Za siedmimi horami a siedmimi dolinami, v ďalekom cudzom svete je ostrov, obývaný drakmi najrôznejších druhov, tvarov, farieb i spôsobov života. Tu žije malý ohňový dráčik Kokosík, ktorý sa kamaráti s mäsožravým dráčikom Oskarom, hoci medzi ich rodičmi vládne medzidruhové nepriateľstvo. Mláďatá majú k sebe blízko, lebo sú outsideri. Tak, ako Kokosík nevie lietať, Oskarovi nechutí mäso a je vegetarián. Trojlístok z neznámych dôvodov dopĺňa dikobrazica Matilda, bez špeciálnych hendikepov i nadaní. Kokosíka pre strach z lietania rovesníci aj učitelia vysmievajú, podobne ako Oskara ponižujú jeho blízki pre netradičné stravovacie návyky. No v rozprávkach platí, že odvážni malí draci napokon vždy zachránia celý veľký dračí svet.

Filmov pre najmenších divákov - deti rodičov, ktorí ešte nezabudli chodiť do kina - nikdy nie je dosť. Ani digitálne animovaných, veď väčšina sa ich orientuje na tínedžerov či mladých dospelých. Z desiatich nových animovaných filmov, ktoré nám slovenské kiná od začiatku tohto roka ponúkli, sa na deti predškolského veku neorientoval ani jeden. Animovaných filmov so stereoskopickým obrazom je pre predškolákov ešte menej. Tie, ktoré sa k nám dostali, porátame na prstoch jednej ruky: Včielka Maja, Sammyho dobrodružstvá 1 a 2... a dosť. Malý dráčik je určený práve im, deťom na pomedzí jasličiek a škôlky. Bohužiaľ, iba im, bez akýchkoľvek bonusov pre starších súrodencov a či rodičov, ktorí sa s nimi vyberú do kina.

Vraví sa, že deti rozoznajú neúprimnosť a vypočítavosť. Ak teda niekto za dvanásť rokov vydá štvrť stovky ilustrovaných príbehov pre deti, podľa ktorých vznikne aj televízny seriál, mal by s najväčšou pravdepodobnosťou byť kvalitným autorom. Hannoverský spisovateľ a ilustrátor kníh pre deti Ingo Siegner (nar. 1965) sa v Nemecku preslávil sériou príbehov o malom dráčikovi Kokosnussovi (v slovenskom preklade Kokosíkovi). Prvý vyšiel v roku 2002, zatiaľ dvadsiaty šiesty v roku 2014. V tom istom roku vznikla aj digitálne animovaná filmová adaptácia Kokosíkových dobrodružstiev. Nijako však nevysvetľuje úspech knižnej predlohy. Podľa pravidla "malým musí stačiť málo" film prináša nezaujímavých hrdinov v nahrubo pozliepanom (a preto absolútne šialenom) svete bez zákonitostí a pravidiel, ktorí prežívajú sériu rôznorodých situácií (nazvať ich príhodami či príbehom by bolo prehnané).

Seignerove knihy sú sympatické, útle, majú zopár desiatok strán a prinášajú jednoduché zápletky, osviežené milými veľkými obrázkami. Vychádzajú z tých najlepších tradícií knižných ilustrácií, malým čitateľom ich sprístupňuje autorova fantázia, pestrofarebnosť i výrazná linka. Marketing v Nemecku malého dráčika Kokosíka zhodnocuje ako sa len dá: v ponuke sú mapy Dračieho ostrova, vymaľovávanky, knižky hádaniek, vtipov, obrázkové albumy, e-booky, audioknihy, všemožné hračky, tričká, čiapky, nálepky... Marketingovým produktom je aj adaptácia knižiek do celovečernej filmovej podoby. No bola asi nad sily scenáristov (Mark Slater, Gabrielle Waltherová) aj režisérov (Hubert Weiland, Nina Welsová) a kladie nesplniteľné nároky i na schopnosť troj- či štvorročných človiečikov vnímať a sústrediť sa.

Málo je tu i základného remeselného filmárskeho fortieľu. Výtvarné riešenia sa spreneverujú Seignerovým predlohám. Sú gýčovité a lacné, postavené na veľkých jednoliatych plochách žiarivých farieb, s minimom detailov či štruktúr, nie vzdialené zlopovestnej sérii Teletubbies. Pozadia a krajinky majú silný nádych gýča a postavy pripomínajú celotelové bábky ovládané ľuďmi, ako v americkom projekte Sesame Street. Dojem neohrabaných bábok násobí ich hrubozrnná animácia, zaostávajúca aj za nízkorozpočtovými videohrami.

Ba čo viac, originalita, vtip, poézia a hravosť sú asi v tomto segmente šoubiznisu zbytočným prepychom. Humor filmu sa zakladá na grimasách, pohyboch, vizáži, potknutiach, pádoch, na tom, že niekto páchne, aj na telesných zvukoch. Celá jedna scéna dokonca s príslovečným germánskym vtipom a vkusom naplno využíva "humor" plynúci z púšťania horiacich prdov...

Dramaturgia celej snímky sa zakladá na poučke "keď nevieš ako ďalej, vraz tam dlhú pesničku, aby krpci zabudli, čo sa dialo pred ňou!" A skutočne – melie sa tu piate cez deviate pravek, starovek, retro, súčasnosť aj sci-fi: draci s brontosaurami, kúzla s renesančnými lietajúcimi strojmi v štýle da Vinciho i s modernými vrtuľníkmi. Čapkov Psíček s Mačičkou by si prišli na svoje, tvorcovia do filmového kotla nahádzali bez ladu a skladu všetko, o čom si myslia, že by to mohol deti zaujať, ale nedokázali to základné: využiť svoju pestrú zmes na pútavé rozprávanie zaujímavého príbehu.

Animovaný guláš sa rozpadá na množstvo neveľmi súvisiacich pestrofarebných čriepkov, každý s iným ladením. Chýba mu čo i len náznak nápadu, radosti z hry, niet tu však ani stopy po výchove či vzdelávaní. Pretože absentuje jasné morálne členenie, zlo nemôže byť potrestané a dobro odmenené. Krutá Kokosíkova učiteľka a zlomyseľní spolužiaci sa príbehom len mihnú, potrápia dráčika a nezostane po nich ani pamiatky. Kokosíka za jeho neposlušnosť, zanovitosť i klamanie rodičov nepostihne nijaký trest, práve naopak – stane sa hrdinom.

Aké následky film zanechá na citlivej duši detského diváka, by možno vedeli zhodnotiť psychológovia. Isto nebudú horšie ako to, čo na deti denne špliecha z televíznych obrazoviek. Dospelých film nemá čím osloviť ani zaujať. Leda ako ponor do temného vnútra nemeckých obchodníkov so zábavou pre deti. Ale aj tak je to tých najdlhších 83 minút široko-ďaleko.

Doma v Nemecku sa tvorcovia môžu spoliehať aspoň na popularitu knižnej predlohy a už aj na určitú nostalgiu. Táto výhoda na Slovensku odpadá. Malý dráčik k nám síce prichádza s vydareným slovenským dabingom, ale celkom neznámy. A slovenské publikum sa s ním zoznamuje prostredníctvom nekvalitného filmu, nie úspešných kníh. Po tom, ako film v Nemecku vyšiel už aj na videonosičoch. Skrátka a jasne - Kokosík to u nás bude mať sakramentsky ťažké. A dobre mu tak!

Malý dráčik (Nemecko 2014)