Na začiatku bol novinový článok o psovi, ktorý pri búrke vypadol z člna a niekoľko týždňov prežil na opustenom ostrove. Ten inšpiroval režiséra Olma Omerzua natoľko, že okolo neho vystaval príbeh rodiny, ktorá prechádza dramatickou skúškou. Na základe scenára, ktorý napísal so svojím krajanom Nebojšom Pop-Tasičom, vzniklo v širokej medzinárodnej koprodukcii, na ktorej sa minoritne zúčastnilo aj Slovensko, jeho druhé celovečerné hrané dielo, nazvané stručne Rodinný film.

Celosvetovú premiéru malo na Medzinárodnom filmovom festivale v San Sebastiane, kde vzbudilo pozornosť popredných svetových kritikov. Ešte pred domácou premiérou, ktorá bola v Čechách vo februári tohto roku, prešiel film ďalšími medzinárodnými fórami. V Tokiu získal Hlavnú cenu za umelecký prínos, v Ľubľane Cenu FIPRESCI, v Cottbuse zabodoval herec Karel Roden ocenením za najlepší mužský herecký výkon. Pol roka po českej premiére prichádza film aj do slovenských kín.

Olmo Omerzu (1984, Ľubľana) je mladý slovinsko-český režisér, absolvent pražskej FAMU, na ktorej začal študovať pod vplyvom tvorby Jana Švankmajera a Věry Chytilovej. Pozornosť vzbudil už svojím študentským filmom Druhé dejstvo (2008), komorným milostným príbehom dvojice, ktorej rozpadu nezabráni ani výlet z Prahy do Terstu. Omerzu debutoval v roku 2012 filmom Príliš mladá noc o dvojici teenagerov, ktorí počas silvestrovskej noci v cudzom byte na sídlisku preskočia z detstva do dospelosti. Snímka, ktorá mala iba päťdesiatosem minút, sa dostala aj do slovenských klubových kín a vzbudila zaslúženú pozornosť netradičnou formou rozprávania príbehu.

Na komornom pôdoryse zostal scenárista a režisér aj vo svojom druhom, Rodinnom filme. Stručne povedané, je to film o rodine, o bohatej pražskej rodine, ktorá nemá zdanlivo žiadne problémy. V predvianočnom čase si rodičia splnia svoj dávny sen a vyberú sa vlastnou jachtou na plavbu po mori. Deti, vysokoškoláčku Annu a o päť rokov mladšieho Erika nechajú doma, dôverujúc ich samostatnosti. V prípade núdze je tu strýko Martin, ktorý je vždy ochotný pomôcť. Deti využijú nadobudnutú slobodu a voľný byt konvenčne – usporiadajú veľkú party, na ktorej duní hlasná hudba, tečie alkohol a obrazovku neopúšťajú agresívne videohry. Navyše si nasťahujú do veľkého bytu svojich priateľov, pričom Annina kamarátka Kristína, bezohľadná a egoistická, priživujúca sa na bohatej rodine, tvrdo šliapne do Erikovej psychiky, keď sa rozhodne využiť ho ako objekt svojich erotických hier. Príbeh sa odvíja v dvoch líniách, ktoré sa striedajú. Hoci sa rodičia vybrali za dobrodružstvom na more, možno väčšie prežívajú ich deti v pražskom byte. O zážitkoch rodičov sa dozvedáme najmä cez skype, takže keď jedného dňa nereaguje na pokusy o spojenie, vzniká u detí panika. Rodičia, ktorých naposledy vidíme v ohrození blížiacou sa búrkou, sú nezvestní. Pod ťarchou obáv a narastajúceho strachu prechádza závažnou premenou najmä Anna, ktorá sa z bezstarostnej študentky a tolerantnej kamarátky mení na ustaranú náhradnú matku, na ktorej pleciach spočíva starostlivosť o citovo zmäteného brata, prechádzajúceho dôležitou fázou dospievania. Jeho skok z detstva do zrelosti pripomína dvoch mladých hrdinov z Omerzuovho debutu Príliš mladá noc.

