Darček pod vianočný stromček – aj tak by mohli fanúšikovia  filmových verzií Tolkienovych príbehov vnímať  decembrovú  premiéru  filmu Petra Jacksona Hobit: Bitka piatich armád, ktorú do našich kín uvádza distribučná spoločnosť Continental film. Oscarový novozélandský režisér, scenárista a producent týmto opusom uzaviera nielen trilógiu na motívy knihy Hobit, ale zdá sa, že i dlhoročné mapovanie hobitskej tematiky, ktoré začal v trilógii Pán prsteňov. Mimochodom, Hobit je akýmsi prológom k Pánovi prsteňov, ale  filmovej adaptácie sa dočkal až následne.

Traduje sa, že tento príbeh pôvodne rozprával britský profesor John R. R. Tolkien (1892 -1973) svojim štyrom deťom a až neskôr ho spracoval knižne. Hobit vyšiel prvý raz v roku 1937 a jeho rozprávanie si získalo detských i dospelých čitateľov po celom svete. V slovenskom preklade Viktora Krupu sme sa s ním stretli  však až v roku 1973 (český preklad vyšiel o päť rokov neskôr).

Tolkienove knihy lákali filmárov, ale dlho sa o nich hovorilo ako o nesfilmovateľných. Režisér Peter Jackson (1961) im však dal začiatkom 21.storočia nezabudnuteľnú vizuálnu podobu. Jeho priaznivci vedia, že prvú kameru dostal keď mal osem rokov ako vianočný darček. Učarovala mu rovnako ako starý film King Kong (už ako uznávaný režisér nakrútil jeho modernú verziu) a bolo jasné, že jeho osudom je stať sa filmárom. Publikum i kritiku sprvu zaujal, ale i šokoval, ako tvorca krvákov. V roku 1994 upútal  psychologicky prepracovaným filmom Nebeské stvorenia podľa skutočného príbehu z päťdesiatych rokov o vraždiacich školáčkach, kde debutovala Kate Winslet. Svetovú slávu mu však priniesli adaptácie  Tolkiena, ktorým sa venoval, s malými prestávkami, prakticky posledných šesťnásť rokov. Nie je tajomstvom, že ide o obľúbeného autora jeho manželky Fran Walsh, ktorá  je Jacksonovou stálou spolupracovníčkou a ako spoluscenáristka a producentka sa podpísala aj pod obe filmové trilógie.

Film Hobit: Bitka piatich armád (predchádzali mu časti Hobit: Neočakávaná cesta a Hobit: Smaugova pustatina) sa začína v okamihu, keď drak Smaug (hlas mu prepožičal Benedict Cumberbath) napadol Jazerné mesto. Bezbranní ľudia z toho vinia trpaslíkov, ktorí ho prebudili, keď chceli získať späť svoju domovinu. Statočnému lukostrelcovi Bardovi (Luke Evans ) sa ho nakoniec podarí zabiť, ale mesto je zničené. Vedie teda obyvateľov k Osamotenej hore, aby našli nové útočisko a dostali časť pokladu, ktorý je v nej skrytý. Lenže netuší, že kráľ trpaslíkov Thorin (Richard Armitage) sa tam zabarikádoval, lebo podľahol šialenstvu túžby po bohatstve a moci. Domáha sa dedičského práva a ako posadnutý hľadá medzi šperkami tajomný kráľovský klenot. Odmieta sa s kýmkoľvek deliť o zlato, hoci to pôvodne sľúbil. Radšej  chce neľútostnú vojnu ako mierové vyjednávanie s dovtedajšími spojencami – s ľuďmi a s elfami. Hobit Bilbo Bublík  (Martin Freeman) nevie pochopiť, ako sa môže niekto takto zmeniť, hazardovať s priateľstvom, pohŕdať druhými a neceniť si skutočné hodnoty, ani vlastnú česť. Vníma to ako istú chorobu. Medzitým však zistí, že v ohrození je celá  Stredozem. Čarodejník Gandalf  (Ian McKellen) totiž varuje, že neľútostný Sauron chce obnoviť svoju ríšu zla, všetkých vyvraždiť, získať pre seba strategicky položenú Horu i jej poklady a vyslal už do boja svoje hordy netvorov. Všetkých čaká boj na život a na smrť...

