Komédia Hodinový manžel je poslednou tohtoročnou  premiérou  pôvodného českého filmu v našich kinách. Uvádza ju distribučná spoločnosť Continental film  a na vianočnej  predpremiére sa o nej hovorilo ako o  česko -slovenskom  opuse. Na plátne sa totiž stretneme nielen so slovenskými hercami a so slovenčinou, ale časť deja sa nakrúcala aj  v Jasnej a na Chopku.

Hodinovým manželom debutuje v celovečernom filme český divadelný režisér Tomáš Svoboda (1974). Tento plzenský rodák, absolvent réžie na JAMU v Brne, pôsobil ako režisér či umelecký šéf v rade divadiel a venuje sa predovšetkým autorskému divadlu. Námet svojho filmového debutu chcel pôvodne spracovať ako televízny seriál. Nakoniec sa však s producentom zhodli, že adekvátnejšia bude filmová podoba.

Príbeh  sa odohráva v meste Nymburk, kde štyria  dlhoroční priatelia, nadšenci vodného póla, spoločne prevádzkujú bazén. Lenže pre nevyhovujúce hygienické podmienky im ho jedného dňa vypustia. Štvorica sa ocitne doslova na dne, lebo konateľ firmy Honza (David Novotný) akosi pozabudol na platenie účtov a splátok. Dno je myslené nielen metaforicky, pretože Honza po hádke s manželkou Petrou (Zuzana Norisová) odíde z domu a ubytuje sa priamo v bazéne, kam za ním prichádzajú i priatelia. Tí v súkromnom živote stroskotali už dávnejšie. Trénera (Bolek Polívka) opustila žena a žije sám so synom (Lukáš Latinák) a inžinier (David Matásek) je rozvedený utajený homosexuál. Pracovných príležitostí je ako šafránu, takže sa štvorica rozhodne nakoniec z núdze podnikať ako „hodinoví manželia“ – čiže opravári na zavolanie. Klientela sa im medzi miestnymi dámami utešene rozrastá. Sú totiž schopní nielen všetko v domácnosti opraviť, ale zaskočiť hoci aj ako opatrovatelia starých ľudí či detí, prípadne vyhovieť špeciálnym želaniam ( aj tým sexuálnym) zákazníčok. Veď napríklad matka dvoch detí (Lenka Vlasáková) ich  potrebuje postrážiť, kým ide na rande, ale nechce, aby sa o tom dozvedel bývalý manžel, takže deťom pokazí hračku, aby si privolala pomoc.  S niektorými z dám sa však zblížia možno viac ako očakávali. Napríklad Honza s manželkou miestneho politika (Jitka Čvančarová) či tréner s lekárkou Eliškou (Eva Holubová) a všetci so starou pani Juditou (Nina Divíškovou) - slepnúcou vdovou, fanúšičkou futbalistov Dukly, ktorú sklamal jediný syn. To všetko komplikuje situáciu, navyše, keď sa Honza  konečne rozhodne riešiť svoje osobné problémy a priatelia sa za ním vydajú do Tatier... Viac z deja prezrádzať netreba, ani sa to nepatrí.

Skôr  sa vynára otázka o čom to vlastne je? Režisér hovorí, že „ je to o ľudskom priateľstve a o súboji pohlaví, pričom ani muži ani ženy z toho súboja nevychádzajú ako víťazi.“ I keď divákovi sa občas zdá, že ženy sú predsa len o niečo silnejšie v zdolávaní každodenných problémov. Hoci, kým sa naši „hrdinovia“ pri pive bavia „známkovaním“ okoloidúcich aké by boli v posteli a veria, že všetko sa nakoniec nejako vyrieši samo, osamelé ženy v mestečku sa pod vedením jednej z nich (Simona Babčáková) schádzajú a hľadajú riešenia, snažia sa o isté psychoterapeutické  cvičenia a zorganizujú si  dokonca relaxačný pobyt v horách. Istú výmenu rodových  úloh vidíme aj v jednej z barových scén, keď žena posiela na znak pozvania  mužovi kokteil.

Zaujímavý je  pohľad na vzťah partnerov. Honza napríklad vníma manželku v prvom rade ako „chladničku, práčku, pohovku“. Teda, aby bolo doma navarené, upratané, postarané o dieťa a dostalo sa mu toho, čo si želá. Vôbec si neuvedomuje, že jeho manželka nepovažuje za vtipné, keď  pri príchode domov sa opakovane zaliečavo prihovára jej ňadrám, ale ju ako človeka ignoruje. Spamätá sa až v okamihu, keď sa obdobne k nemu začne správať jeho milenka, pre ktorú je tiež len nástrojom potešenia a ich vzťah vníma iba ako „pracovný“.Správanie sa k ženám je jednou z tém.  Nechýba vyhlásenie „nebudem slúžiť ženám“, ale ani „inštruktáž“ ako iích zvádzať, kvetmi, slovami a podobne.

Dej sledujeme ako skladačku krátkych, väčšinou vtipných, i keď občas trápnych epizódiek zo života štvorice protagonistov. Niektoré s ľahko predvídateľnými klišé (namáhavé otváranie otvorených dverí, opravovanie lanovky , kombinované s popíjaním alkoholu, ap.) Scenár v rámci klišé vníma hoci aj postavu majstra lanovky (Andy Hryc) s neodmysliteľnou fľašou a vulgarizmami. Alebo politika (Milan Steindler), ktorý vôbec neberie v úvahu, že ho manželka asi podvádza, len nech mu dajú všetci pokoj a nedotkne sa to jeho kariéry. Svojím spôsobom je znepokojujúce, že „hodinoví manželia“ vlastne  nič poriadne nevedia, ich pôvodnú profesiu ani netušíme (diskusia na tému prečo inžinier skončil ako vodný pólista vyústi do známej pesničky o promovaných inžinieroch) a do svojho nového podnikania sa vrhajú síce nadšene, ale človek sa čuduje, že to vlastne zvládnu a seba ani nikoho iného nezabijú. Erotické scény, či vulgarizmy, sa možno dotknú útlocitnejšieho diváka, ale ako celok film neuráža. Naopak, pôsobivé sú scény s pani Juditou či pri opatrovaní deti alebo sila priateľstva medzi protagonistami, ktoré nezničia ani finančné problémy. Tie sa nakoniec vyriešia rozprávkovo, podobne ako  problémy s láskou.

Scenárista a režisér v jednej osobe, ktorý má skúsenosti aj s politickým kabaretom, sa pokúsil nakrútiť s istou dávkou „nadsázky“ niečo ako televízny príbeh pre potešenie. Starostlivo si vyberal hereckých predstaviteľov, pri ktorých sa mohol spoľahnúť aj na ich osobnostný vklad, ktorý často nahradil  alebo vypointoval scenáristickú zápletku.
Hodinový manžel je vlastne niečo ako malá filmová rozprávka Fakty a typy z reality, ale riešenie na hrane reality, či podľa zbožného želania. Hovorí sa, však, že v predvianočnom a vianočnom čase je najvhodnejší čas uveriť, že všetko nakoniec dobre dopadne, ale treba aj „vstúpiť do seba“ a nečakať so zloženými rukami.

Hodinový manžel, ČR, 2014
Dĺžka: 100 minút
Réžia: Tomáš Svoboda
Scenár: Tomáš Svoboda
Kamera: Karel Fairaisl
Hudba: René Rypar
Hrajú: David Novotný, Bolek Polívka, Eva Holubová, Lukáš Latinák, Jitka Čvančarová, David Matásek, Zuzana Norisová, Simona Babčáková a iní
Premiéra v SR: 25. decembra 2014
Foto: Continental Film