Mág filmového plátna, jeden z najmocnejších ľudí Hollywoodu, Steven Spielberg, o filmoch ktorého sa všeobecne traduje, že je k ním zub času mimoriadne milostivý, sa k téme otrokárstva po filme Amistad vrátil v životopisnom filme o šestnástom americkom prezidentovi Abrahamovi Lincolnovi a nazval ho jednoducho Lincoln. Snímka má 12 nominácii na Oscara a ak sú americkí akademici spravodliví, tak si ho rozhodne zaslúži predstaviteľ Lincolna Daniel Day-Lewis, scenárista Tony Kushner a, samozrejme, režisér Steven Spielberg. Som však presvedčená, že toľko Oscarov, ako sa očakáva nezíska.

Režisér nezabudnuteľných filmov ako E.T., Schindlerov zoznam, Amistad, Zachráňte vojaka Ryana, Mníchov, Ríša slnka, ale aj snímok Čeluste, Blízke stretnutie tretieho druhu, sérii a Indiana Jonesovi a mnohých iných, sa na tento projekt pripravoval od roku 1999. I keď som v úvode napísala, že Lincol je životopisný film, nie je to celkom presné, dokonca trochu zavádzajúce. Spielberg a scenárista filmu Tony Kushner (za scenár k filmu Mníchov bol nominovaný na Oscara), ktorému na spracovanie nespočetných historických faktov poslúžila kniha americkej historičky a spisovateľky Doris Kearns Goodwin, sa sústredili, tak ako autorka, na posledné štyri mesiace prezidentovho života. Na obdobie, keď sa za každú cenu snažil presadiť 13. dodatok k americkej ústave – zrušenie otroctva, čo sa mu stalo osudným. V apríli 1865 ho v lóži Fordovho divadla zastrelil južanský fanatik John Wilkes Booth. (Na zasmiatie – hrdina seriálu Kosti agent Booth má traumu z toho, že jeho prapradedo bol vrahom prezidenta.) Fakt, že vo filme tvorca túto slávnu vraždu  nezaznamenal, len herec v divadle oznámi tragickú udalosť, svedčí o tom, že tvorcom išlo skôr o prezentáciu zákulisných politických ťahov a roztržiek v Snemovni reprezentantov. V krajine zúri občianska vojna, obetí je až príliš veľa, ale Lincoln sa rozhodol pre najodvážnejší krok svojej kariéry - zrušiť otroctvo ešte pred koncom vojny Severu a Juhu. Protivníci žiadali  prímerie, Lincoln však vedel, že alfou a omegou celého sporu je zrušenie otroctva, bez toho krviprelievanie nemalo zmysel. Vsadil na jednu kartu a na dosiahnutie cieľa použil prostriedky, ktoré sa priečili jeho spravodlivej a priamej povahe. Chýbalo mu totiž 13 hlasov, aby dodatok prešiel a trinásť poslancov z radov opozície bolo treba „presvedčiť“. Mimoriadne zaujímavou postavou je Lincolnov radikálny stranícky republikánsky kolega Thaddeus Stevens (vynikajúco stvárenený Tommy Lee Jonesom), postava, ktorá zohrala kľúčovú úlohu pri  prihlasovaní. Stevens bojoval roky za úplne oslobodenie otrokov, vraj jeho domáca, černoška Lydia Hamilton Smith (S. Epatha Merkerson), boja jeho milenkou, použil všetky prostriedky, najmä svoju inteligenciu a taktiku, na dosiahnutie výsledku. Povedal hádam najdiskutovanejšiu vetu filmu, ktorú neodcitujem presne, ale po dramatickom hlasovaní, keď sa hralo o trinásť chýbajúcich hlasov, oznámil Lýdii, že zažil najväčšiu korupčnú aféru krajiny a dopustil sa jej ten najslušnejší človek. Žeby podobnosť čisto náhodná ? Lincoln  je teda film o politike, politických intrigách a bojovníkom za pokrok často neostane nič iné ako cesta kompromisov, vrátane použitia aj nie najčistejších praktík. Politika s čistými rukami sa hádam ani robiť nedá. Príbeh posledných štyroch mesiacov vládnutia Lincolna je teda nadčasový, poučný a navyše témou do diskusie kam až môže a často aj musí štátnik zájsť.

