Iracionálny muž (Irrational Man)
Pri rekapitulácii tvorby slávneho amerického scenáristu, režiséra a herca Woodyho Allena sme s priateľkou zistili, že si lepšie pamätáme staršie tituly ako tie nové, pribúdajúce obdivuhodným tempom v krátkych časových odstupoch. V našom veku určite zapracovala staropamäť, ale svoj podiel na tom má možno aj samotný tvorca. Profesionálna úroveň jeho filmov je stále suverénna, ale závažnosť výpovede – až na vzácne výnimky – klesá. Dotýka sa to aj jeho najnovšieho diela Iracionálny muž , ktorý vstupuje do našich kín v polovičke leta.
Päťnásobný nositeľ Oscara v ňom pár mesiacov pred svojou osemdesiatkou privádza na plátno ďalšieho zo série svojich psychicky labilných, rozorvaných hrdinov. Abe Lucas (Joaquin Phoenix) je zhruba štyridsiatnik s bohatou minulosťou. V mladosti sa politicky angažoval, pracoval v charitatívnych organizáciách a sníval o zmene sveta k lepšiemu. Po zlých osobných skúsenostiach – nevere manželky a tragickej smrti najlepšieho priateľa v Iraku – upadol do depresie sprevádzanej alkoholizmom, stratou zmyslu života a nezáujmom o dianie okolo. V takomto duševnom stave prichádza ako profesor filozofie na univerzitu do malého mesta, kde ho predchádza povesť originálneho bohéma a zvodcu žien, čo naštartuje záujem dámskeho osadenstva. Intenzívne ho prejavujú najmä dve ženy: profesorka Rita (Parker Posey), ktorá v ňom vidí príležitosť na únik z neuspokojivého manželstva a priamočiaro ide za svojím pragmatickým cieľom, a študentka Jill (Emma Stone) z miestnej profesorskej rodiny, inteligentná, snaživá študentka s idealistickými predstavami. V Abem, ktorý ju očarí svojimi nonkonformnými názormi, vidí romantického hrdinu. Je presvedčená, že jej poslaním je prebudiť ho z letargie, o čo sa usiluje najprv intelektuálnymi rozhovormi a neskôr aj nežnejšími prostriedkami. Dvojica sa spriatelí a trávi čoraz viac času vo filozofických úvahách o živote, čo ťažko znáša Jillin partner, tolerantný a trpezlivý ťuťmák Roy (Jamie Blackley). Abe a Jill si náhodou vypočujú v reštaurácii rozhovor o problémoch rozvádzajúcej sa ženy, ktorá bojuje o svoje deti a sťažuje sa na neobjektívnosť sudcu. To je zlomový moment filmu, ktorý rozhodne o osude hrdinov, predovšetkým hlavného aktéra Abeho. Psychologická dráma sa obohatí o prvky thrilleru a speje k (ne)očakávanému tragickému záveru.
Vo filme, podobne ako vo väčšine predchádzajúcich Allenových diel, sa veľa rozpráva, no tentoraz sa dialóg nevyvíja dopredu, ale točí v kruhu, navyše mnohé konštatovania, ktoré vyplývajú z konania postáv, respektíve sa už objavili v ich dialógu, hrdinovia zopakujú vo vnútorných monológoch, čo je retardačný prvok, spomaľujúci tempo aj tak pozvoľna rozprávaného príbehu. V uvravenom filme sa bohato filozofuje, no Abe, ktorý tento predmet vyučuje, paradoxne tvrdí, že myšlienky filozofov sú len „kecy“, od ktorých sa normálny život zásadne líši. Napokon, jeho vlastný osud to potvrdzuje. Veľkú úlohu zohráva náhoda, na ktorú človek nemá žiadny vplyv a ktorá dokáže jeho život zvrtnúť nečakaným a často nechceným smerom. Premena Abeho z depresívneho, zachmúreného muža, ktorý nemá prečo žiť a občas sa nedokáže ani obyčajne nadýchnuť, na šarmantného spoločníka sršiaceho dobrou náladou a spokojnosťou, užívajúceho si (aj intímnu) prítomnosť žien, je prekvapujúca, lebo je motivovaná veľmi chabým podnetom – náhodne vypočutým rozhovorom. Problém cudzej sťažovateľky nie je nijako alarmujúci (nejde napríklad o týranie detí) a navyše nie je isté, či hovorí pravdu, veď počujeme len jej subjektívne stanovisko. Napriek tomu Abeho inšpiruje ku kriminálnemu činu, ktorý ovplyvní nielen jeho osud. Ťažko uveriť. Aj odôvodnenie tohto činu je čudesné, nehodné profesora filozofie. Slovom, iracionálne.
