Niekoľko dní po svojom dvojnásobnom oscarovom triumfe – Cene za najlepší pôvodný scenár a Cene pre herca v hlavnej úlohe – prichádza do slovenských kín tretí film režiséra a scenáristu Kennetha Lonergana Miesto pri mori, ktorý vznikol v nezávislej produkcii a zaznamenal už úspech na Zlatých glóbusoch i cenách Britskej filmovej akadémie BAFTA. Aj vzhľadom na oficiálne ohodnotenia sú očakávania divákov značné, ktovie, či sa naplnia bezo zvyšku.

Kým v dvoch predchádzajúcich filmoch, v debute Na mňa sa môžeš  spoľahnúť (2000) a v dráme Margaret (2011) boli ústrednými postavami ženy, v Mieste pri mori sa scenárista a režisér Kenneth Lonergan sústredil na osud muža. Autorom pôvodného nápadu bol Matt Damon, uvažujúci nad príbehom, v ktorom okamih zaváhania zničí človeku celý život. Sám plánoval film režírovať a vytvoriť v ňom hlavnú postavu, no nakoniec sa uspokojil – vraj z časových dôvodov – s postom jedného z producentov.

Ústrednou postavou dojímavého príbehu s tajomstvom je štyridsiatnik Lee Chandler (Casey Affleck, mladší brat populárnejšieho herca a režiséra Bena, švagor hereckého kolegu Joaquina Phoenixa). V prvých minútach filmu ho vidíme usmiateho a šťastného na lodi so starším bratom Joeom (Kyle Chandler) a malým synovcom Patrickom ( v dospievaní ho hrá Lucas Hedges), ktorého si doberá žartovaním o žralokoch a vypytuje sa ho, koho by si vybral, keby mal voliť medzi ním a otcom, netušiac, že provokuje osud. Z rybárskej idylky sa ostrým strihom ocitneme v zasneženom Bostone, kde zamračený Lee pracuje ako domovník a údržbár v niekoľkých obytných domoch, bývajúc v jednej pivničnej miestnosti. Je to nekomunikatívny, osamelý muž s agresívnym správaním voči nájomníkom, ktorý sa občas opije a následne aj pobije v miestnej krčme. Vidieť, že stratil chuť do života a jeho jediným verným spoločníkom je depresia.

Divák je zvedavý, čo ho tak diametrálne zmenilo. Scenárista Kenneth Lonergan, ktorý je aj úspešným dramatikom (jeho divadelná hra The Waverly Gallery bola nominovaná na Pulitzerovu cenu), premyslene dávkuje informácie, ktoré viedli k zásadnému obratu v hrdinovom živote. Nerozpráva jeho príbeh lineárne, ale komplikuje ho častým používaním flashbackov, ktoré tiež nie sú zoradené chronologicky, čo najmä spočiatku vyžaduje zvýšenú divácku pozornosť. Hoci z istých náznakov sa dá vytušiť, že pred rokmi došlo k rodinnej tragédii, až v polovici filmu sa ozrejmí, o čo konkrétne išlo, aký obrovský bol rozsah katastrofy a podiel viny nešťastného Leea.

Hlavnou prednosťou scenára sú psychologicky prepracované postavy, ktorých charaktery stoja v protiklade. Kým Joe Chandler je rozvážny, spoľahlivý muž, ktorý sám vychováva syna a stará sa aj o mladšieho brata, Lee je ľahtikár, ktorého najviac zaujímajú kamaráti a pitky, na ktorých nechýbajú ani drogy. Vidieť, že ešte nedozrel na manželstvo a tri deti, všetko berie na ľahkú váhu, zdá sa, že necíti žiadnu zodpovednosť za ľudí, ktorí sú s ním spojení. Rodinná tragédia to všetko zmení. No na Leea čaká ešte jedna skúška. Po náhlej smrti brata, ktorý trpel nevyliečiteľnou srdcovou chorobou, sa zo závetu dozvedá, že sa stáva poručníkom svojho šestnásťročného synovca. Patrick je tiež jeho protikladom. Oproti nekomunikatívneho strýkovi je veľmi spoločenský, medzi spolužiakmi, najmä dievčatami, obľúbený, veselý, zhovorčivý a vtipný. Je pochopiteľné, že medzi takýmito protikladnými osobnosťami vznikajú neustále konflikty. Lee nedokáže žiť v Manchestri, mestečku, kde mu všetko pripomína jeho životné zlyhanie a ktorého obyvatelia sa naňho stále dívajú odsudzujúco, preto sa chce aj s Patrickom vrátiť do Bostonu. Synovec sa tomuto riešeniu bráni, dôvodiac, že tu má priateľov, hokejový aj basketbalový team, hudobnú skupinu a dve frajerky, na ktorých si práve overuje svoju sexuálnu príťažlivosť. Táto línia rozprávania vnáša do pochmúrneho príbehu potrebné odľahčenie a humor, na druhej strane ňou scenárista odbieha od hlavnej témy a predlžuje minutáž filmu.