Spielberg sa  celkom nemohol vyhnúť vojnovým scénam, defilovali na úvod a záver filmu, boli ako vždy dokonale zvládnuté, inak sa celý dej odohrával na dvoch miestach – v Snemovni reprezentantov a v Bielom dome. Hádky medzi demokratmi a republikánmi sú síce poučným exkurzom do histórie a vývoja demokracie Ameriky, ale podľa mojej mienky boli miestami neprehľadné a pridlhé. Kým inteligentný Lincoln hravo zvládal politické šarvátky, doma (ani tam neprestal byť politikom) to už mal ťažšie. Hádky s manželkou Mary (vynikajúca Sally Field), traumatizovanou smrťou najmladšieho syna si nepriala, aby sa jej prvorodený,Bob, zúčastnil vojny, boli na dennom poriadku. V skutočnosti Lincolnovci mali štyroch synov, dospelosti sa dožil práve ten, o ktorého mala najväčší strach (hrá ho presvedčivo Joseph Gordon Levitt). Mary však nie je len matkou a prvou dámou, ale tiež človek s bystrým úsudkom, ktorý mal na manžela značný vplyv. A práve scény z domáceho prostredia sú spestrením, lebo dlhé diskusie v Snemovni reprezentantov, s rýchle sa striedajúcimi historickými osobnosťami, pre nás neznámymi, najmä v prvej polovici unavujú, našťastie, v druhej časti sa dej sprehľadní, dramatické momenty gradujú a celkový dojem z filmu je v určitých pasážach až ohromujúci.

Snímka zaujme precíznou a technicky dokonalou réžiou Stevena Spielberga, brilantne napísanými dialógmi Tonyho Kushnera, hodné držiteľa Pulitzerovej ceny, úžasnou kamerou Janusza Kaminského dokonale evokujúcou dusnú atmosféru (Oscar za Schindlerov zoznam a Zachráňte vojaka Ryana) a v jednoduchosti podmanivou hudbou oscarového skladateľa Johna Williamsa (vraj má na konte 47 nomináciií na Zlatú sošku). Film je však skutočne ohromujúci hereckým výkonom Daniela Day –Lewisa. Postavu legendárneho Lincolna rozohral do najjemnejších detailov, zdôrazňujúc jeho rozporuplnú osobnosť- prezieravého a múdreho politika, neľútostného protivníka, vtipného človeka, ktorý rad zabáva spoločnosť a rozpráva príbehy, ale vie byť zároveň aj hašterivým i nežným manželom a zraniteľným otcom. Day-Lewis mimoriadne citlivo preklenul najdiskutabilnejšiu stránku Lincolnovej osobnosti, ktorú nerád dával najavo. Tvrdohlavého a cieľavedomého politika schopného veľkých kompromisov a obetí, neštítiaceho sa hodiť do politického ringu svoje dobré meno a povesť bezúhonného človeka, zahral s takou noblesou, že sme si ani nevšimli, na akom tenkom ľade sa pohyboval. So svojim hrdinom sa stotožnil do detailov, dal si záležať na každom geste, slove a pohybe. Výkon hodný Oscara! Dúfam, že ho neminie. Dokonalým protihráčom mu bol Tommy Lee Jones v úlohe republikána Stevensa, uvzato bojujúceho za zrušenie otroctva. Stevens v jeho interpretácii je človek už nemej elegantný a duchaplný, ale o to väčší  taktik. Nebyť jeho geniálneho manévru, nikdy by neboli v tom čase odhlasovali 13. dodatok k ústave. Veľmajstra politickej šachovnice, na ktorého by dejiny nemali zabudnúť, zahral vynikajúco. Úlohy zronenej a neurotickej manželky Mary, zmietajúcej sa medzi úlohou matky a manželky prezidenta, sa zhostila Sally Field s nadhľadom a presvedčivo. Najviac jej herectvo vyniklo v tých pasážach, keď sa zbavila negatívnych emócii a vehementne bránila politiku svojho manžela. Dokázala usadiť svojimi argumentmi každého, ale hysterickými výstupmi vedela dokonale znepríjemniť život aj manželovi, čo si v slabých chvíľach uvedomovala. Sally Field je prosto herečka, na ktorú je spoľahnutie. Svojich úloh sa výborne zhostili aj David Strathaim v úlohe Williama Sewarda, Joseph Gordon –Levitt ako Robert Lincoln a v epizódnej úlohe Gloria Reuben v úlohe bývalej otrokyne, krajčírky a dôverníčky Mary Lincolnovej.

Podľa mojej mienky je teda Spielbergov Lincoln, viac ako životopisný film, drámou o historickom rozhodnutí veľkého človeka, ktorý zmenil chod dejín, ale zároveň aj veľavravnou „učebnicou“ o "konverzácii" v  politike, jej špinavosti, zákernosti, zbytočných vášňach, hlúpych rečiach, ale nakoniec aj správnych rozhodnutiach. Koho zaujíma, čo hýbalo a stále hýbe svetom a dejinami bude Lincoln iste zaujímavým a poučným filmom.
 

Lincoln, USA, India, 2012
Réžia: Steven Spielberg
Scenár: Tony Kushner podľa predlohy Doris Kearns Goodwin
Kamera: Janusz Kaminski
Strih: Michael Khan
Hudba: John Williams
Hrajú: Daniel Day Lewis, Sally Field, Tommy Lee Jones, Joseph Gordon-Levitt, John Hawkes, Hal Holbroock, James Spader, Tim Blake Nelson, Bruce McGill, Joseph Cross
Premiéra: 24. januára 2013
Foto: Bontonfilm