Je všeobecne známe, že Woody Allen je ctiteľom veľkej ruskej literatúry, čo sa prejaví aj v tomto filme dvojakým spôsobom. Hrdina obdivuje Dostojevského a na pracovnom stole má jeho Zločin a trest s poznámkami, a čechovovská puška, ktorá musí vystreliť, ak je od začiatku hry na scéne, sa v Iracionálnom mužovi objaví v podobe baterky vyhranej v lunaparku. Viac prezradiť by nebolo vhodné, pripomeňme si, že druhá polovica filmu má prvky thrilleru...
Najväčším kladom Allenovho klasicky rozprávaného príbehu sú herecké výkony. Najväčší podáva Emma Stone v postave študentky Jill, ktorá sa s režisérom stretla už v jeho predchádzajúcom filme Kúzlo mesačného svitu (2014), kde vytvorila postavu spirituálneho média podozrivého z podvodu. Jill prechádza veľkým vývinovým oblúkom najmä vo vzťahu k Abemu (zamilovaného spolužiaka Roya berie ako vernú stálicu, ktorou sa v podstate netreba zaoberať). Jej počiatočný obdiv sa mení na zamilovanosť a tvrdohlavé presvedčenie, že je povolaná na to, aby svojho obľúbeného profesora vytrhla z depresií. Hoci dôvod jeho psychickej zmeny je iný, Jill je presvedčená o úspechu svojej misie. Keď zistí pravý dôvod, je zdesená, zneistená a odhodlaná dodržať pravidlá aj za cenu zrady (a straty) milovaného. Je paradoxné, že v závere vo vnútornom monológu na brehu mora, kde sa odohráva niekoľko duševných poryvov postáv, označí tento svoj príbeh len za epizódu... Na Emme Stone hrajú najmä jej veľké, výrazné oči, ktoré presvedčivo odzrkadľujú jej citové i myšlienkové pochody. Je to veľký výkon, ktorý si treba zapamätať. Zdá sa, že Woody Allen našiel novú hereckú múzu. Obe polohy rozporuplného charakteru Abeho vynikajúco vyjadril Joaquin Phoenix, pričom sa zdá, že tá depresívna sa mu darila ešte presvedčivejšie. Kým jeho partnerka hrala najmä očami, Phoenix celým telom. Zaujímavá bola jeho fyziognómia – výrazné bruško, zrejme dôsledok vypitého množstva whisky, ktoré sa črtalo pod rozgajdaným tričkom, rezignovaný postoj, nedbalá chôdza, zachmúrený pohľad... Človek, ktorému na ničom a nikom nezáleží, ani na sebe. Razantná zmena trvala krátko – Abeho prikvačili starosti s vyšetrovaním trestného činu, no to je už iná úroveň ako pôvodné depresie. To všetko sa dá vyčítať z jeho vierohodných gest a mimiky, množstvo slov, aj voice over, je navyše.
Iracionálny muž, napriek všetkým filozofickým a životným problémom, ktorými sa zaoberá, je komédia. Samozrejme, typicky allenovská, pri ktorej sála neburáca od smiechu, hoci aj ten sa pritrafí, ale potichu sa usmieva. Zábavná, kultivovaná, profesionálne takmer dokonalá. Dobrý tip na príjemný letný večer. Len netreba očakávať priveľa. Toto dielo bude sotva patriť medzi skvosty Allenovej filmografie. Skôr je to ďalší dôkaz, že populárny scenárista a režisér ani v osemdesiatke nestráca invenciu a chuť hrať sa. Aj s divákom.
P.S. Odporúčam dopozerať titulky. Podfarbuje ich skvelá hudba a najmä famózny klavír, ktorý je vedúcim nástrojom celej hudobnej stopy, kongeniálne sprevádzajúcej v podstate banálny príbeh.
Iracionálny muž (Irrational Man), USA, 2015
Scenár a réžia: Woody Allen
Kamera: Darius Khondji
Strih: Alisa Lepselter
Hrajú: Emma Stone, Joaquin Phoenix, Jamie Blackley, Parker Posey a ďalší
96 minút
Distributér: Magic Box Slovakia, s.r.o.
Premiéra v SR: 30. júla 2015
Foto: Magic Box