Kovář z Podlesí
Rozprávky o súboji dobra so zlom, hľadaní pravej lásky a skutočného priateľstva sú obľúbeným artiklom na filmovom trhu. Novinkou nie je ani kombinácia hereckých akcií s animáciou. Nová česká rozprávka Kovář z Podlesí, ktorú do našich kín prináša v týchto dňoch spoločnosť Bontonfilm, je však ozvláštnená skutočnosťou, že v nej tvorcovia skombinovali tri technológie: popri hercoch sa stretneme s klasickými bábkami (pán Křeček a pán Veverka) a s postavou Draka, ktorá je vytvorená počítačovou 3D animáciou.
Ešte viac však výsledok poznačil samotný zámer: nakrútiť novú rozprávku ako protiklad trendu akčných filmov, teda v upokojujúcom tempe a s filozofickým podtextom o nutnosti zmierenia sa navzájom. Čiže nič z toho klasického o potrestaní zlých bytostí, ale naopak, dobro zvíťazí tak, že všetko zlé sa podarí zmeniť na dobré.
Film nakrútil podľa vlastného scenára český režisér a scenárista Pavel Göbl (1967). Narodil sa v Uherskom Hradišti, vyrastal v Uherskom Brode a kým v rokoch 1995 - 2002 (už v relatívne zrelom veku) absolvoval štúdium televíznej a filmovej réžie na FAMU v Prahe, vyskúšal si štúdium na technickej vysokej škole a potom rad rôznych povolaní. Neskôr nakrúcal pre televíziu. V celovečernom filme debutoval ako spoluscenárista a spolurežisér komédie Ještě žiji s vešákem, plácačkou a čepicí (2005). Jeho prvým samostatným režijným a scenáristickym celovečerným titulom bolo Veni,vidi, vici (2009). V tom istom
roku získal v súťaži Magnesia Litera aj ocenenie Objav roku za novelu Tichý společník. Titul Kovář z Podlesí (2012) je jeho tretím celovečerným hraným filmom.
Príbeh sa odohráva v dedinke Podlesie, kde žije kováč – svojrázny vojnový invalid (Boleslav Polívka) so svojím synovcom -sirotou Toníkom (Gregor Bauer), nadaným vynálezcom. Toníkovi sa podarilo do služieb strýka zapojiť aj zvieratá a naučiť hovoriť veveričky a škrečka. Je presvedčený, že všetko na tomto svete sa dá odvážiť a zmerať a neverí na reči o strašidlách, zlom drakovi a kliatbe, ktorá ohrozuje celý kraj. Až keď sa v priamom ohrození života ocitne jeho milovaná Bětka (Valérie Šámalová) rozhodne sa zasiahnuť, hoci to znamená uveriť rozprávkam, postaviť sa drakovi a zmeniť tri zákerné ježibaby v dobré víly, ktorými kedysi boli.
Tým všetkým sa prepletá známy motív nechceného bohatého a urodzeného ženícha. Bětka je totiž vnučkou starostu (Josef Somr), ktorý sa už dohodol s kniežacím správcom (Milan Markovič), že ju vydá za jeho syna (Rostislav Novák). Rad scén má humorný podtext. Napríklad veveričiak pán Veverka sa háda so svojou manželkou veveričkou ako akákoľvek stará ľudská manželská dvojica. Starosta sníva o tom, že z Podlesia bude kniežacím dekrétom mesto a naplnia sa jeho politické sny, lebo jeho vnučka bude niečo ako „obecná princezná“. Správcovho syna zblíži s drakom nielen osamelosť , ale aj neobmedzená chuť do jedla No a obyvateľky Podlesia sa domáhajú príchodu vojakov, ani nie tak zo strachu pred drakom, ale z túžby po mužskom elemente v ich živote. Pre rozprávku netypicky vyznieva titulná postava kováča – ktorý viac ako práci holduje pivu a rečiam, má však dobré srdce a vždy stojí na strane Toníka. Úsmevne pôsobí jeho jazda lesom na invalidnom kresle, ktoré poháňajú veverička a škrečok. Ide o rodinnú rozprávku, takže sa možno usmejú skôr dospelí diváci. Ťažko povedať, ako budú reagovať deti. Možno ich
zaujmú niektoré slová, scény sscény s hovoriacimi zvieratkami, ktovie?
