektívny portrét skrývajúci osobný príbeh, citlivú sociálnu a psychologickú analýzu medziľudských vzťahov a podnecovanie k zamysleniu o našom mieste v Európe. Film súťažil aj v Cannes v sekcii Un certain regard a premietli ho aj v rámci prehliadky Be2Can.

Valeska Grisebach (1968), rodáčka z Brém, zatiaľ nakrútila iba tri filmy (okrem súčasného Moja hviezda a Túžba), ktoré spája zápas všedných hrdinov o nájdenie vlastnej identity a vcelku banálny príbeh so všeobecným dosahom, no už si vytvorila osobitnú režijnú koncepciu a civilný rukopis, ktoré ju odlišujú od iných filmárov. Vo svojom najnovšom diele Western, ku ktorému si ako zvyčajne napísala scenár, ukazuje partiu nemeckých robotníkov, ktorí prichádzajú do zabudnutého horského kúta  Bulharska (nakrúcalo sa v lokalite Petrelik v oblasti Blagoevgradu), aby tu v ťažkých podmienkach postavili vodnú elektráreň. Ich úsilie naráža na mnohé prekážky (horúčavu, nedostatok vody a štrku), no predovšetkým na nedôveru miestnych obyvateľov, z ktorých tí starší ešte nezabudli na tunajší pobyt nemeckých vojakov počas Druhej svetovej vojny. Vyčkávanie, ako sa situácia vyvinie, komplikuje aj istá nadradenosť nemeckých robotníkov nad bulharskými vidiečanmi, prejavujúca sa v sporadických hláškach o dedine ako „Balíkove“, o tunajšom pobyte ako o „cúvaní do minulosti“. Nemci si postavia za dedinou malý tábor, nad ktorým vyvesia svoju vlajku. „Konečne sme späť, hoci to trvalo!“ znie jeden z nesympatických šovinistických názorov. V tejto situácii nečudo, že ľady nedôvery sa lámu veľmi ťažko, najmä ak z nemeckej strany niet ochoty podať ústretovú ruku.

Jedinou výnimkou je samotár Meinhard (Meinhard Neumann), muž bez domova a rodiny, ktorý zatiaľ nikde nezakotvil a do Bulharska prišiel, aby si zarobil. Outsider v nemeckom kolektíve, ktorý vedie sebavedomý mačo Vincent (Reinhardt Wetrek), sa postupne zbližuje s dedinčanmi, čím sa zákonite vzďaľuje od svojej stavbárskej partie, ktorá mu to zazlieva. V snahe predstaviť sa pred novými kamarátmi v čo najlepšom svetle, začne si vymýšľať, že má za sebou dobrodružnú minulosť ako legionár, ktorý prešiel Afganistanom i Afrikou. Spočiatku mu dobromyseľní a do istej miery naivní dedinčania  veria a obdivujú ho,  no keď zistia, že ich oklamal, dajú mu to jednoznačne najavo, a tak v závere filmu zostáva opäť sám. Sám v dave zabávajúcich sa ľudí, medzi ktorých sa opäť skúša nemotorným tancom zaradiť, lebo túžba niekam patriť je silná.

Režisérka Valeska Grisebach nazvala svoj tretí film Western a skutočne používa niektoré prvky (klišé) tohto žánru, no vzápätí ich narúša, čím prekvapuje diváka a nenapĺňa jeho tradičné očakávania. Nemeckí robotníci prichádzajú  z vyspelej civilizácie do zabudnutého kúta Bulharska, aby tamojším obyvateľom výstavbou elektrárne pomohli, ako káže žáner, no v skutočnosti im komplikujú život – kradnú im vodu, pohŕdajú  nimi. V centre príbehu stoja dve silné osobnosti, ktorých vzťah by mal vyvrcholiť konfliktom. Robotník Meinhard a stavbyvedúci Vincent spĺňajú tieto predpoklady len čiastočne. Predovšetkým nie sú jednoznačne definovaní na škále dobrý – zlý. Meinhard je ústretový voči dedinčanom, snaží sa im pomáhať a byť k nim spravodlivý, ale klame ich rozprávaním o svojej hrdinskej minulosti. Vincent je typický atraktívny chlap vedomý si svojej sily i príťažlivosti, ale práve ho v Nemecku opustila priateľka a ani u vidieckych dievčat nemá pre svoju aroganciu veľký úspech. Hoci mnohé epizódy naznačujú konflikty medzi týmito dvomi charaktermi, k veľkému dramatickému zápasu nedôjde. Vo filme celkove je niekoľko drobných šarvátok, vyplývajúcich z jazykových, kultúrnych, sociálnych a skúsenostných bariér oboch táborov, no tie sa zväčša urovnajú zmierlivo, na čom má zásluhu najmä Adrian (Syuleyman Alilov Letifov), najvýraznejší predstaviteľ dedinskej society, rozumný a pokojný muž, tolerantný voči slabostiam iných. Je v ňom životná múdrosť, ku ktorej ostatní ešte nedospeli.

