Vulgárnosť býva v amerických komédiách spravidla samoúčelná a slúži len na podkladanie sa nízkemu vkusu širokých ľudových vrstiev, alebo na lacnú provokáciu. Občas, v mimoriadne vzácnych prípadoch, však príde film, v ktorom prepiata obscénnosť nielenže skutočne provokuje, uráža a hnevá „prostých slušných ľudí“, ale prináša aj nečakaný obsah, originálne emócie a myšlienkové posolstvo. Zabudnite na South Park, zabudnite na Happy Tree Friends, zabudnite na Lokalfilmis, prichádzajú Buchty a klobásy!

Tieto slová napísal český básnik Jiří Wolker v zbierke Host do domu pred 95 rokmi. Ak ste niekedy na strednej škole premýšľali, ako by asi mohla vyzerať filmová adaptácia jeho slávnej básne Věci, konečne ste sa dočkali. Prišla z nečakaného smeru a od tých najmenej pravdepodobných tvorcov, ale je dokonalá a Wolker by nepochybne bol nadšený.

Bolo zlomyseľnou zábavou sledovať, ako hneď v prvých minútach domácej distribučnej premiéry americkej animovanej komédie Buchty a klobásy hromadne zo sály v panike utekali starostliví rodičia, zúfalo zakrývajúci oči svojim nevinným deťom. Nuž, chodiť do kina naslepo sa nevypláca. Ani na premiéry. Napokon – ak si akýkoľvek tovar kupujete bez informácií a znalostí, len na prvý popud, nemôžete sa potom čudovať. Napriek všeobecne rozšírenému predsudku totiž americký digitálne animovaný film Buchty a klobásy nie je bezstarostná rodinná zábava, zdôrazňujúca tradičné hodnoty. Práve naopak – je to ten najvulgárnejší, najobscénnejší a najneľútostnejší animák, aký sme kedy v našej legálnej distribúcii mohli vidieť.

Králi hollywoodskych vulgárnych „buranských“ komédií Seth Rogen (40 rokov panic, Nabúchaná, Susedia na odstrel 1 a 2) a Jonah Hill (Superbad, Kopačky, Dostaň ho tam!) čoby scenáristi a koproducenti sú dostatočne výrečnou výstrahou. Ich paródia na produkciu Disneyho, Pixaru či DreamWorksu s nákazlivým zápalom holduje detinským dvojzmyslom, erotickým podtextom, neslušným slovám i explicitnému sexu. Pozor! Nie je pornografiou ako populárna kreslená Snehurva. Cieľom tu nie je vzrušiť diváka a sexuálne ho motivovať. Autori používajú obscénnosť na iné, vyššie, ušľachtilejšie ciele. S nadhľadom, vtipom, správnou dávkou drzého nevkusu, ale i s vyššími ambíciami vykresľujú neradostný, no o to pravdivejší obraz nášho sveta.

Párok Frank a jeho milovaná žemľa Brenda spokojne žijú na regáli a snívajú o tom že si ich niektorý z ľudských zákazníkov, ktorých považujú za bohov odnesie posvätnou bránou do raja za múrmi supermarketu. Ako vždy, realita je opakom ilúzií. Pravda o tom, čo ľudia robia s nakúpeným tovarom, je šokujúca. Neoslobodzuje, neočisťuje. Konzumácia a spotreba má neveselé, niekedy až ponižujúce konce. Napríklad taký toaletný papier je z poznania pravdy o zmysle svojho jestvovania načisto deprimovaný. Lenže sortiment supermarketu vzápätí tiež zisťuje, že život bez ochranných lží, ilúzií, nádejí či iných sebaklamov je živorením v neustálej existenciálnej hrôze. Aj o tomto a nielen o nekonečných sexuálnych narážkach je film Conrada Vernona, tvorcu animákov Shrek 2, Madagaskar 3 či Monštrá vs. Votrelci, ktorý spolupracoval s debutujúcim animátorom Gregom Tiernanom, autorom animovaného televízneho seriálu pre najmenších divákov o lokomotíve Tomášovi. Spojenie nevinných infantilných prvoplánových rozprávočiek s pokročilým popkultúrnymi labyrintmi, zžieravou iróniou a bezuzdnou drzosťou je novátorské – a vražedné.

