Sú v 3D, modrí, nespútaní a ich pokojný šťastný život v korunách veľkých stromov ohrozujú krutí bezohľadní votrelci zo sveta ľudí, vyzbrojení ťažkou drevorubačskou technikou. Až prišelec, rovnaký ako oni a predsa úplne iný, ich presvedčí, že má zmysel brániť svoj svet i za cenu vlastných životov. Nie, reč nie je o filme Avatar, ale Rio 2 - pokračovaní rodinnej animovanej zábavy od štúdií Blue Sky v réžii pôvodom brazílskeho animátora Carlosa Saldanhu.

Takmer pol miliardy tržieb len zo vstupného do kín je nepochybne presvedčivý argument pre nakrútenie pokračovania, na vznik kvalitného filmu však nestačí. Dobrý rodinný animovaný film by mal mať nielen nápaditých výtvarníkov, špičkovú animáciu, chytľavé pesničky a zručne aranžované gagy, ale najmä silný príbeh.

Pravda, po tom, ako v našich kinách začali nad tvorbou Pixaru dominovať rôzne digitálne animované filmy z Belgicka, Južnej Kórey, Španielska, či americké dielka, určené doma v USA len pre videodistribúciu, naučil sa slovenský divák vážiť si kvalitné originálne hravé výtvarné návrhy i riešenia, tešiť sa z plátna zaplneného dobrým obrazom i z plynulej, presvedčivej animácie pohybov, mimiky, gestikulácie – o steblách trávy, listoch, srsti a perí ani nehovoriac. Rio 2 skutočne oplýva drahou luxusnou animáciou, je pastvou pre oči a zároveň i veľkou antológiou všemožných, časom preverených a teda zaručene účinných komických postupov, výstupov, vtipov a gagov. Nosný príbeh mu však chýba.

Pre žáner digitálne animovaných rodinných komédií bolo priekopníctvo štúdií Pixar požehnaním no zároveň i prekliatím. Technickí fanatici spoza počítačových klávesníc totiž popri bravúrne zvládnutých revolučných technológiách publiku ponúkli aj príbehy, poetiku a idey, aké vyčerpaný, zákonitosťami biznisu spútaný, vymiškovaný svet filmovej zábavy nedokázal vymyslieť. Milióny spokojných divákov série Doba ľadová sú však na druhej strane dôkazom, že v určitých prípadoch, keď sa animácia snúbi s klasickou groteskou, silný dej ani hlboké ušľachtilé idey nie sú nevyhnutné. Stačia dobre vymyslení hrdinovia, animovaní komici so zábavnými vzťahmi - a poldruhahodinové pásmo skečov, len voľne prepojených náznakmi príbehu (ktorý vonkoncom nemusí byť nový, ba práve naopak - môže byť aj otrepaný, stereotypný či archetypálny), sa stane diváckym evergreenom.

Carlos Saldanha sa teraz v pokračovaní snímky Rio z roku 2011 pokúša o to isté, čo sa mu vyplatilo v Dobách ľadových: čo usporil na scenáristoch a novom príbehu, investoval do obrazu. Lenže Rio nie je Doba ľadová. Jeho hrdinovia - prevažne exotické vtáky, ale aj uslintaný buldog a zopár ľudí - nie sú samonosné komické figúrky typu leňochoda Sida, mamuta Mannyho a šabľozubého tigra Diega, ktoré sú zábavné samé osebe. Postavy z Ria netvoria sympatickú bandu priateľov so zaujímavými vzťahmi a ani fyziognómia im nedovoľuje smiešnu mimiku. Nežijú v atraktívnom praveku ani v alternatívnom rozprávkovom svete, kde je možné čokoľvek, ale v našej viacmenej realisticky stvárňovanej súčasnosti.

Rio 2 v podstate využíva rovnaký námet ako prvý film. Samček vzácnej ary modrej Blu vyrástol v domácnosti mladej vedkyne Lindy a svet ľudí je mu bližší ako divočina. Už sa síce naučil lietať a so samičkou Perlou majú dokonca aj tri deti, no stále je to v podstate čisto mestský tvor. V amazonskej džungli, kam sa rodinka vyberie hľadať stratenú Lindu a divoko žijúce modré papagáje, je rovnako nemožný ako metrosexuál na čundri. A pretože tu fungujú všetky žánrové klišé, metrosexuál napokon musí zvíťaziť aj v divokom zapadákove, obývanom drsnými zemitými horalmi.