Do súkromnej sféry hrdinov pri ich hľadaní miesta v živote patrí aj vzťah oboch sokov k jednej žene, šarmantnej Vyare (Vyara Borisova), ktorá už päť rokov žije v zahraničí, hovorí po nemecky, ale do rodnej dediny sa z túžby po domove pravidelne vracia, čo Meinhard,  ktorý sa necíti doma nikde, nevie pochopiť. Paradoxne – pri Vyare je úspešnejší on, no jednorazová erotická epizóda zrejme nebude mať pokračovanie. Film však svojou tematikou presahuje úzky rámec príbehu, ktorý pars pro toto ukazuje neľahké problémy, akými Európa v súčasnosti prechádza v súvislosti s utečeneckou krízou, nezamestnanosťou, zaostalosťou mnohých regiónov i celých krajín, nedostatočným prenosom informácií. Núti premýšľať o našom kontinente ako o výrazne diferencovanom, civilizačne, kultúrne, jazykovo, nábožensky rôznorodom spojení krajín, ktoré len ťažko nachádzajú spoločný cieľ a spoločnú reč, o spoločných a všetkým prospešných riešeniach nevraviac. Nemeckým  robotníkom sa nepodarilo začleniť do dedinskej spoločnosti, iba ak na chvíľu a pod vplyvom rakije, obaja ústrední hrdinovia sú na konci rovnako osamelí ako na začiatku. Aká je teda perspektíva vybudovania európskeho superštátu?

Kameraman Bernhard Keller snímal film akoby dokumentárnym spôsobom, čo najvýraznejšie vidieť pri zaznamenávaní všedného dňa v bohom zabudnutej dedine, ktorá ožíva až večer pri poháriku, i v nemeckom tábore, kde drinu uprostred horúčavou rozpálených kameňov striedajú podvečerné chvíle oddychu s nevyhnutnou cigaretou a pivom v ruke. Ubíjajúca každodennosť kontrastuje s majestátnou prírodou, do ktorej človek tak nemilosrdne zasahuje. Metaforou tohto nerozvážneho vzťahu je príbeh krásneho bieleho koňa, ktorý jednému hrdinovi poskytuje radosť, druhému iba dopravný prostriedok, smerujúci k zániku.  

Tematikou, prostredím, postavami, príbehom, dialógmi plnými drsných replík je Western typický mužský film. Napísala a nakrútila ho však žena. Jej danosti sa prejavili v hlbokom prieniku do psychológie postáv, v empatii, sprevádzajúcej ich hľadanie vlastnej identity, v jemnosti detailov, ktoré naznačujú vnútorné drámy jednotlivcov, a napokon aj vo výbere a vedení interpretov, vytvárajúcich nie vždy sympatické, pochybujúce i mýliace sa, ale vždy realistické, presné ľudské charaktery. Hra so žánrom i divákom je bonus navyše. Porota v Košiciach mala šťastnú ruku. Dúfajme, že na štvrtý film Valesky Grisebachovej nebudeme musieť čakať ďalších jedenásť rokov...

Western, Nemecko, Bulharsko, Rakúsko, 2017
Dĺžka: 119 minút
Réžia a scenár: Valeska Grisebach
Kamera: Bernhard Keller
Strih: Bettina Böhler
Hrajú: Meinhard Neumann, Reinhardt Wetrek, Syulyeman Alilov Letifov, Vyara Borisova, Veneta Fragnova, Waldemar Zang a ďalší
Distribúcia: Film Europe Media Company – Be2Can 4
Premiéra v SR: 19. októbra 2017
Foto: Film Europe MC