Valčík pre Monicu (Monica Z – Ett lingonris i coctailglas)

Hviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívne
 

Valčík 8 resizeMonica Zetterlund (1937–2005), vlastným menom Eva Monica Nilsson, bola švédska džezová speváčka a kabaretná herečka. Počas svojej štyridsaťročnej kariéry nahrala množstvo džezových albumov, účinkovala v desiatich filmoch, s úspechom vystupovala v štokholmských a newyorských džezových kluboch. Bola štyrikrát vydatá, z prvého manželstva mala okrem priezviska aj dcéru Evu-Lenu, dnes herečku. Trpela na skoliózu a v záverečnom roku svojej kariéry spievala posediačky. Zomrela po požiari vo svojom štokholmskom byte.

Film, ktorý o Monice Zetterlundovej pod názvom Valčík pre Monicu nakrútil dánsky režisér Per Fly, si všíma iba určitý, údajne asi pätnásťročný výsek zo života umelkyne a poníma ho melodramaticky, v štýle ďalšej variácie rozprávky o Popoluške, ktorá sa stala kráľovnou. Sústreďuje sa na proces, v ktorom sa telefonistka z malého Valčík 2 resizešvédskeho mestečka postupne premení na populárnu a zo všetkých stránok úspešnú interpretku džezových skladieb, ktorej vzdávajú hold nároční návštevníci klubov v dvoch svetových metropolách. Hoci Monicin debut v newyorskom výlučne černošskom prostredí nedopadne dobre, prinesie jej stretnutie s Ellou Fitzgeraldovou a usmernenie, aby spievala len o tom, čo sama zažila, a nenapodobňovala cudzie vzory, aj keby to bola Billie Holiday. To Monicu privedie k spevu v rodnom jazyku, v ktorom môže lepšie precítiť a tým aj vyjadriť zmysel interpretovanej piesne. Spôsobí to zlom v jej umeleckom živote, po ktorom už nasledujú iba úspechy, až na malé intermezzo v roku 1963, keď vystúpi, napriek vlastným pochybnostiam, na Veľkej cene Eurovízie a nezíska ani jeden hlas.

 

Valčík 4 resizeKým v speváckej a následne aj kabaretno-hereckej sfére sa Monice darí, pretože ju obklopujú talentovaní a žičliví spolupracovníci, ako sú textár Beppe (Johannes Wanselow) či hráč na basu, verný priateľ a neúnavný ctiteľ Sture (Sverrir Gudnason), jej osobný život je komplikovaný. Z prvého manželstva má dcéru Evu-Lenu (Nadja Christiansson), o ktorú sa starajú predovšetkým starí rodičia. Monica si nerozumie najmä s otcom, ktorý je skeptický k jej kariére a chce, aby sa konečne usadila. Vyčíta jej, že niekoľko rokov po seba dáva prednosť vystúpeniu pred Vianocami s dcérou. Cieľavedomá, egoistická speváčka, sústredená len na svoje túžby a plány, neberie ohľad na potreby a city ani Valčík 6 resizenajbližšieho okolia. Preraziť v show biznise sa zrejme dá len takýmto spôsobom, aj keď to nevyvoláva veľa sympatií. Mladá žena, ktorá už v detstve liezla na najvyššie konáre stromu bez ohľadu na nebezpečenstvo pádu, uplatňuje túto metódu v profesionálnom prostredí i v súkromí. Vedomá si svojej ženskej príťažlivosti a krásy, automaticky vyžaduje, aby sa každý muž podriadil jej želaniam, a tak jej početné intímne vzťahy nemajú dlhé trvanie, ako to dokladá spolužitie s režisérom Vilgotom (Oskar Thunberg) či s americkým hudobníkom Stevom Chambersom (Jonathan Drew). Po rôznych ľúbostných peripetiách Monica napokon zakotví v manželstve s dávnym obdivovateľom Sturom, Valčík 9 resizektorému najprv z rozmaru zničí perspektívny vzťah, neznesúc, aby niekto, koho ona odvrhla, našiel za ňu adekvátnu náhradu. To však už melodráma vrcholí, hrany konfliktov sa obrusujú až zmiznú, otec uzná svoj omyl a zmieri sa s úspešnou dcérou, a všetci sa stretnú na rozprávkovej svadbe, ktorej kraľuje šťastná Monica.