Formou klasického thrilleru o hľadaní pravdy o zmysle života rozprávajú autori príbeh potravín, pochutín, hygienických pomôcok a spotrebného tovaru. Ten po prvotnej radostnej nevedomosti a naivnej viere v dobro začne zúfalo pátrať po dôvode svojej existencie, no film je aj o vzťahoch tovaru s ľuďmi-zákazníkmi a spotrebiteľmi, ktorých majú predmety z obchodu sprvu za bohov. Autori načisto nemravne, svätokrádežne a bezohľadne drzo, zato s nevídanou náložou vtipu, tvorivosti, originálnych nápadov i závažných myšlienok analyzujú vzťah stvorenia a stvoriteľa. Nápaditosť tvorcov pri poľudšťovaní tovaru a utváraní jeho vzťahov je obdivuhodná a svojím spôsobom hraničí s klasickými bájkami. Rockujúca fašírka (Meat Loaf), fašizoidné nemecké pivo, radikálny arabský chlieb, večne rozhádaný s utáraným židovským bagelom (ktorých rozdeľuje hádka o západnú časť regála, ale zároveň spája spoločná známosť s hummusom), spievajúce nasprostasté nebraské kukurice, arašidové maslo osudovo zaľúbené do marmelády, búrlivácke horčice, oportunistické kečupy, zradné tequilly, lesbické (na spôsob Fridy Kahlo) placky tacos, nezodpovedné pôžitkárske grécke olivy a ďalší sortiment pátra po pravom dôvode svojej existencie, aby v zúfalstve a beznádeji spôsobenej poznanou pravdou splynul v orgiách, ktoré si nezadajú s obrazmi Hieronyma Boscha či s vyvrcholením filmov Veľká žranica alebo Parfum. Lenže- ako personifikované potraviny na vlastnej koži zistia – je i vyššia (a ešte neľútostnejšia) úroveň pravdy a poznania… To najnižšie sa tu skrátka snúbi s tým najvyšším, smiešne s nie celkom samoúčelným, závažné s banálnym, krásne s ošklivým. Súboj kontrastov je jedným zo základných kameňov filmu.

Buchty a klobásy sú nápaditá popkultúrna hračka, ukotvená hlboko v ľudovej kultúre, zábave, vkuse, myslení a životnom štýle najširších vrstiev obyvateľov Spojených štátov. Je nemilosrdným, nekonečne ironickým komentárom na tému konzumácie. Spotreby, ktorá sa stala spôsobom, zmyslom a cieľom života prostých Američanov. Nezávideniahodnou prácou bol preto preklad do slovenského kontextu, ktorý je predsa len radikálne odlišný. Nielenže veľa slovných hračiek, vulgárnych narážok a lascívnych dvojzmyslov je nepreložiteľných. Samotný titul Sausage Party nemožno preložiť do slovenčiny ako Pánska jazda bez straty časti významu a vtipu. Podobné je to s tradičným americkým pečivom, používaným na hot dogy. Široký oblý mäkký hot dog bun s typickým zárezom je síce technicky vzaté rohlík, ale v skutočnosti predstavuje skôr žemľu – ženský protipól maskulínneho párku. Údenina i pečivo však vznikli s jediným cieľom: splynúť do rýchleho občerstvenia zvaného hot dog. Nemôžu si pomôcť, je im to súdené, gastronomické spojenie je zmyslom ich existencie.

Dvojzmyselný lascívny slovenský názov Buchty a klobásy je preto dobrým východiskom z núdze, hoci vo filme žiadne klobásy ani buchty neúčinkujú. Slovenské titulky, i keď sprostredkujú len zlomok vtipov, slovných hračiek a významov, oceňujeme ako nadštandardné. To sa vlastne týka celého filmu, ktorý v kinách tak drzo atakuje starostlivých rodičov a ich nevinné dietky. Skúsenejší divák si môže do sýtosti užiť pôvodné znenie. To – ako je v posledných rokoch pravidlom – pracuje nielen so známymi hlasmi, ale aj s menami ich majiteľov a s popkultúrnym kontextom, do ktorého spadajú.

Výtvarné riešenia sú adekvátne obsahu a rovnako hravé, ako používanie vulgárnych dvojzmyslov. Starý dobrý Sigmund Freud by sa potešil, keby videl, v čom všetkom dokážu tvorcovia nájsť erotický podtext. Vlastne vo všetkom. A zostavy, do ktorých potraviny či iný tovar vedia zaradiť v orgastických scénach, nemajú v kinematografii (a asi ani nikde inde) obdobu. Samotná animácia pritom netrpí žiadnymi zjavnými nedostatkami. Až musíme premýšľať, kam idú peniaze z rozpočtu v prípade iných animovaných snímok, často o sto i viac miliónov dolárov drahších.

V duchu odkazu Gargantuu a Pantagruela Françoisa Rabelaisa používajú Buchty a klobásy nízku poetiku hollywoodskych vulgárnych komédií a bezuzdnú satiru na vytvorenie umeleckého odrazu našej reality – a darí sa im to. Tým najsprostejším možným spôsobom, prostredníctvom šokujúcej obscénnosti, vulgárnosti a najnižšieho humoru film uvažuje o základných filozofických otázkach. Odkiaľ prichádzame? Kto sme? Kam smerujeme? Odpovede, ktoré ponúka, nepatria k motivujúcim a optimistickým. Boh ako spotrebiteľ a konzument svojich stvorení určite nepoteší žiadneho veriaceho. Citlivé duše budú okrem vulgárnosti, prepiatej prvoplánovosti a zveličenej sebaštylizácie trpieť i pesimizmom, bezvýchodiskovosťou a cynizmom. Na druhej strane – možnože práve vďaka tomu film dokáže vravieť pravdu, ktorá nás môže očistiť a oslobodiť. Nehovoriac o tom, že je aj neskutočne vtipný, bystrý a zábavný.

Buchty a klobásy (USA 2016)