Až magicky očarujúco pôsobia kresby Františka A.Skálu (syn výtvarníka Františka Skálu). Vidíme ich pri úvodných titulkoch, ale hlavne v scéne, keď ich prostredníctvom camery obscury premieta Bětka, aby svojmu bračekovi Lojzíkovi (Filip Dvořák), ale aj divákom, vysvetlila históriu Podlesia, vojnu, v ktorej sa nechtiac ocitlo i kliatbu, ktorá ho postihla a zapríčinila, že v dedine prežili iba ženy, deti a starci. Mimochodom, nakrúcalo sa v skanzene, ale na folklór zabudnite. Vďaka zaujímavým kostýmom Ivany Brádkovej (len podľa hlasu som spoznala napríklad Szidi Tobias v úlohe víly –ježibaby Muchotrávky či Božidaru Turzonovovú ako obchodníčku) a výbornej kamere Richarda Špůra máme pri niektorých scénach pocit, že pred nami ožili obrazy starých majstrov.
Lenže krásne obrázky nestačia, ak ich spôsob spájania pôsobí ťažkopádne. V dnešnej hektickej dobe, keď sme si zvykli na akčné zobrazovanie deja, môže snaha o pokojné rozprávanie niekoho potešiť, iného unudiť. Navyše, keď niektoré dejové línie akoby šli do „stratena“. Scenár by bol iste zniesol ešte zopár dramaturgických úprav. Hovorí sa, že posledné slovo je to pravé. Ale nespoliehala by som sa na záverečnú pesničku počas titulkov, aby „priklincovala“ posolstvo o tom, že v každom z nás je dobro i zlo, odvaha i strach, a musíme sa mať radi takí, akí sme, akceptovať sa a snažiť sa byť lepšími. To všetko si divák musí predsa „odčítať“ z filmu samotného.
Na stretnutí s novinármi rozprával režisér Pavel Göbl zaujímavo o tom, ako čerpal inšpiráciu nielen z klasických rozprávok či Tolkiena, ale i z publikácie o tom, ako kedysi vyháňali z domov zlých duchov, či psychologickej Jungovej štúdie o snoch a stále si pripomínal myšlienku svätého Augustína, že zlo je vlastne absencia dobra. Lenže pre diváka i kritika je rozhodujúci výsledok. A ten je v tomto prípade predsa len rozporuplný. Nech sú však výhrady kritikov akékoľvek, divák si utvorí vlastný názor sám a nemusí ísť dokonca ani do kina. Rozhlas a televízia Slovenska, ktorý sa podieľal na vzniku rozprávky o kováčovi z Podlesia ako koprodukčný partner, ju totiž zaradil do svojho vianočného programu, a tak sa s ňou stretneme v decembri i na našich televíznych obrazovkách.
Kovář z Podlesí, ČR –SR, 2012
Dĺžka filmu: 85 minút
Réžia: Pavel Göbl
Scenár: Pavel Göbl
Kamera: Richard Špúr
Hudba: Antonín Veselka, Robert Nebřenský
Výprava: Jiří Sternwald
Výtvarník: Ivana Bradková, František Antonín Skála
Strih: Jiří Brožek
Zvuk: Michal Holubec
Hrajú: Boleslav Polívka, Ivana Chýlková,Gregor Bauer, Valerie Šámalová, Filip Dvořák, Božidara Turzonovova, Szidi Tobias, Milan Markovič, Rostislav Novák, Barbora Seidlová, Vratislav Brabenec a ďalší
Premiéra v SR: 16.mája 2013
Foto: Bontonfilm