Slovenský (respektíve český) klubový divák býva málokedy konfrontovaný v našich kinách so súčasnou bulharskou filmovou tvorbou, ak vôbec niekedy. To platí aj pre tunajšie povedomie o histórii bulharskej kinematografie. Spomínam si akurát na premietanie najznámejšieho bulharského titulu všetkých čias Kozí roh (1972, r. Metodi Andonov) v kine Lumière niekedy v priebehu minulého roka.

Slovenský divák sa môže tento mesiac (asi vďaka distribučnému zázraku) stretnúť s dva roky starým bulharským titulom Lekcia, premietaným aj v rámci minuloročného Medzinárodného bratislavského filmového festivalu. Možno aj plná festivalová sála a solídne hodnotenie na československej filmovej databáze vnukol distribútérom myšlienku sprostredkovať emocionálne silný zážitok z filmu širšiemu, ako iba festivalovému publiku.

Lekcia vznikla ako spoločný režijný debut, v súčasnosti už manželského páru Kristiny Grozevaovej a Petara Valchanova (Kristina je o 4 roky mladšia), v bulharsko-gréckej koprodukcii. Obaja sú absolventmi filmovej a televíznej réžie na univerzite NAFTA v Sofii. Petar Valchanov pred filmovým debutom realizoval dva televízne seriály a Kristina Grozeva dva krátkometrážne filmy. Film Lekcia je ich spoločným autorským dielom, ku ktorému si spoločne napísali aj scenár. Ten rozpráva dramatický príbeh sebavedomej tridsiatničky Nadeždy, učitelky na strednej škole v menšom bulharskom meste, ktorá sa postupne dostáva do zdanlivo neriešiteľných finančných problémov a scenár sa zaoberá jej snahou o ich spočiatku elegantné, neskôr zúfalé vyriešenie.

Film začína udalosťou v Nadeždinej triede, kde dôjde k menšej krádeži a učiteľka sa snaží (sugestívne nakrúteným a zahratým) ráznym dohovorom smerom k študentom získať od vinníka priznanie, čo sa jej nepodarí. Táto udalosť nie je, samozrejme, naratívnym základom diela, ale dáva tušiť, že situácia bude mať určité, či už morálne alebo dejové vyústenie aj v neutešenej súkromnej situácii hlavnej hrdinky. Krádež sa stáva jedným z motívov a práve motívy budú vnímavému divákovi napovedať, ako sa môže dej filmu ďalej vyvíjať, prípadne, ako môže skončiť. Nechcem ich, samozrejme, vymenovávať, pretože práve toto hádanie vecí budúcich je hrou, ktorú režiséri s divákom hrajú. Jedná sa nepochybne o hru pomerne jednoduchú (niektoré veci možno budete predvídať skôr, ako sa udejú), ale osvedčenú.

Lekcia býva prirovnávaná k tvorbe bratov Dardennovcov a určite tu nájdeme spoločné znaky. Dôraz na sociálny aspekt, náhla dramatická situácia vyžadujúca rýchle rozhodnutia protagonistu, hlavná  ženská hrdinka, dokumentárna, roztrasená kamera. Napriek prirovnaniam je bulharský film svojský a podobné hľadanie asociácií mi pripadá trochu zbytočné. Lekciu by som najmä nenazval sociálnou drámou v pravom zmysle slova, Nadeža je predstaviteľkou bulharskej strednej vrstvy (čo však asi nebude žiadna finančná sláva), nie je to typický sociálny prípad, je to nepochybne inteligentná žena, presúva sa autom a dostáva sa do neľahkej situácie nešťastnou zhodou okolností. Dôveryhodnosť postavy umocňuje precítený výkon Margity Goshevaovej. Po chvíli spoľahlivo zabudneme, že sledujeme herečku a vnímame ju ako reálnu postavu vo vážnych problémoch. Držíme jej bezpečne palce a predovšetkým jej dokážeme odpustiť evidentné chyby. Chyby, pri ktorých si možno povieme, že by sme sa ich nikdy nedopustili, ale práve prostredníctvom silného hereckého výkonu herečky možno nad sebou zapochybujeme a zamyslíme sa nad konaním pod tlakom v hraničných situáciách.

Lekcia hovorí niečo o sociálnych pomeroch v súčasnom Bulharsku, o nestálych rodinných vzťahoch modernej spoločnosti, scenár si zafilozofuje nad otázkou toho "správneho" a "nesprávneho" chovania a následne ich relativizuje. Čím však bude bodovať u divákov a udržovať ich neustále v napätí, prikovaných k sedačkám kina počas 105 minút, je jej dramaturgická výstavba. Lekcia je pomerne jednoducho vystavanou trojaktovou drámou, založenou na jasnej kauzalite. Hrdinka, alebo niekto v jej okolí niečo urobí alebo urobí niečo iné, ako ona očakáva, alebo sa niečo pokazí samo, a Nadežda musí nevyhnutne a vždy pohotovo zareagovať. Film tak pripomína špirálu, kde činy vťahujú hrdinku stále hlbšie a hlbšie do víru osudových udalostí, ale stále ponecháva nádej na uspokojivé riešenie. Lekcia je tak maximálne zrozumiteľná a nám, divákom v postkomunistických krajinách, až nebezpečne blízka.

Lekcia (Urok / Урок ), Bulharsko, Grécko, 2014
Dĺžka: 111 minút
Scenár a réžia: Kristina Grozevová, Petar Valčanov
Kamera: Krum Rodriguez
 Strih: Petar Valchanov
Hrajú: Margita Goševová, Ivan Barnev, Ivan Savov, Stefan Denoľubov, Ivanka Bratojevová, Poli Angelovová, Kiril Bakalov, Michail Bojevski, Atanas Bratojev, Georgi Bratojev, Ana Bratojevová, Nadežda Bratojevová, Boris Dojčinov a ďalší
Distribúcia: Film Europe
Premiéra v SR: 31. marca 2016
Foto: Film Europe