Tvorcovia väčšiny animovaných filmov, aj tých úplne nenáročných a detinských, sa usilujú dostať do svojich opusov aspoň štipku univerzálnej zábavy pre dospelých. Aby rodičia, sprevádzajúci do kina svoje ratolesti, príliš netrpeli a našli odvahu kúpiť si vstupenky aj nabudúce. Barbie: Tajná agentka je iný prípad. Nehľadí vpravo ani vľavo, na nikoho neberie ohľady, s brutálnou priamočiarosťou sa dobíja do cieľa – do sŕdc dievčatiek, ktoré sa hrávajú so známou bábikou od Mattela. Aj to len takých, ktoré trpia absolútnou stratou hravosti a nedokážu si samé žiadnu hru s bábikou vymyslieť, a tak sú odsúdené sledovať, ako sa s Barbie hrá niekto iný. Pre deti s riadnou zdravou detskou fantáziou tu niet miesta. Tobôž pre mentálne zdravých dospelých. Práve naopak! Ministerstvo pre verejné blaho varuje: sledovanie tohto filmu môže vážne poškodiť duševný vývoj a mentálne zdravie!

Vysvetlenie je jednoduché: animované filmy o bábike Barbie nie sú určené pre dospelých, ba ani nepatria do kín. Vznikli pre veľmi špecifické publikum a doma v Severnej Amerike sa distribuujú len na videu. Ich autori teda ani nepredpokladajú, že by ich mal dobrovoľne a pri plnom vedomí pozerať niekto okrem presne určenej cieľovej skupiny. Do tej však nepatria ani bežné súčasné dievčatá vo veku okolo päť rokov, hravé a sebaisté. Také nemajú problém nájsť si oveľa viac lepšej zábavy. A keď už niet iných možností, dokážu sa zahrať aj so samotnou bábikou Barbie. Filmy, z ktorých v poradí tridsiaty tretí zamieril do našich kín, oslovujú dievčatá, ktoré sa hrať nevedia. Chýba im predstavivosť, obrazotvornosť, hravosť, alebo sú skrátka iba lenivé. Dievčatá, ktoré nepochybujú o tom, že ženskosť sa zakladá na podriadení ženy mužovi, upravenosti za každých okolností, zvodnosti, rúžoch, púdroch, účesoch, doplnkoch a móde.

Bábiky Barborka, Renátka a Terezka sa ako skupina pripravujú na majstrovstvá v gymnastike. Lenže neistá Barbie jednostaj kazí záver nacvičovanej zostavy. Až sa napokon naučí, že môže byť čímkoľvek, stačí len veľmi veľmi veľmi chcieť. Najväčšia fanúšička mladých športovkýň, Barborkina teta Zoja, jedného dňa osloví dievčatá pri tréningu s nezvyčajným návrhom. Vysvitne, že je šéfkou tajnej agentúry pre boj so zločinom a iba trojlístok dievčat môže zachrániť svet pre úplnou definitívnou skazou. Novopečené tajné agentky majú za cieľ zabrániť krádežiam drahokamov, ktoré sú súčasťou rafinovanej nebezpečnej zbrane. K dispozícii dostanú nielen rady mrzutého agenta Dunbara, sladkého robotického psíčka, sladkú robotickú mačičku, ale aj bohaté šatníky a krásne silné ružové motorky. No i vynálezy sedemnásťročného nesmelého agentúrneho génia menom László (áno, tak je to aj v origináli!) – parfumy, pudrenky, náramky a ďalšie vecičky, ktorým neodolá žiadne skutočné barbínovské dievča, lenže s netušenými tajnými vlastnosťami. Prvé dva zásahy sa agentkám nepodaria, preto agentúra ich misiu ukončí, ale práve to dievčatá motivuje k tretej, samostatnej akcii, ktorá mieri do samotného srdca agentúry.

Film v hrubých rysoch zneužíva všetky mysliteľné stereotypy žánru agentských filmov. Zápletka nemá na viac ako dvadsaťminútovú časť televízneho seriálu (a animovaných seriálov o dievčenských agentoch rozhodne nie je málo), takže hoci film má len 75 minút, tvorí ho najmä vata v podobe predvádzania špecifických barbínovských agentských technických gadgetov (ktoré potom až do konca viac už nikto nijako nevyužije), ale najmä obliekania, pudrovania, potľapkávania sa, vlnenia a „milučkého zvodného dievčenského“ chichotania. Prirodzene, že to narúša rozprávanie, retarduje ho, pripravuje o napätie a spád, ale veď o príbeh tu predsa nejde.

Postavy sú len figúrkami bez charakterov, ba aj bez vyhranenejších typov, zato s dôrazom na politickú korektnosť. Takže ak Barbie je plavovlasá beloška, jedna jej priateľka musí mať hnedú pokožku a druhá je zasa Aziatka s havraními vlasmi a mandľovými očami. Všetky postavy v tomto filme sa správajú nepredvídateľne, hnané ľubovôľou filmárov, takže i ten najpozitívnejší hrdina sa náhle bez varovania môže zmeniť na gaunera. A naopak. Ako to v podobných prípadoch býva, jedinými ako-tak zaujímavými figúrkami sú zradný agent Dunbar a najmä dokonalá lupička Patricia, štylizovaná na spôsob Catwoman. Podobne ako v predchádzajúcich filmoch barbínovskej série, aj v tomto prípade sa za zápletkou ukrýva konflikt dospelých postáv a aj záverečný súboj je predovšetkým ich záležitosťou.

Obraz sa nesie v znamení ohnivých odtieňov ružovej s množstvom trblietania a konfiet. Prevládajú lacné veľké rovnomerné plochy bez podrobností a štruktúr. Filmový svet je pustý a prázdny, len s minimom ľudí, áut a iných znakov bežného života. Všetky postavy sú hračky – bábiky a figúrky zvierat. Ich vzhľad bez detailov, pohyby, mimika aj gestikulácia sú obmedzené nielen lacnou animáciou, ale do veľkej miery aj danosťami skutočných hračiek. Výsledok síce nie je až taký ťarbavý a mŕtvolný ako animácia skutočných bábik, ale i tak ostáva dosť hrôzostrašný, ako pohľad do sveta zombies. Veľmi štylizovaných, afektovaných zombies.

Autori sa svojej cieľovej skupine dokázali prispôsobiť tak dokonale, že v dielku niet ani stopy po humore, nadhľade,  myšlienkach, odkazoch, názoroch či vkuse. Pôsobí, ako keby sme sa pozerali na záznam hry veľmi malého hlupučkého dievčatka s bábikami. Otázkou ostáva, prečo by mal niekto robiť čosi také pochabé. Barbie: Tajná agentka je napriek všetkému úprimný film. Lacná videozábava v duchu konzervatívnej rodovej „filozofie“ alebo skôr „ideológie“ zhmotnenej do podoby nerealistických vyumelkovaných bábik nič nesľubuje – a presne to aj ponúka. Nie je vylúčené, že istému – veľmi špecifickému – typu detských diváčok môže ulahodiť, do kín ani na obrazovky väčšiny televízorov však rozhodne nepatrí.