Príbeh sa odvíja v pomalom tempe, akoby kopíroval správanie hlavného hrdinu. Lee je málovravný a aj tých niekoľko replík vyslovuje pomaly, s pauzami, akoby musel každé slovo zo seba vypáčiť, čo pôsobí až ťažkopádne. Herecké majstrovstvo Caseyho Afflecka, ktorý dostal za svoj výkon Zlatý glóbus, Cenu BAFTA a zaslúženého Oscara, spočíva práve v tom, že dokáže svoje komplikované pocity vyjadriť bez slov, mimikou, pohybom očí či odvrátením pohľadu, zovretím pier a zriedkavým náznakom úsmevu. Vidieť, že je to uzavretý, zlomený človek, ktorý sa ešte nevyrovnal s pocitom viny za rodinnú tragédiu, o ktorej sa nedokáže zhovárať s nikým. O to pôsobivejšia je scéna jeho stretnutia s bývalou manželkou Randi (presvedčivá Michelle Williams), ktorá sa snaží vytesniť z mysle tragédiu spred rokov, ospravedlňuje sa Leeovi za kruté slová, ktorými ho obvinila, a nečakane odhalí svoje pretrvávajúce city, napriek tomu, že má novú rodinu a dieťa. Leeovi je táto situácia trápna, no zoči-voči exmanželkinej otvorenosti po prvý raz priznáva, že sa cíti vnútorne prázdny, že je vlastne citovo mŕtvy muž. Je zrejmé, že kým si sám neodpustí, nedokáže sa vrátiť do normálneho života. V Manchestri sa to určite nestane – spomienky a nevraživosť tamojšej komunity (s výnimkou priateľa Georgea v podaní C.J. Wilsona) sú príliš silné. Joeov pokus dať dokopy Leea s Patrickom, nadviazať na ich niekdajší kamarátsky vzťah a tým pomôcť obom prekonať smútok zo smrti a samotu, má svoje limity. Miesto pri mori je nezávislý film a k žiadnemu hollywoodskemu happy endu v ňom nedôjde, hoci istý prísľub do budúcnosti, akýsi náznak nádeje tu je. Presne tak, ako  keď sa pochmúrna zima láme do sviežej jari, čo je obdobie, v ktorom sa filmový príbeh odohráva.

Vhodným partnerom Caseyho Afflecka bol dvadsaťročný Lucas Hedges, ktorý suverénne zvládol úlohu o štyri rokmi mladšieho teenagera Patricka. Mladý herec sa už oťukal napríklad v dvoch filmoch známeho režiséra Wesa Andersona a určite sa presadí aj v budúcnosti. Jeho hrdina má prirodzený šarm, sebavedomie, humor a vlastný pohľad na svet. Svoj smútok za otcom nedáva okate najavo, hoci je zrejmé, že ho smrť zasiahla veľmi bolestne, veď od detstva bol naňho silne naviazaný, keďže matka – nespoľahlivá alkoholička (Gretchen Mol) rodinu opustila. (Mimochodom, stretnutie po rokoch a trápna večera s polepšenou matkou v prítomnosti jej nového partnera, prísneho katolíka Jeffreyho v disciplinovanej interpretácii Matthewa Brodericka, patrí medzi tie majstrovské scény, kde sa slovo míňa s konaním a výrečnejšie ako dialógy sú jemné detaily.) Presvedčivo je zobrazené pomalé, namáhavé, konfliktné a obojstranne opatrné zbližovanie Leea s chlapcom, ktoré nemá idylické, ale životne vierohodné vyústenie.

Dráma Miesto pri mori sa odohráva v malom rybárskom mestečku, ktorého atmosféru sa režisér snažil využiť na dokreslenie charakterov hlavných postáv: všetci sú vášniví rybári, stará loď, ktorá nesie meno po matke bratov, hrá aj v príbehu Patricka a Leea dôležitú úlohu. Kameraman Jody Lee Lipes sa prednostne zameriaval na hereckú akciu a detaily tvárí interpretov, no presvedčivo zachytil aj predjarnú atmosféru prímorského mestečka a pôvab zakotvených lodiek v prístave, používajúc tlmenú oceľovo modrú farebnosť. (Nakrúcalo sa od konca februára do začiatku mája 2015 v niekoľkých lokalitách okolo Bostonu.) Režisér Kenneth Lonergan poskytol veľký priestor hudbe, ktorá je dielom kanadskej skladateľky a dirigentky Lesley Barberovej, využívajúcej časti  známych klasických diel, ktoré občas preberajú funkciu dialógu. Napríklad pri najdramatickejšej scéne tragédie nepočuť žiadne slová, iba naplno, vari až vtieravo, znie slávne Adagio in g minor talianskeho barokového skladateľa Tommasa Albinoniho. Sláčiky a organ sú hlavné nástroje, ktoré podfarbujú príbeh a podčiarkujú – občas príliš nástojčivo – jeho žáner psychologickej drámy.

Miesto pri mori je citlivo napísaný, nakrútený a zahraný film o vine a treste, o vyrovnávaní sa so smrťou a hriechom, o odpúšťaní sebe aj iným. O vážnych veciach hovorí bez pátosu a sentimentality, civilne a vecne, občas s humorom. Aj bez ohľadu na oficiálne pocty prináša premyslený scenár a mimoriadny herecký výkon. To je dosť dôvodov na návštevu kina, však?

Miesto pri mori (Manchester by the Sea), USA, 2016
Dĺžka: 137 minút
Scenár a réžia: Kenneth Lonergan
Kamera: Jody Lee Lipes
Strih: Jennifer Lame
Hudba: Lesley Barber
Hrajú: Casey Affleck, Michelle Williams, Kyle Chandler, Gretchen Mol, Lucas Hedges, C.J.Wilson, Matthew Broderick a ďalší
Distribúcia: ITAfilm
Premiéra v SR: 2. marca 2017
Foto: ITAfilm