„Je jeden svet, a predsa sú dva svety...“ Toto konštatovanie si možno staršia generácia pamätá  ešte zo školských lavíc, keď sa hovorilo o rozdieloch medzi kapitalizmom a socializmom. Lenže  prirovnanie platí aj dnes, v prípade sveta bohatých a chudobných na našej planéte. Najnovšie z neho vychádza i francúzsko-kanadská filmová sci-fi Paralelné svety (2012). V rámci žánru si však tvorcovia vybrali  záhadný vesmírny svet - spojenú dvojicu planét s odlišnou gravitáciou.

Režisérom a scenáristom filmu je Juan Diego Solanas (1966) - syn významného argentínskeho režiséra Fernanda Solanasa. V roku 1977  emigroval s rodinou do Francúzska a v Paríži absolvoval štúdium dejín umenia. Do otcovho filmového sveta nahliadol už ako dieťa. Neskôr sa venoval fotografovaniu, bol asistentom kamery a samostatne sa ako kameraman predstavil v otcovom filme Juh (1988). Ako režisér debutoval krátkometrážnym filmom Bezhlavý muž (2001), v ktorom si i zahral a získal zaň cenu poroty na MFF v Cannes a Cézara v roku 2003. Nasledoval  film Nordeste (2005). Paralelné svety (2012) sú jeho tretím samostatným dielom.

Rozprávačom príbehu je Adam Kirk (Jim Sturgess). Od neho sa v úvode dozvieme, že Down, čiže svet dole, kde žije v sirotinci, lebo jeho  rodičia zahynuli pri  výbuchu ropnej rafinérie, je chudobný a zdevastovaný. Ropa z neho však podporuje prosperitu moderného a bohatého sveta hore – Upside, ktorý  svojmu náprotivku predáva hriešne drahú elektrinu. Obchod sprostredkuje spoločnosť Transworld. Rozdielna gravitácia sa dá na krátky čas prekonať, ale človek sa vystavuje nebezpečenstvu spálenia. Nevraviac o tom, že zbližovanie jedincov z rozdielnych svetov je zakázané a hrozí zaň  väzenie a smrť.

Napriek tomu sa však Adam od detstva tajne stretáva v zakázanej horskej zóne s Eden (Kirsten Dunst), dievčaťom z Upside. Zamilovanú dvojicu prekvapí hraničná hliadka a Adam si myslí, že jeho vyvolená zahynula. On sám sa ako nedospelý trestu vyhne, ale odvlečú jeho jedinú príbuznú tetu Becky. Tá mu kedysi zverila rodinné tajomstvo lietania prostredníctvom medu vzácnych ružových včiel. Experimentuje s ním pre vytvorenie omladzujúceho  kozmetického krému. Keď po desiatich rokoch spoznáva na televíznej obrazovke tvár svojej stratenej lásky, neváha. Svoj objav  ponúkne Transworldu, kde Eden pracuje, lebo verí, že sa tam s ňou stretne Netuší, že trpí amnéziou a nepamätá sa na neho. On však neprestáva bojovať o svoju lásku a verí, že sa mu podarí zmeniť svet a nájsť šťastie nielen pre seba.
Pekná, i keď nie originálna myšlienka. Vlastne je to moderná rozprávka odetá do šatu sci-fi romance. Zaujímavá je najmä vizuálna stránka. Sú to najmä zábery, v ktorých vidíme rozdielnosť gravitácie. Eden napríklad popíja z pohára, ktorý je hore dnom. Alebo  dvojica sa v mladosti zabáva tým, že Eden sedí na Adamových ramenách a spolu tvoria anti-gravitačný objekt, ktorý akoby plával vzduchom. V Transworlde - v bludisku kancelárii- sa musí Adam zas vyrovnať s tým, že  jeho  kolegovia, či nadriadení z iného sveta, chodia akoby dole hlavou. Veľmi pôsobivé sú zábery skalísk a mračien v „pohraničnej“ zóne oboch svetov a nevdojak pripomínajú gýčovité pozdravy z „iného sveta“.

Možno povedať, že  tvorcovia sa rozhodli uprednostniť vizualizáciu  na úkor  hlbšieho ponoru  do psychológie, či nedajbože filozofie príbehu a jednotlivých postáv. Podľa režiséra divákovi postačí, keď bude vedieť, že Adam miloval v detstve modely lietadiel a tetine lietajúce lievance a Eden ma dodnes rada tajomstvá a kvôli amnézii chodí na psychoterapiu. Prípadne, že Adamovi  priateľsky naklonený kolega Bob (Timothy Spall) z Upside,  zbiera známky a má rad psov. Alebo, keď si uvedomí, že aj keď sa všetko odohráva niekde v inom Vesmíre, aj tam je kríza, ekonomická, politická i duchovná, nečakane sa prepúšťa, ľudia majú dlhy, trpia biedou a kriminalitou, bujnie násilie a o slobode rozhodovania sa im môže iba snívať. No a že ľudia  chcú peniaze, moc a večnú mladosť a krásu a neveľmi im záleží na tom, akými prostriedkami svoj cieľ dosiahnu. To však už naozaj záleží na divákovi, ako si podtext jednotlivých scén domyslí.

Bez toho, aby sme prezrádzali  viac z deja, posledné minúty filmu naznačujú, že aj jedinec môže zasiahnuť a ovplyvniť beh či vývoj dejín, ale to je, ako nám rozprávač oznamuje, celkom iný príbeh. Ak pôjdete do kina bez väčšieho očakávania, možno skonštatujete, že Paralelné svety sú celkom milá rozprávka pre dospelých, vidieť svet hore nohami je celkom zábavné a navyše je príjemné veriť, že láska zvíťazí nad nástrahami osudu aj rozdielnej gravitácie.  V každom prípade a bez ohľadu na sci-fi, to, že je jeden svet, a predsa sú dva svety, platí i dnes, či si to pripustíme, alebo nie.

Paralelné svety (Upside Down), Francúzsko, Kanada 2012
Dĺžka: 108 min.
Réžia: Juan Diego Solanas
Scenár: Santiago Amigorena, Juan Diego Solanas
Kamera: Pierre Gill
Hudba: Benoit Charest
Hrajú: Kirsten Dunst, Jim Sturgess, Agnieska Wnorowska Timothy Spall, Neil Napier, Jayne Heitmeyer, John MacLaren, Vincent Messina a ďalší
Premiéra v SR: 31.1.2013
Foto: Continental film