Očakávaný film o smutne preslávenej českej herečke Líde Baarovej, v réžii Filipa Renča v titulnej úlohe s Tatianou Pauhofovou a rakúskym hercom Karlom Markovicsom a tiež populárnym nemeckým hercom Gedeonom Burkhardom, si môžete pozrieť od zajtra v našich kinách.

Snímku ešte nikto nevidel a už ju vraj kúpilo Rakúsko a v českých kinách je oň nezvyčajný záujem. Nemeckú verziu vyrobia v Kolíne nad Rýnom a anglické titulky v Londýne. Nemecké postavy budú  hovoriť po nemecky, české česky s nemeckými titulkami – taká bola požiadavka. Toľko o doteraz o netrpezlivo očakávanom filme.

Nás však zaujíma, ako sa Filipovi Renčovi podarilo pohnutý osud Lídy Baarovej (vlastným menom Ludmila Bobková, 1914 – 2000) pretlmočiť na filmové plátno. Režisér nenamietal ani proti tomu, že sa nedávno premietal zaujímavý dokument Heleny Třeštíkovej a Jakuba Hejnu Zkáza krásou, lebo sa podľa jeho slov budú dobre doplňovať. S týmto tvrdením nie som si taká istá. Renč hľadá odpoveď na otázku, či milovať zločinca je zločin. Samozrejme, že by to bolo veľmi zjednodušené keby sa sústredil len na túto dilemu, ale tiahne sa celým pohnutým osudom veľkej českej herečky, ktorá sa v istom okamihu nesprávne rozhodla. Či skutočne milovala Hitlerovho geniálneho ministra propagandy Josepha Goebbelsa (presnejšie ríšskeho ministra pre ľudovú osvetu a propagandu) alebo to bola z jej strany len vypočítavosť, sa už nikdy nedozvieme. Môžeme len hádať...

Príbeh krásnej Lídy Baarovej sa začína v roku 1934, keď v Čechách bola už známou herečkou a zrazu prišla ponuka najväčšej nemeckej spoločnosti UFA hrať v nemeckom filme Barkarola. Ambiciózna matka, nedocenená operná speváčka, vidí v tom úžasnú šancu a sprevádza dcéru do Babelsbergu (nemecký Hollywood). Tu sa stretne s idolom nemeckých žien, populárnym hercom Gustavom Fröhlichom, preskočí iskra a čoskoro sa stanú milencami. Gustav kúpi spoločnú vilu, ktorá je len na skok od ministra propagandy Goebbelsa, mimochodom pána a manipulátora s filmovým priemyslom, a tomu, aby sa spriatelili už nič nebráni. Goebbels ako dieťa ochorel na zápal mozgových blán, dostal aj zápal kostnej drene na pravej nohe, dôsledkom čoho mal tzv. konskú nohu, čo jeho psychiku dosť poznačilo. Nebránila mu však behať za ženami a mal vraj nespočetne veľa mileniek. Láska ku krásnej Líde však bola osudová a obojstranná. Až dovtedy kým sa jeho manželka Magda (mimochodom veľmi zaujímavá a rozporuplná osoba) neposťažovala Hitlerovi, ktorý zasiahol. Goebbels, ktorý sa chcel rozviesť a odísť s Lídou na post veľvyslanca v Japonsku, musel kapitulovať. Baarová dostala zákaz hrať v nemeckých filmoch, zákaz vycestovať z Nemecka a len vďaka svojmu obdivovateľovi sa jej v roku 1938 podarilo utiecť a vrátiť domov. Netušila, čo za peklo ju v nasledujúcich rokoch čaká, no najmä po vojne. Obvinili ju z kolaborantstva, zavreli, matka pri výsluchu zomrela na infarkt, sestra spáchala samovraždu. Výnimočne som nemala rozpaky zhrnúť obsah filmu, nič som tým neprezradila, lebo jej životopis je notoricky známy. Renč sa, až na malé výnimky, držal historických faktov, pokúsil sa príbeh ozvláštniť, niečo zdôvodniť, ale nepriniesol nič, čo by sme už nevedeli. Namiesto veľkej drámy, žiaľ,  posunul príbeh do kategórie snímok o osudovej romantickej láske. Škoda.