 

Scenárista Peter Birro sa sústredil, ako sme povedali, asi na pätnásťročný úsek Monicinho života, súdiac podľa účesov a oblečenia, zhruba na šesťdesiate a polovicu sedemdesiatych rokov. Je však pozoruhodné a napriek tomu, že nejde o dokument, ale o „historickú fikciu“, ťažko prijateľné, že za ten čas sa fyzicky vôbec nezmení nielenže Monica, Valčík 12 resizeale ani jej dcéra, ktorá mala dávno dospieť. Snaha využiť krásu hlavnej predstaviteľky Eddy Magnasonovej zrejme nedovolila tvorcom skriviť jej čo len vlások na hlave, a tak má herečka aj v dramatických scénach (opakovaná opitosť, keďže jej závislosť od alkoholu je očividná, hlasné hádky s partnermi, neúspešný pokus o samovraždu) a v rôznych častiach dňa stále dokonalý účes i make-up vrátane umelých mihalníc. Zovňajšok Eddy Magnasonovej (1984) je však menší problém ako jej herecké stvárnenie známej švédskej hviezdy. Ide totiž o filmový debut speváčky, pianistky a textárky, ktorá síce sama zaspievala všetky vo filme použité piesne, čo je chvályhodné, ale nedokázala stvárniť postavu Monicy Zetterlundovej v celej Valčík 10 resizejej komplikovanosti. Nepochybne išlo o síce cieľavedomú, ale vnútorne neistú ženu, ktorá si stále musela dokazovať svoju suverenitu na reakciách okolia, trpela strachom zo samoty a možnej straty dosiahnutého úspechu i materiálneho bohatstva, no vo filme všetky tieto svoje fóbie iba slovne deklaruje, v herečkinom prejave ich nevidíme ani necítime. Slovom, Magnasonová je sebaistá pred mikrofónom, ktorý pozná z autopsie, ale nedokáže vyjadriť nič, čo nemá zažité. Preto je postava Monicy jednostranná, plochá a v porovnaní s originálom určite zjednodušená. Ostatní okolo nej sú nerozvinuté epizódky, ktoré tvoria „krovie“ hlavnej predstaviteľke, hoci isté náznaky prezrádzajú, že režisér Vilgot, ctiteľ Sture a možno aj priateľka Marika (Vera Vitali) sú vnútorne bohatšie charaktery ako sladká blondínka v popredí.

 

Valčík 5 resizeMonicin životný príbeh, presnejšie vybraný úsek z neho, sa vo filme rozvíja chronologicky, nie však prostredníctvom ucelených sekvencií, ale dômyselnou stavbou mozaikových kamienkov, čo mu pridáva dynamiku a žiaduce tempo. Åsa Mossberg ako strihač si zaslúži uznanie. Vzhľadom na tému hrá vo filme veľkú úlohu hudba, ktorá znie takmer paralelne s dejom. I keď sa snímka nevyhýba záberom na speváčku stojacu na scéne, nie je to sled samostatných hudobných čísel, ale premyslené využitie známych džezových skladieb (kto by nepoznal napríklad slávnu pieseň Hit The Road Jack v podaní Raya Charlesa!), ktoré podfarbujú dej bez ohľadu na to, v akom prostredí sa odohráva. Tieto perfektné hudobno-vizuálne prechody, na ktorých majú okrem režiséra Pera Flya zásluhu aj kameraman Eric Kress a skladateľ Peter Nordahl, patria určite ku kladom diela.

 

Valčík resizeDánsky režisér Per Fly (1960), u nás v podstate neznámy, je autorom trilógie o dánskej robotníckej, strednej a vyššej triede (The Bench, Dedičstvo, Zabitie), ktorá vznikla začiatkom tohto tisícročia a podľa slov dánskeho korunného princa, ktorý autora odmenil svojou cenou, „patrí medzi najvýznamnejšie snímky dánskej filmovej histórie“. Pred štyrmi rokmi nakrútil film Žena, ktorá snívala o mužovi, a vlani Valčík pre Monicu. Severskí diváci, ktorí si hlavnú hrdinku pamätajú, hodnotia film kladne, napokon, získal aj štyri švédske filmové ceny Guldbagge Awards 2014 (za réžiu, ženský herecký výkon v hlavnej i vedľajšej úlohe a za kostýmy). Neovplyvnená poznaním životného prototypu, hodnotím iba film, vidím jeho nedostatky a dávam znamienko priemer. Posledné slovo budú mať aj tak návštevníci kín, do ktorých ho prináša distribučná spoločnosť Film Europe.

 

Valčík 11 resizeValčík pre Monicu (Monica Z – Ett lingonris i coctailglas), Švédsko 2013
Scenár: Peter Birro
Réžia: Per Fly
Kamera: Eric Kress
Strih: Åsa Mossberg
Hudba: Peter Nordahl
Hrajú: Edda Magnason, Sverrir Gudnason, Kjell Bergqvist, Vera Vitali, Oskar Thunberg, Johannes Wanselow, Nadja Christiansson, Jonathan Drew a ďalší
Premiéra v SR: 15. apríla 2014
Foto: Film Europe
    
    

Vyhľadaj

2percenta

220x220stavoing

Táto webová lokalita používa súbory cookie pre lepšie používateľské prostredie. Ochrana osobných údajov tým nie je dotknutá.