Rozprávkové bytosti sú prinútené žiť v súčasnosti ako ľudia. Námet síce nie originálny, ale divácky vždy príťažlivý. Svedčí o tom i rad úspešných trikových československých komédií z druhej polovice minulého storočia. Na ne sa vraj rozhodol svojsky nadviazať populárny český režisér Zdeněk Troška, tvorca povestných kontroverzných „dedinských komédií“ (napríklad série Slnko, seno a... či Babovresky), ale aj nejednej obľúbenej a dnes už priam klasickej filmovej rozprávky, v prípade svojho najnovšieho filmu – v rodinnej komédii Strašidlá.

V polorozpadnutej vile na kraji mesta žije sedem strašidiel: hejkal Hugo (Bronislav Kotiš), jeho manželka čarodejnica Patricia (Tereza Kostková), ich dvojičky Ester (Nelly Řehořová) a Eleonor (Petr Šimčák), Patríciina matka čarodejnica Žofia (v realite matka Terezy Kostkovej - Carmen Mayerová), vodník Bubla (Jiří Dvořák) a lesná víla Jitřenka (Sara Sandeva). Okolie sa domu vyhýba ako strašidelnému a jeho obyvatelia sa zas vyhýbajú ľuďom. Jedného dňa sa tu však objaví mladý úradník Patočka (herecky príjemne prekvapil Vladimír Polívka). Na mestskom úrade sa venuje agende budov, ktoré patria mestu. Sprvu všetko vníma ako žart, ale potom pochopí, že naozaj jedná so strašidlami. Tie neplatia nájomné a nemajú naň peniaze. Keďže sa zamiloval na prvý pohľad do víly Jitřenky, usiluje sa rodine všemožne pomáhať. Vybaví im dokumenty, deťom školu a podaktorým zamestnanie. Napríklad tancujúcu vílu odporúča ako primabalerínu do divadla, ktoré vedie jeho strýko (Petr Nárožný), kým vodníka, ktorý nie je ľahostajný voči pôvabom jeho sestry Karolíny (Tereza  Bebarová) zamestná v jej práčovni ako pomocníka. Hugo sa tiež chce stať hercom. Jeho manželka však nie je nadšená „zapájaním  sa do pracovného procesu“ a začína uvažovať, či sa predsa len nemala radšej vydať za upíra Ignáca. Stret dvoch svetov predstavuje rad konfliktov i komických situácii...

Zdá sa, že tu niekde je problém. Scenár sa pohráva so známymi motívmi, kombinuje ich do nových súvislostí, usiluje sa o istý nadhľad, ale neubráni sa istej predvídateľnosti. Skoro dve hodiny sledujeme lineárne zoradené akoby „anekdoty“. Figurujú v nich narážky na nešváry moderného sveta ako sú politikárčenie, či  rodinkárstvo, problém vyrovnať sa s inakosťou, ale aj večné problémy témy – túžba po láske, kráse, mladosti, úspechu. Nuž, a všetko smeruje k osvedčenému receptu, že láska je jediným liekom, ktorý spojí svet ľudí i nadprirodzených bytostí a všetko vyrieši tak, aby sa zlé zmenilo na dobré a všetci boli spokojní. Chýba niečo, čo by dej gradovalo, vytváralo isté napätie, prekvapovalo.

Opakovanie je síce matkou múdrosti, ale, žiaľ, opakovanie vtipov im uberá na vtipnosti. Hoci aj o tom, že dnes už nestrašia ľudí strašidlá, ale politici. Motív premeny postáv na niekoho iného, či zdvojovania na prvý raz zaujme, ale pri viacnásobnom opakovaní sa stáva div nie únavným. Nuž a motív „znásilnenia“ svokry Žofie, ktorá sa rada premieňa na mačku, pôsobí v kontexte rozprávkovej rodinnej komédie ako nadbytočný.

Nemožno sa však  sťažovať na nedostatok trikov. Celkom pôvabná je lietajúca metla s navigáciou. Motív upíra Ignáca z Temešváru, prvej lásky čarodejnice Patricie, pôsobí možno úmyselne fraškovite. Vôbec, režisér Troška sa s radosťou pohráva s „citáciami“. Hugovej rodine prischne priezvisko Adamíkovci, podľa amerického seriálu o rodine Adamsovcov. Hold filmovému príbehu francúzskej markýzy Angeliky zas zaznie v hudobnom motíve pri niektorých ľúbostných scénach. Predstaviteľke čarodejnice Patricie – Tereze Kostkovej boli dopriate pôsobivé kostýmy a parochne (vďaka nim ju vidíme aj ako Marylin Monroe) i spev (pri záverečných titulkoch spolu s Nelly Řehořovou). Mimochodom, nakrúcalo sa vraj relatívne krátko (29 dní), ale herci sotva ocenili, že letné  roztancované zábery víly v minimálnom závojovom kostýme, či scény vodníka v jazierku, vznikali v studenom októbri.

Cieľovou skupinou filmu je rodina. Ťažko však povedať, nakoľko si dokáže niektoré citácie a narážky „odčítať“ detské publikum a nakoľko dospelý divák. Prípadne, či dokáže rodič dieťaťu vysvetliť, že „hejkal“ je  strašidlo z českých rozprávok, niečo ako lesný muž, ktorý svojím hlasom straší pocestných a jeho slovenský ekvivalent nepoznáme, kým lesná víla Jitřenka by sa u nás volala asi Zornička. Hlavne však je otázne, nakoľko vizuálne efekty, pekné obrázky a vtipné situácie dokážu diváka upútať, keď dej kĺže po povrchu a občas vyvoláva rozpaky. Nezachránili to ani  traja scenáristi, medzi ktorými figuruje aj režisér.

Strašidlá  mali byť  filmovým osviežením  konca leta, ale sú skôr potvrdením, že ani dobrý námet, remeselná zručnosť, či filmárske skúsenosti a schopnosti nezaručujú vždy výhru. Lenže konečným arbitrom je divák. On a čas rozhodnú, či budú Strašidlá tešiť alebo „ strašiť“ teraz v kinách a po rokoch na televíznej obrazovke. Lebo, raz darmo, ľudia milujú komédie, a ten námet naozaj nie je zlý.

Strašidlá, Česká republika, 2016
Dĺžka: 113 minút
Réžia: Zdeněk Troška
Scenár: Jiří Kos, Zdeněk Troška, Marek Kališ
Kamera: Martin Duba
Strih a triky: Dalibor Lipský
Hudba: Miloš Krkoška
Kostýmy: Lucie Ulíková
Masky:Nevena Thielová
Scenografia: Martin Martinec
Hrajú: Bronislav Kotiš, Tereza Kostková, Jiří Dvořák, Vladimír Polívka, Carmen Mayerová, Nelly Řehořová, Petr Šimčák, Sara Sandeva, Tereza Bebarová, Karel Dobrý, Matej Hádek, Petr Nárožný, Anna Polívková, Petr Čtvrtníček a ďalší
Produkcia: Continental film
Premiéra v SR: 18. augusta 2016
Foto: Continental film