Je zaujímavé, ako sa takí rozdielni filmári ako Roman Polanski, David Cronenberg a Woody Allen začínajú postupom času, vekom, dozrievaním k sebe približovať. Osemdesiatminútová trpká komédia Romana Polanského Carnage vznikla podľa úspešnej divadelnej hry Boh masakra, ktorú poznáme aj zo slovenských scén. Ponúka zábavu, vtip, inšpiráciu na premýšľanie, ale najmä pôžitok z dokonale zvládnutého filmárskeho remesla.

Hoci film sa od Nebezpečnej metódy Davida Cronenberga líši témou, žánrom, časopriestorom i poňatím, mnohé majú spoločné. Oba filmy mali svetovú premiéru na lanskom festivale v Benátkach, kde nadchli recenzentov, ale neušla sa im žiadna z hlavných cien. Carnage, ktorý vo festivalových rebríčkoch dominoval na prvých priečkach, si odniesol aspoň neštatutárne ocenenie Leoncino d'Oro Agiscuola Award. Oba filmy ignorovala aj Akadémia filmových umení a vied pri rozhodovaní o nomináciách na Oscara. Oba sú nízkorozpočtovými komornými drámami, postavenými na skvelých hereckých výkonoch. Oba nakrútili majstri svetovej kinematografie. Bez potreby vyjavovať závažné posolstvá a hlboké pravdy, zato s radosťou a pôžitkom z dokonale zvládnutého remesla. A zhodou okolností divadelnú hru Le Dieu du Carnage francúzskej dramatičky s maďarsko-iránskymi koreňmi Yasminy Rezy, ktorá Polanskému poslúžila ako námet, pôvodne do angličtiny preložil scenárista Nebezpečnej metódy Christopher Hampton.

Zápletka je civilná až banálna. V parku sa pobili dvaja chlapci. Jeden druhému vybil pár zubov. Ich rodičia sa stretli, aby udalosť formálne uzavreli. Po podpise protokolov pre poisťovne sa sprvu zdržia na kávu, potom ochutnajú koláč, odpovedia na zopár telefonátov, domáci pán ponúkne za pohárik, postupne stratia odstup, neskôr i zábrany... a krátka formálna návšteva sa zmení na sled tragikomických situácií a dialógov, v ktorých sa odkrývajú skutočné charaktery i skryté konflikty a rodinné aj osobné tajomstvá. Pritom karty nie sú rozdané raz a navždy – partnerstvá a animozity sa postupne menia. Sprvu je jeden pár proti druhému, potom sú ženy spolu proti mužom a napokon je každý proti každému.

Dráma, ktorá vlastne nemá kladných hrdinov, je skvelou hereckou príležitosťou. V parížskej inscenácii účinkovala Isabelle Huppert, v londýnskej Ralph Fiennes, na Broadwayi Jeff Daniels, James Gandolfini a Marcia Gay Harden, v pražskom Činohernom klube Jaromír Dulava, Ivana Chýlková, Miroslava Pleštilová, Vladimír Kratina, v bratislavskej Aréne zasa Anna Šišková, Richard Stanke, Oľga Belešová a Martin Horňák. Vo filme sú to Kate Winslet, Christoph Waltz, John C. Reilly a Jodie Foster. Už len keby kiná ponúkli záznam divadelného predstavenia s týmto obsadením, stálo by to za to.

Na scenári filmovej adaptácie Polanski spolupracoval priamo s autorkou. Skrátili nielen pôvodnú hru (z hodiny a pol na 79 minút), ale i názov – na Carnage. Pretože americký zatykač za obvinenie z pohlavného zneužívania stále platí, Polanski sa nepohol z Francúzska a celý film, situovaný do New Yorku, nakrútil v Bry-sur-Marne. S výnimkou exteriérových sekvencií pod úvodnými a záverečnými titulkami, v ktorých účinkuje aj režisérov syn Elvis Polanski. Mimochodom, v obraze sa na spôsob Alfreda Hitchcocka mihne i sám režisér.

Film ctí divadelnú predlohu. Je konverzačná záležitosť, odohráva sa na jednom mieste v reálnom čase, takže všetko stojí na dialógoch a hercoch. Neexperimentuje s obrazom. Charaktery len letmo načrtáva. Motiváciu postáv neanalyzuje. Hoci zachováva jednotu a času, je to čas filmový, oproti tomu reálnemu plastickejší, raz plynie rýchlejšie, inokedy sa vlečie. A už vonkoncom sa Polanski nepokúša moralizovať, ale ani nepritakáva, jeho humor rozhodne nie je hrejivý a chápavý. Chvíľami skôr pôsobí, ako keby nezainteresovaným pohľadom sledoval dianie v teráriu, kde sa práve plazy zvliekajú z kože a pri tom sa navzájom pokúšajú zožrať.

Všetky postavy sú neurotickí meštiaci. Každý je iný, ale každý niečo predstiera a hrá. Napodiv - „slušnosť“ a pretvárka sú práve to, čo im umožňuje fungovať relatívne normálne, bez neustálych zničujúcich konfliktov. Tie nastúpia, až keď si strhnú masky a začnú byť úprimní. Takí, ako naozaj sú. John C. Reilly si zahral ďalšieho ťuťmáka z rodu tých, čo sú jeho hereckému naturelu blízki. Waltz je tu arogantný egoistický workoholik s potrebou vždy a všade dominovať. I keď mužským hereckým výkonom nie je čo vyčítať, ťažiskom je duo matiek. Kate Winslet prekvapí presvedčivým stvárnením energickej no zároveň vnútorne neistej a povrchnej ženy stredného veku, kým Jodie Foster k svojej intelektuálke pristúpila priam expresívne a so sarkazmom. Balansuje na samej hranici nadhrávania, ale nikdy nepôsobí umelo.

Snímka o stretnutí štyroch dospelých ľudí je zábavnou metaforou celého nášho bizarného sveta, v ktorom aj tie najlepšie predsavzatia končia tragicky, akoby skutočne cesta do pekla bola dláždená dobrými úmyslami. Polanského Carnage je trpká tragikomédia o ľudskej neschopnosti dorozumieť sa, koexistovať bez pokrytectva, sebectva a násilia. Rozosmieva nás, no je to smiech cez slzy.

Carnage

Foto: Continental film

pošli do vybrali.sme.sk