To je vlastne celý príbeh vyše stominútovej snímky. Zvyšok sú drobné, na chabý dej často nasilu zavesené a nijako nezosúladené kánonické epizódky, akoby vypožičané z iných filmov – o neúspešných pokusoch oživeného podlého kakadu Nigela pomstiť sa, o protivnom svokrovi, o neznesiteľných teenageroch, o hľadaní talentov pre karnevalovú show. Komicky absurdná láska žirafiaka k hrošici z konkurenčnej série Madagaskar tu má obdobu v ešte absurdnejšom a nijako nezdôvodnenom vzťahu pestrofarebnej jedovatej spievajúcej žabky k chromému papagájovi. Ani ona však nie je nič proti mravčiarovi, ktorý nosí hrobársky klobúčik a stepuje, alebo proti v divokom rytme rapujúcej leňochodke. Zábavného drobizgu, ktorý sa neustále smiešne tvári, vráža do seba, odniekiaľ niekam padá, nechá sa vtipnými spôsobmi požierať dravcami alebo inak kántriť, sú tu celé zástupy. A pretože sme v Amazónii, chýbať nesmie pseudoekologický motív zlých mužov s pílkami a sekerami, ktorý je len menej vydarenou variáciou americkej klasicky animovanej snímky Ferngully - Posledný dažďový prales z roku 1992. A aj po dvoch desaťročiach stále majú čo píliť!

Minutáž efektívne naťahujú i veselé, no dej nikam neposúvajúce pesničky s brazílskymi rytmami a fantastickými pestrofarebnými aražmánmi, nie náhodou pripomínajúce tanec supov na pieseň Nám páči sa žrať z Doby ľadovej 2, ktorú Saldanha nakrútil v roku 2006. Niektoré pesničky sú prespievané do slovenčiny, iné zostali v origináli. Slovenský dabing je znesiteľný, i keď v ére digitálnej distribúcie by nemalo byť neprekonateľným problémom zaradiť do vybraných kín aj predstavenia s originálnym znením, aby si publikum užilo hlasy Jesseho Eisenberga, Anne Hathawayovej, Jamieho Foxxa, Andyho Garciu či rappera, vystupujúceho pod umeleckým menom will.i.am. Originálne znenie nielenže viac svedčí rytmu a nestráca sa v ňom nepreložiteľný vtip, ale na rozdiel od slovenského dabingu je hravé aj obsadením. Popri známych hercoch a komikoch veľa postáv narozprávali populárni speváci a speváčky všetkých vekových kategórií od 83-ročnej seniorky Rity Morenovej až po 16-ročnú finalistku amerického X-Factoru Rachel Crowovú. Svetoznáma hviezda bossa novy Bebel Gilberto vtipne nahovorila a naškriekala tukaniu sliepočku Evu, ktorá nemá hudobný sluch, ale sníva o speváckej kariére a Bruno Mars požičal hlas frajerskému samoľúbemu modrému papagájovi Robertovi, na ktorého Blu žiarli.

Je vlastne čudné, prečo má film až 101 minút, keď pozornosť detí predškolského veku, ktorým je zjavne určený, čo i len polovicu tohto času ťažko udržia aj oveľa napínavejšie príbehy. Marketingoví mágovia 20th Century Fox, ktorí zjavne stoja v popredí produktu s názvom Rio 2, však z nejakých príčin usúdili, že 101 minút bude lepších ako obligátna hodina a pol. V realite slovenských kín to znamená postupné pribúdanie vysvietených displejov mobilných telefónov nudiacich sa rodičov a narastanie šumu i nepokoja zunovaných, presýtených detí.

Vcelku však Rio 2 predstavuje na pultoch trhu s filmovou zábavou solídny tovar. Jeho hodnotu navyšuje aj stereoskopický obraz 3D, ktorý v tomto prípade slúži skutočne len ako dôvod na zvýšené vstupné. Za svoje peniaze zákazník získa vrchovatú mieru všakovakých vizuálnych i akustických atrakcií. Ich posolstvo možno najlepšie formulovať slovami: Nepremýšľajte, milé deti, len sa pozerajte a tešte z toho, aké je všetko farebné, pestré a veselé. Ak si tento prístup osvojíte a zachováte aj v dospelosti, budú z vás bezstarostní nenároční šťastní konzumenti, ktorých zbožňujú všetky multikiná v nákupných centrách.