Tohtoročný Medzinárodný festival filmových klubov Febiofest otvoril začiatkom marca film Baba z ľadu známeho a medzinárodne oceňovaného českého režiséra a scenáristu Bohdana Slámu (1967). Nakrútil ho v česko-slovensko-francúzskej  koprodukcii ako svoj piaty autorský film.

V hereckom obsadení, podobne ako v jeho predchádzajúcich tituloch Divoké včely (2001), Štěstí (2005), Venkovský učitel (2008) a Čtyri slunce (2012) nechýba skvelá slovenská herečka Zuzana Kronerová (1952). Teraz však v hlavnej úlohe vdovy Hany, ktorej život sa zúžil na starostlivosť o synov a ich rodiny. Každú sobotu sa u nej schádzajú na  slávnostnom rodinnom obede a cez týždeň im pomáha v ich  domácnostiach, nakupuje, varí, stará sa o vnúčatá. Vďaky sa však nedočká. Štyridsiatnici – podnikateľ Ivan (Václav Neužil) a pracovník v múzeu Petr (Marek Daniel) sa síce riadia odlišnými životnými zásadami, ale zhodujú sa v tom, že matkinu pomoc považujú za samozrejmosť. Sebecky nechápu, že aj  žena v šesťdesiatke má právo na vlastné záujmy. Pobúrene reagujú, keď chce ísť na výlet s priateľmi: „My  ti nestačíme?.  Alebo sa čudujú, že odmieta predať vilu a odísť do penziónu pre seniorov iba preto, aby Petr nemusel predať svoju zbierku vzácnych kníh, a tak splatiť narastajúce dlhy. Náhodné stretnutie pri prechádzke na brehu Vltavy so svojráznym Broňom (Pavel Nový) a komunitou otužilcov, v ktorej sa pohybuje, je pre ňu zrazu  šancou nielen na nový vzťah, ale aj na nový život bez stereotypu sebaobetovania.

I keď je hlavnou líniou príbeh ženy, ktorá  túži po slobode a láske, zaujímavé sú aj vedľajšie línie ľudí okolo nej. I keď sú to motívy skôr iba naznačené a nie vždy dotiahnuté. Napríklad, istá nezrelosť mužov okolo nej, ktorým postupne krachujú rodinné vzťahy a oni nie sú schopní konať ako zrelí muži, ale infantilne sa skrývajú za neuskutočniteľné sľuby, ponárajú sa do sebaľútosti a obviňovania druhých, či jednoducho utečú pred problémami. Alebo otázka výchovy, ktorú rodičia očividne nezvládajú. Pôsobivá je scéna, v ktorej  malý Ivanko (výborný detský herec Daniel Vízek) ruší pri obede všetkých svojou elektronickou zábavkou a nereaguje na príkazy rodičov, alebo pasáž, kde  synovu  agresivitu voči starej  mame rieši otec povzdychom, že s ním budú musieť zájsť k psychológovi. Prípadne časť, kde divák vidí ukážku „šikany“ spolužiakov voči Ivankovi a na rozdiel od rodiny pochopí dôvody jeho správania.
Len náznakovo je načrtnutý motív Haninych neviest. Prehnaná úzkostlivosť a istý snobizmus Ivankovej matky posadnutej biopotravinami (Tatiana Wilhelmová) a až sterilnou hygienou, či zúfalstvo a odriekanie matky dvoch Petrovych dcérok (Petra Špalková), ktorá musí riešiť základné existenčné problémy zoči-voči exekúcií. Zaujímavé sú pasáže, v ktorých Broňa pomáha malému Ivankovi nadobudnúť stratené sebavedomie, brániť sa okoliu, jeho i Hanu  zasväcuje do abecedy otužovania a zároveň upevňuje vzťah medzi starou matkou a vnukom.

Problematickejšie je to s intímnymi  scénami Hany a Broňu. Najmä s ich estetickým vyznením. Ešteže má scenárista a režisér v jednej osobe zmysel pre humor. Svoju úlohu odľahčujúceho prvku zohráva neraz „depresívna“ sliepka Adela, ktorú Broňa vláči ustavične so sebou. Nadchýna deti, ale pre dospelých je priam"skúškou charakteru". Mimochodom,  jej reálna predstaviteľka vraj počúva na meno Lucka a je vycvičenou zvieracou herečkou.

Celkove zaujmú diváka reportážne nasnímané pasáže z prípravy či pretekov otužilcov a vôbec téma a vplyv tohto športu na zdravie i život vôbec. Navyše, je tu aj metaforický rozmer. Voda ako niečo magické, čo očisťuje, oslobodzuje. Metaforicky vyznieva aj samotný názov filmu. Hana bola zamrznutá v nefungujúcom, chladnom prostredí a zohriala sa až v ľadovej vode. Už v úvode  ešte nevidíme žiadny obraz, ale už  počujeme zvuky: Hana bojuje svoj každodenný súboj s kotlom, pokúša sa márne vykúriť vilu. Potom ju zmrazujú necitlivé poznámky rodiny. Broňov štýl života ju svojím spôsobom prebúdza z ľadového spánku k revolte a ceste k istej forme života slobodného človeka.

Bohdan Sláma  sa mohol spoľahnúť na osvedčený a zohratý tím spolupracovníkov. Kamera Marka Diviša, zvuk Michala Holubca a strih Jana Daňhela umocňujú skvelé herecké výkony aj v najmenších úlohách. Základom je však, že napísal a realizoval pozoruhodný, psychologicky prepracovaný scenár s výborne zachytenými  charaktermi i životnými situáciami a nedal sa zviesť možnosťou rozprávkového „happy endu“. Ponúka síce katarziu, nádej, ale  divák chtiac-nechtiac začína pochybovať, či sloboda prinesie hrdinke aj šťastie. V každom prípade vznikol dobrý film, ktorý sa oplatí vidieť. Mimochodom, film vybrali aj na prestížny festival Tribeca, kde nás bude reprezentovať v apríli.

Baba z ľadu (Bába z ledu), Česko,  Slovensko, Francúzsko, 2017
Dĺžka: 107 minút
Réžia Bohdan Sláma
Scenár: Bohdan Sláma
Kamera: Marek Diviš
Architekt: Jan  Vlasák
Strih: Jan Daňhel
Zvuk: Michal Holubec
Hrajú: Zuzana Kronerová, Pavel Nový, Daniel Vízek, Václav Neužil, Tatiana Vilhelmová, Petra Špalková,  Marek Daniel, Alena Mihulová a ďalší
Distribúcia: ASFK
Premiéra v SR: 2. marca 2017
Foto: ASFK