V prípade Pána prsteňov (2001-2003) šlo o spracovanie troch kníh (pôvodne štúdio uvažovalo, že ich vtesná iba do dvoch dielov) a trilógia bola logickým riešením. Hobit má však v knižnej podobe iba niečo vyše dvesto strán. Napriek tomu sa tvorcovia rozhodli nakrútiť ho v podobe trilógie. Divákovi ponúkli vďaka najmodernejším technológiám vizuálne hody na úkor istého „zriedenia“ deja. Mladšia generácia asi ocení nekonečné bojové scény a súboje. Prv narodeným možno viac ulahodia sekvencie, v ktorých sa  dozvedáme o vzťahoch. Napríklad o „zakázanej láske“ medzi  bojovníčkou -elfkou Tauriel (Evangeline Lilly) a trpaslíkom menom Killy, o čestnosti a odvahe elfského princa Legolasa (Orlando Bloom),o "prevracaní kabátov“ v Jazernom meste, kde sú niektorí ľudia ochotní urobiť čokoľvek, len aby sa udržali  „na výslní“, ale i o rodinnej súdržnosti a o cene priateľstva. Zaujímavé je sledovať aj vývoj titulnej postavy – pragmatického a pohodlného hobita Bilba v obetavého priateľa. Nečudo, že na jednom mieste zaznie na jeho  adresu konštatovanie: . Keby sme si dokázali ceniť domov viac ako zlato, tak ako ty,  bol by svet lepší.

Znalcom Tolkiena netreba vysvetľovať, že Stredozem je fiktívna krajina podobne ako hobiti - ľudkovia vysokí tak človeku do pása a menší než trpaslíci, ale zato s veľkými chlpatými chodidlami. O to viac treba však vyzdvihnúť prácu  filmových maskérov i „trikárov“, ktorí si prišli na svoje. Ale rovnako treba oceniť aj prácu architektov, lebo napríklad pohodlné nory hobitov s krásnymi okrúhlymi oknami sa stali istý čas  módnym hitom a na Novom Zélande sa do „hobitskej dedinky“ vraj chodí  aj na turistické zájazdy.

Jackson si dáva záležať  na každom detaile, tobôž na výtvarnej stránke. Divák sa má na čo dívať. Dokonca aj záverečné titulky podkladá  zaujímavými  náčrtmi a skicami filmových návrhov. Film má slovenské titulky a bežného diváka môžu chvíľami miasť rozdiely medzi názvoslovím a menami v staršom slovenskom knižnom preklad, o porovnaní s českým filmovým a knižným prekladom ani nehovoriac. Ale s tým sme sa stretli už napríklad pri prepise Rowlingovej čarodejníckej série o Harry Potterovi a nadšencom to v konečnej forme neprekáža.  

O Hobitovi sa niekedy hovorí ako o „slnečnej, úsmevnej predohre k Pánovi prsteňov“. V záverečnej časti filmovej trilógie sa s humorným pohľadom stretneme skôr druhoplánovo, dôraz je predsa len na večnom  súboji dobra a zla, ktorý, parafrazujúc slávny výrok o hlúposti, s ktorou boj nemôžeme vyhrať, ale nesmieme ho vzdať. Hobit je však aj sen o porozumení a spolupráci rôznych rás a súžití s prírodou. O tom, ako nám musí záležať na budúcnosti sveta, za ktorú sme zodpovední všetci, bez ohľadu na rasu, pôvod, postavenie a vek.

Tolkienov i Jacksonov Hobit  môže byť pre niekoho fantasy-rozprávka, pre iného poeticko-filozofická metafora.  Pre priaznivca žánru je však vždy zážitkom.

Hobit: Bitka piatich armád (The Hobbit: The Battle of Five Armies), USA, 2014
Dĺžka:144 minút
Réžia:Peter Jackson
Scenár: Fran Walsh, Phillipa Boyens, Peter Jackson, Guillermo del Toro na motívy románu J.R.R.Tolkiena
Kamera: Andrew Lesnie
Superevízor vizuálnych efektov: Joe Letteri
Animácie a vizuálne efekty: Weta  Workshop a Weta Digital
Kostýmy: Richard Taylor, Bob Buck, Ann Maskrey
Architekt: Dan Hennah
Strih: Jabez Olssen
Hudba: Howard Shore
Hajú: Martin Freeman, Elijah Wood, Hugo Weaving, Orlando Bloom, Luke Evans, Cate Blanchett, Ian McKellen a iní
Premiéra v SR: 11. decembra 2014
Foto: Continental Film