Predstavte si, že sa jedného dňa ocitnete na neobývanom území, kde sa o seba budete musieť postarať úplne sami. Nepôjde pritom o tropický ostrov, ale zamrznutú pustatinu sužovanú neustálym chladom, vetrom a nedostatkom potravy. A teraz si ešte predstavte, že nebudete úplne sami, ale na starosť dostanete ďalšie dva hladné a neplnoleté krky. Približne o tomto pojednáva Akcia Arktída.

V centre pozornosti je trinásťročná Julia a jej dvaja mladší súrodenci – Ida a Sindre. Všetci traja žijú s matkou v Bode, kam sa presťahovali len nedávno, kým ich otec ostal pracovať v Stavangeri. Všetci traja si pomerne ťažko zvykajú na nové prostredie a vrcholí to tým, že osemročný Sindre utečie priamo zo školy na letisko, kde pracuje ich matka. Tam sa od jedného z pilotov dozvedajú, že najbližšia helikoptéra má namierené do Stavangeru a len o pár okamihov neskôr sa na nej ocitajú ako čierni pasažieri. Lenže čo sa nestane – helikoptéra má v konečnom dôsledku namierené niekam inak a skôr než si deti uvedomia svoj omyl, ocitajú sa odkázané sami na seba v neznámom prostredí.

Akcia Arktída je nórsky film nakrútený podľa knižnej predlohy Leifa Hamreho z roku 1971. V nórskych kinách sa dočkal uvedenia už v roku 2014, no k nám sa dostáva s viac než dvojročným odstupom. V Nórsku ho každopádne sprevádzali pomerne spokojné ohlasy, podľa ktorých ide o príjemný dobrodružný zážitok určený pre celú rodinu. S tým sa dá sčasti súhlasiť, ale nie som úplne presvedčený o tom, že sa film u nás dočká vyložene pozitívneho prijatia. A nemá to nič spoločné s tým, že ide o menší nórsky projekt a nie pre klasického diváka atraktívnejšiu hollywoodsku produkciu.

Ak sa dá na Akcii Arktída niečo naozaj chváliť, tak je to technická stránka. Tá je skutočne bezchybná a nejde neoceniť krásne zábery ostrova, podporené vynikajúcim nasvietením a prácou s kamerou. Hlavne v prvej polovici sa divák dočká niekoľkých efektných kamerových obletov a príjemné dojmy pomáha navodzovať i skvelá hudba. V neposlednom rade si pochvalu zaslúžia aj šikovné vizuálne efekty, slúžiace výhradne príbehu. Snímke sa nepochybne darí navodzovať určitú autentickosť a nepôsobí dojmom, že sa v ňom partia deti dostala pár kilometrov od domu. Lenže ani tieto pozitíva úplne neprekryjú to, že ide o pomerne plochú záležitosť.

Iste, v prvom rade ide o film určený pre deti, a tak ho aj treba brať. Detskí herci síce nie sú prvoplánovo sympatickí, no v zásade odvádzajú poctivé výkony adekvátne ich veku a väčšinu času sa dá ich správanie chápať. Sú to deti a deti nie sú vševedúce. Nezriedka robia chyby a potom sa ich snažia zo všetkých síl napraviť. Pokiaľ však dramatizácia funguje takmer výhradne na tomto aspekte, niečo nie je v poriadku. V skutočnosti totiž takmer nič netestuje ich limity. Od začiatku majú k dispozícii obývateľnú chatu s obmedzenými zásobami jedla a jednu, v zásade funkčnú, vysielačku. Ich dobrodružstvo by teda mohlo skončiť skôr, ako poriadne začalo. Lenže tých 87 minút sa nezaplní samo, a preto je potrebné im hádzať polená pod nohy a tým vytvárať aspoň akú-takú drámu.

Ako som však už naznačil v predchádzajúcom odstavci, scenár si, bohužiaľ, väčšinou pomáha tými najjednoduchšími možnými barličkami. Máme vysielačku? Tak ju lacným spôsobom odstavíme na vedľajšiu koľaj a spomenieme si na ňu neskôr. Máme denník plný možno dôležitých informácií? Tak si s jeho čítaním dávame načas. Ani míňajúce sa zásoby nie sú až taký problém, ak sa mávnutím čarovného prútika dokážu vynoriť ďalšie. Netrúfam si zhodnotiť, do akej miery je to dané knihou a akej zase scenárom Grethe Boe-Waal, ale fantázia tvorcov sa tej detskej neblíži ani náhodou. Samotná premisa je pritom dostatočne atraktívna a kým Jules Verne, alebo William Golding (Pán múch) by si s ňou vedeli rady, Grethe Boe-Waal sa to úplne nedarí ani ako scenáristke, ani ako režisérke. Nedarí sa jej príliš budovať ani postavy, ktoré nepôsobia veľmi komplexným dojmom a veľa sa o nich nedozviete. O dospelých, ktorí sú postavení rovno do úloh štatistov, to platí dvojnásobne. Nepríliš uveriteľne pôsobí už to, že si vrtuľník plný ľudí nevšimne troch ďalších pasažierov na palube. Nikomu navyše ani po dlhšom pátraní nenapadne, že sa deti predsa len mohli odviezť niekam inam, hoci ich videli naposledy potulovať sa v okolí letiska. A to sú len niektoré prípady, keď filmová logika trochu škrípe.

Akcia Arktída je arktické dobrodružstvo, z ktorého nemrazí. Dokáže zaujať niekoľkými aspektami, ale moje detské ja vo mne nedokázalo prebudiť. Svojho diváka si však zrejme nájde, aj keď ľahké to mať nebude. Najmladšie deti sa môžu pri niektorých scénach báť, tie odrastenejšie sú zase zvyknuté na inú úroveň zábavy. Ale možno sa mýlim.

Akcia Arktída (Operasjon Arktis) Nórsko, 2014
Dĺžka: 87 minút
Scenár a réžia: Grethe Boe-Waal
Kamera: Gaute Gunnari
Strih: Anders Refn
Hudba: Trond Bjerknes
Hrajú: Kaisa Gurine Antonsen, Ida Leonora Valestrand Eike, Leonard Valestrand Eike, Line Verndal, Nicolai Cleve Broch, Kristofer Hivju, Lars Arentz-Hansen, Per Kjerstad, Evy Kasseth Rosten, Bjorn Moan a ďalší
Distribúcia: Film Europe
Premiéra v SR: 24. novembra 2016
Foto: Film Europe