Kríza, ktorou prechádza rodina Kubínovcov a ktorú ešte umocní po šťastnom návrate rodičov odhalenie dávneho rodinného tajomstva (pravda, v kontexte nezvyčajného filmu trochu televízne lacného a od istého okamihu aj očakávaného), prezradí, že v rodine bolo všetko v poriadku len naoko, že každá z postáv je vlastne ostrov sám osebe, osamotený a neschopný normálnej, otvorenej komunikácie o životne dôležitých otázkach. Metaforou tejto situácie je hlavná postava filmu – pes Oto, ktorý (v súlade s článkom parafrázovaným v úvode recenzie a inšpiračným zdrojom režiséra) vypadne pri búrke z jachty a živorí na opustenom ostrove. Na jeho osude režisér demonštruje všetky problémy, situácie a citové pochody, ktorými prechádzajú členovia rodiny, po odhalení tajomstva z minulosti predovšetkým jej dospelí členovia. Border colia Oto nie je však len hlavnou metaforou filmu a symbolom rodiny, ale aj katalyzátorom jej problémov a v závere nádejným spojovacím článkom, ktorý možno stmelí rozglejený malý rodinný kolektív.

Komorný príbeh, postavený na interakcii šiestich postáv, vyžadoval presné herecké obsadenie a jeho premyslené režijné vedenie. Vanda Hybnerová a Karel Roden v úlohách rodičov, debutujúci stredoškolák Daniel Kadlec a skúsenejšia Jenovéfa Boková ako ich deti, Martin Pechlát, ktorý stvárnil dôležitú postavu už v režisérovom debute, ako introvertný, samotársky strýko Martin a Eliška Křenková v úlohe nekonvenčnej priateľky Kristíny – to je zohraná, skvele ladiaca šestica interpretov, ktorí vytvorili plnokrvné, presvedčivé charaktery s netradičnými reakciami. Pomohla im pritom aj režijná metóda Olma Omerzua, ktorý s hercami niekoľko týždňov priam divadelným spôsobom skúšal, dolaďoval podľa ich pripomienok a dispozícií dialógy, analyzoval psychologické charakteristiky postáv. Pred kamerou už nebol čas na improvizáciu, iba na sústredenú prácu, ktorá priniesla bohatú úrodu. Minimalistické, tlmené herecké prejavy akoby bez citového zafarbenia korešpondujú so sivo-modrým odtieňom obrazu, úsporný dialóg je zbavený balastu a sústredený na podstatu, k čomu prispieva pozoruhodný strih Jany Vlčkovej. Kamera Lukáša Milotu sleduje postavy z odstupu, používajúc dlhé, občas statické zábery, hudba Šimona Holého je využitá striedmo, no efektívne (napríklad citový chaos v Erikovej duši a tomu zodpovedajúce správanie podfarbuje ária Normy, nešťastnej matky z Belliniho tragickej opery).

Hoci sa Rodinný film začína podobne ako americká séria Sám doma, je to celkom iný žáner. Dômyselne spája drámu s komédiou, jemný humor strieda s iróniou. Je pozoruhodné, akú presnú diagnózu súčasnej, v danom prípade sociálnych problémov zbavenej rodiny dokázal vytvoriť mladý režisér, ktorý ešte neprešiel podobnou životnou skúsenosťou. Jeho dobrodružný existenciálny príbeh, ako film sám charakterizuje, nie je artová vyumelkovanosť, ani vopred vykalkulovaná festivalovka, ale život sám. Vyžaduje však pozorného, sústredeného diváka, ktorý nepotrebuje polopatizmus a doslovnosť. Odmení sa mu kvalitným, moderným dielom, ktoré ho určite citovo zaangažuje. Veď rozpráva aj o nás.

Rodinný film, Česko/Nemecko/Francúzsko/Slovinsko/Slovensko, 2015
Dĺžka: 95 minút
Scenár: Olmo Omerzu, Nebojša Pop-Tasič
Réžia: Olmo Omerzu
Kamera: Lukáš Milota
Strih: Jana Vlčková
Hudba: Šimon Holý
Hrajú: Vanda Hybnerová, Karel Roden, Daniel Kadlec, Jenovéfa Boková, Martin Pechlát, Eliška Křenková, Jana Krausová a ďalší
Distribúcia: Filmtopia
Premiéra v SR: 16. augusta 2016
Foto: Filmtopia