Svoj prvý celovečerný film, romantickú drámu Láska v myšlienkach (2004), nakrútil nemecký režisér Achim von Borries (1968) podľa skutočnej udalosti. Tá bola aj základom jeho tretieho filmu, vojnovej drámy 4 dni v máji (2012), ktorý do slovenských kín prináša distribučná spoločnosť Film Europe. (Medzitým vznikla ďalšia dráma England!, 2007, inšpirovaná výbuchom jadrovej elektrárne v Černobyle a osudmi dvoch vojakov, dobrých priateľov, ktorí sa zúčastnili na dekontaminačných prácach, čo tragicky ovplyvnilo ich ďalšie osudy.)

Kým Láska v myšlienkach zobrazuje tragicko-melancholickú atmosféru jedného letného víkendu vo vidieckom sídle neďaleko Berlína, na ktorom sa stretla v lete 1927 vtedajšia excentrická mládež a kde na bujarom večierku milostná vášeň vyústila do zločinu, film 4 dni v máji sa odohráva pri mori na severe Nemecka tesne pred skončením II. svetovej vojny, zobrazujúc komplikované vzťahy hlavných aktérov vojnového konfliktu. Časť nemeckej armády sa už vzdala, ale kapitulácia ešte nie je oficiálne podpísaná. Nemecká armádna jednotka sa utáborí na pláži, odkiaľ sa má podľa plánu preplaviť do Dánska a tam vzdať Angličanom. Pol kilometra od pláže je sirotinec, ktorý vedie ruská barónka. Jej synovec, trinásťročný Peter, je jediným „mužským“ obyvateľom domova. Zariadenie okupuje sovietska jednotka, pozostávajúca z ôsmich vojakov, vedená charizmatickým kapitánom, v civilnom živote leningradským učiteľom. Rozloženie hlavných aktérov príbehu nesie v sebe nielen napätie, ale aj potenciálny konflikt. No napokon je všetko inak, ako sa zdá spočiatku.

Najlepšie prepracovanou a psychologicky najpresvedčivejšou postavou je Peter v podaní typovo výrazného Pavla Wenzela. Ryšavý pubertiak, ktorého dospievanie determinovala vojna, strata rodičov a život v čisto ženskom prostredí, spočiatku nie celkom rozlišuje, čo je hra a čo tvrdá skutočnosť. Ako každého chalana v jeho veku, priťahujú ho uniformy a zbrane. Keď sa mu podarí jednu ukoristiť, zahrá sa na hrdinu. Našťastie narazí na kapitána (hrá ho Aleksey Guskov, Rus narodený r. 1958 v Poľsku, ktorého si pamätáme ako hlavného protagonistu – politicky diskriminovaného dirigenta z filmu Koncert, 2009). Kapitán nevidí v Petrovi nepriateľa, ale skôr svojho padlého syna, a tak k nemu pristupuje citlivo, postupne si získavajúc jeho dôveru a napokon aj obdiv. Prísny, no spravodlivý veliteľ, ktorý sa vždy dokáže postaviť za svojich vojakov, a preto ho rešpektujú a milujú, má za sebou niekoľko tvrdých konfliktov s vyšším vedením, ktoré sa skončili jeho opakovaným pobytom v trestnej rote. Zdá sa však, že je nepoučiteľný. Ak narazí na správanie, ktoré sa prieči jeho povahe presvedčeného humanistu, napríklad na arogantný a svojím spôsobom nebezpečný výstup opitého sovietskeho majora s nadmerným egom, opätovne zabúda, že je to jeho nadriadený, a k slovu sa dostanú päste. Tentoraz má jeho správny, no nedomyslený zásah pre všetkých fatálne dôsledky.

Civilnou protihráčkou kapitána je patrónka sirotinca, pôvodom ruská barónka (Gertrud Roll), ktorá utiekla z rodného Sankt Peterburgu (nie z Leningradu, zdôrazňuje) pred Októbrovou revolúciou. Nikdy sa nemôže zhodnúť s kapitánom ideologicky, ale na báze ľudskosti si rozumejú. Prísna staršia dáma, ktorej vzdelanie a dobré spôsoby vidieť v každom geste, sa najprv iba podvolí nevyhnutnosti, no postupom času ocení, že sovietski okupanti sirotinca sú vlastne jeho ochrancami, a tiež sa im snaží vyjsť v ústrety, aspoň tým, že dá vyprať ich smradľavé uniformy.

Nemecká jednotka, utáborená na pláži a pasívne čakajúca na záchrannú loď, tvorí len akési pozadie príbehu a aktívne doňho vstúpi až v závere. Nie však proti svojmu vojnovému nepriateľovi, ale na jeho strane. Keď sa Rusi bijú s Rusmi, Nemci sa pridajú na tú stranu, kde cítia podobnú túžbu prežiť, ale aj odvahu zabojovať za správnu vec. Ochrana dievčat v sirotinci pred hrubým násilím je moment, ktorý rozhodne.

Ľúbostná línia „zakázanej“ lásky, ktorá vznikne medzi Annou, jednou z obyvateliek domova, a mladým ruským vojakom Trubininom, je akoby navyše. Možno najviac prekáža, že vychádza zo známeho klišé mnohých  vojnových filmov – tvrdý vojak ako nežný hudobník. Ibaže tentoraz nehrá na klavíri Nemec, ale Rus. Angelina Häntsch a Ivan Shvedoff (poznáme ho z českých filmov, rozprávky Romana Vávru Čert ví proč, Hezké chvilky bez záruky režisérky Věry Chytilovej a Mamas and Papas Alice Nellis) nemali veľa príležitostí na rozvíjanie svojho filmového citu,  a teda ani na výraznejšiu hereckú prezentáciu. Táto línia má však význam vo vzťahu k charakteru Petra. Keďže Anna je jeho prvou, ešte neuvedomenou láskou, žiarli na klaviristu, a keď sa mu nepodarí zmariť ich vzťah drobnými schválnosťami, napríklad zlým prekladom ich dialógu, uchýli sa k nebezpečnejšej intrige.

Psychologicky prepracovaný príbeh vojnovej drámy 4 dni v máji je najmä svojím vyústením taký silný, že režisér zrejme nepokladal za potrebné ozvláštňovať ho novátorskými filmovými prostriedkami. V podstate ide o klasické realistické rozprávanie bežnej minutáže, postavené na niekoľkých výraznejšie prepracovaných postavách, vydeľujúcich sa z viac-menej anonymnej masy. Dobre vybrané herecké typy, striedma kamera Bernda Fischera, v ktorej pohľade sa dramatickejšie udalosti prelínajú s pokojnými prírodnými zábermi, a melodická komponovaná hudba Thomasa Feinera, ktorá v jednej sekvencii nastupuje namiesto reálnych zvukov ľúteho boja, slúžili príbehu, ktorý popri tragike priniesol aj iný pohľad na vojnové udalosti, zafixované predsudky a netradičné priateľstvo.

4 dni v máji (4 Tage im Mai), Nemecko, Rusko, Ukrajina, 2012
Scenár: Achim von Borries, Eduard Reznik
Réžia: Achim von Borries
Kamera: Bernd Fischer
Strih: Antje Zynga
Hudba: Thomas Feiner
Hrajú: Pavel Wenzel, Aleksey Guskov, Ivan Shvedoff, Andrey Merzlikin, Sergey Legostaev, Angelina Häntsch, Gertrud Roll a ďalší
Premiéra v SR: 11.júla 2013
Foto: Film Europe