Vyprávanie je rámcované rozprávaním starej Baarovej, ktorá sa spovedá mladej redaktorke, ktorá chce vedieť, akého človeka to milovala, ktorý poslal jej starých rodičov do plynu, aby nakoniec konštatovala, že nič nie je také jednoznačné, ako si myslela, veci sú oveľa zložitejšie. O to sa snažil aj Renč a scenárista Ivan Hubač, len sa im to v istom momente vymklo z rúk, presnejšie po emocionálnej stránke, namiesto silných a presvedčivých dramatických momentov, uviazli na plytčine. Nesporne tvárna a talentovaná slovenská herečka Táňa Pauhofová robila čo mohla. Žiaľ, darilo sa jej len v polohe rozšafnej a koketnej ženy, dramatické momenty celkom neuhrala. Pripisovať to národnosti herečky je úplne scestné, mohla to byť pokojne Maďarka, Francúzska, Angličanka, podstatné je či úlohu zvládla. Aj áno, aj nie. V prvej polovici jej veríme, neskôr kde sa žiadal hlbší ponor do rozpoloženia postavy, jej mimika ostáva naďalej rovnaká, bez viditeľných duševných  zmien. Nemusí si robiť výčitky lebo ani Gedeon Burkhard nie je ten muž, za ktorým by sa ženy išli zblázniť a navyše ich vzťah je vlažný, nudný a chladný. Veselá nálada a úsmevy pri sánkovačke nestačia. Ale ani geniálny Goebbels, v podaní Karla Markovicsa (možno mu uškodil český dabing), nie je ten diabol, ktorý ženy poblázni. Aj tu chýba vášeň, a to obojstranná. Nahradiť ju plápolajúcim ohňom bola kardinálna chyba, aká  by sa režisérovi takých filmov ako Rekviem pro panenku, Rebelové a Román pre ženy, nemala stať. Oheň, obľúbená rekvizita ešte cudnej kinematografie spred asi pol storočia, bol smiešny a rušivý.

Jednoznačným hereckým víťazom filmu sa stala Simona Stašová ( možno kandidátka na Českého leva za vedľajšiu rolu) v úlohe matky Lídy Baarovej. Hovorí sa, že jablko nepadne ďaleko od stromu, Stašová zdedila talent po matke (Jiřina Bohdalová) a čím ja staršia tým je lepšia. Charakter frustrovanej malomeštiačky, ktorá si kompenzuje vlastný neúspech dcérinou kariérou a tým jej zničí jej život, zahrala bravúrne. Ako sa dá očami mimikou zahrať skryté, vnútorné rozpoloženie a pohnútky, v tom je Stašová majster. Všetko má vpísané v očiach a v tvári. Úžasný výkon, ktorý vhodne dopĺňal aj Martin Huba v úlohe jej manžela. Rodinu dobre doplnila aj Anna Fialová v úlohe sestry Zorky. Lídinou vážnou protihráčkou a konkurentkou bola Goebbelsova žena, rafinovaná, všetkými masťami mazaná potvora, Magda. V podaní Lenky Vlasákovej bola dostatočne vierohodná, škoda, že nedostala väčší priestor. No a veľkú zásluhu na vykreslení charakteru Lídy Baarovej má Zdenka Procházková - Hartmann, ktorá to, čo mladá nestačila vyjadriť, doplnila.

Všetko jeden životopisný film zachytiť nedokáže, navyše keď ide o médiami tak pretriasaný životný príbeh Lídy Baarovej. Napriek výhradám však nastolil otázku viny a neviny. Pre dramatickosť situácie tvorcovia vpašovali do príbehu čakanie na popravu a následné omilostenie Baarovej (zbytočne), o čom sa síce vraj hovorilo, ale nikdy vážne neuvažovalo. Akoby aj mohlo. Keď vyšli najavo zločiny Goebbelsa bola už vojna a Baarová sa s ním naposledy videla pred jej vypuknutím. Na nijakom jeho zločine nemala podiel, bola len jeho milenkou a za to sa trest smrti, ani po oprávnenej vojnovej hystérii a túžbe po revanši, nedávalo. Chápeme rozhorčenie obyvateľstva za zločiny nemeckých nacionálnych socialistov, nikto to nespochybňuje, odplata bola samozrejmá, diskutabilné je len do akej miery sa v tomto mlynčeku zomleli aj nevinní ľudia. Baarová nevinná nebola, ale aká veľká bola jej vina za lásku, na to si musí každý jeden divák odpovedať sám. Odpoveď bude adekvátna životným skúsenostiam, danosti neposudzovať udalosti čierno-bielo a z tohto postoja vyplývajúcej tolerancie.

Lída Baarová, Česká republika, 2016
Dĺžka: 110 minút
Réžia: Filip Renč
Scenár: Ivan Hubač
Kamera: Petr Hojda
Strih: Luděk Hudec
Hudba: Ondřej Soukup
Hrajú: Tatiana Pauhofová, Karl Markovics, Gedeon Burkhard, Zdenka Procházková - Hartmann, Martin Huba, Simona Stašová, Anna Fialová, Pavel Kříž, Lenka Vlasáková, Hana Vagnerová, Jiří Mádl, Kateřina Klausová, Michal Dlouhý, Helena Dvořáková, Miroslav Táborský, Alois Švehlík, David Novotný, Jan Révai a ďalší
Distribúcia: Saturn Entertainment
Premiéra v SR:  21. januára 2016
Foto: Saturn Entertainment