Francúzska kriminálka je vo svete filmu skutočným pojmom, porovnateľným a v mnohých ohľadoch prekonávajúcim jeho americké náprotivky. Fascinácia Francúzov kriminálnym žánrom siaha už do čias prvých príbehov o Fantomasovi, ešte z éry nemého filmu a neskôr poetického realizmu.

Svoje najslávnejšie obdobie však francúzska kriminálka zaznamenala v neskorých 50. a v 60. rokoch, prostredníctvom filmov autorov francúzskej novej vlny či ich generačných suputnikov, ako Jean-Pierre Melville alebo Jacques Deray. Už tu sa definovali niektoré typické znaky tejto „školy“, ako dôraz na realizmus, morálnu ambivalentnosť, či snahu o dôkladné vykreslenie psychológie postáv. Film Prípad SK1 však tieto pravidlá obchádza, pričom čerpá zo skutočných udalostí, ktoré sa udiali v 90. rokoch vo Francúzsku. Samotná časť názvu SK1 je kódové označenie pre "Serial Killer 1", ktorým bol v roku 1990 označený sériový vrah vraždiaci mladé ženy vo východnom Paríži. Novinári ho nazvali „Beštia z Bastilly" a počas života zavraždil, znásilnil a mučil prinajmenšom sedem žien a mnohé ďalšie napadol. Obete prepadával obvykle priamo pred ich príbytkom, ale aj na nočných parkoviskách.

Film rozdelený na dve rozprávačské línie sleduje, jednak samotné vyšetrovanie, keď sa mladý detektív Charlie snaží vyriešiť svoj prvý prípad - vraždu mladej ženy a takisto súdny proces s obžalovaným Guyom Georgesom. Prvá sa začína v roku 1991, keď Charlie prichádza na oddelenie vrážd a ako nováčik dostáva do rúk nevyriešené prípady. Zaujme ho najmä jeden obzvlášť brutálny a hneď začne spochybňovať dôkazy, čo vedie k znovuotvoreniu prípadu. Lov na vraha sa tiahne celých desať rokov, počas ktorých pribúda počet zavraždených. Charlie je však jediný, kto verí v to, že za vraždami stojí jeden človek. Druhá časová línia sleduje snahu usvedčiť vraha. Jeho obhajkyňa Maître sa mu snaží pomôcť aj napriek tomu, že nie je presvedčená o jeho nevine.

Pokiaľ film niečo tematizuje, tak to je rozhodne zlá situácia vo francúzskej polícii a justícii. Ako môžeme vidieť vo filme, tak pátracia akcia, ktorá sa postupne zmenila na najrozsiahlejšiu v dovtedajšej francúzskej histórii bola jedným veľkým fiaskom. Problémom však neboli len individuálne pochybenia vyšetrovateľov či svedkov, ale aj inštitucionálne zlyhania. Parížska polícia nemala v tom čase dostatočné kapacity, jednotlivé prípady riešili rôzne oddelenia a odmietali spolupracovať, trápila sa s nedostatočným technologickým zázemím, nehovoriac o byrokratických a legislatívnych prekážkach. Na to upriamuje pozornosť aj to, že hneď na začiatku zisťujeme, kto je obvinený a celý čas je tak podstatné len to, akým spôsobom ho chytili a či ho usvedčia. Film skrátka upozorňuje na to, že na niekoľkoročnom vyčíňaní vraha mala podiel aj samotná polícia a súdnictvo, čo začína byť opäť aktuálne aj po nedávnych udalostiach vo Francúzsku.

S tým súvisí aj spôsob rozprávania, kde síce môžeme identifikovať protagonistu (Charlie) i antagonistu (Guy), ale popritom sledujeme aj vyšetrovanie ďalšieho pátracieho tímu, súdny proces, morálne dilemy obhajkyne, videozáznamy, fotografické materiály, Charlieho partnerov, svedkyňu a mnoho ďalších postáv či udalostí. Kvôli veľkému množstvu postáv a línií tak film ani nemôže preniknúť do mysle postáv a zobrazuje „len“ širšiu spoločenskú situáciu.

Problémom však je, že film sa o to preniknutie aspoň z časti snaží a zobrazuje aj Charlieho rodinný život, ktorý sa kvôli obtiažnemu prípadu postupne rúca. Koniec koncov však táto línia pôsobí, kvôli malému priestoru, plocho a nepodstatne. Pokiaľ by napríklad vo filme vôbec nebola, absencia intímneho života by vynikla ešte o niečo viac. Zaradenie týchto scén do príbehu považujem za najväčšiu chybu celého filmu.

V súlade s tým je aj štýl realistický až dokumentárny. Využíva napríklad autentické archívne zábery, fotografie a ďalšie médiá, ale aj ručnú kameru, nediegetické informácie o konkrétnych dátumoch, keď sa dané udalosti odohrávali a iné. Neutešenú atmosféru celého filmu dotvárajú chladné farby a na procedurálnosť celého prípadu poukazuje systematické využívanie detailov. Ako kontrapunkt k tomu pôsobia v teplých farbách snímané zábery zo súkromia, ktoré však na seba opäť zbytočne pútajú pozornosť a pôsobia gýčovito.

Film je tak vo výsledku výhrou, hoc mierne výhrady sa predsa len nájdu. Zaujímavo tiež reformuje „drsnú školu“ francúzskych kriminálok, keď upúšťa od riešenia korupcie, morálky či individuálnej psychológie a viac sa venuje širším systémovým a inštitucionálnym problémom, a zároveň posúva rozprávanie a štýl ešte výraznejšie ku realizmu.

Prípad SK1 (L´affaire SK1), Francúzsko, 2014
Dĺžka: 120 minút
Réžia: Fréderic Tellier
Scenár: David Oelhoffen, Frédéric Tellier, Patricia Tourancheau
Kamera: Matias Boucard
Strih: Mickael Dumontier
Hudba: Christophe Lapinta, Frédéric Tellier
Hrajú: Raphaël Personnaz, Nathalie Baye, Olivier Gourmet, Michel Vuillermoz, Adama Niane, Christa Théret, Thierry Neuvic, William Nadylam, Marianne Denicourt, Chloé Stefani, François Rabette a ďalší.
Distribúcia: Film Europe
Premiéra v SR: 24. marca 2016
Foto: Film Europe